22. 1. 2011

Pseudospravodajstvo

Martin Hruštínec

Zmyslom spravodajstva by podľa môjho sedliackeho rozumu malo byť poskytovanie informácií o dôležitých udalostiach doma i v zahraničí, ktorých charakter a spôsob podania má nejakým spôsobom napomôcť k zušľachteniu osobných kvalít poslucháča. Je zrejmé, že tomu tak nie je.

V tomto článku sa zamerajme len na jeden veľmi rozšírený druh správ. Šport! Aké tragikomické je počúvať spravodajstvo s tým vážnym tónom hlasu moderátora, kedy informuje o povedzme nejakom ľudskom nešťastí s veľkým počtom obetí. A hneď nato s tým istým vážnym tónom hlasu výsledky nočných zápasov NHL. Povedzme si narovinu, čo pozitívne prinesie človeku informácia o nejakom zápase? K čomu je to dobré? Čo človek alebo spoločnosť z toho má? Zhypnotizovaná masa polocvokov toto považuje za korektné spravodajstvo. Žiaľ, rozlišovacia schopnosť jedinca je zakopaná, ako hrivna spomínaná v Biblii. Takéto správy možno prirovnať na úroveň informácie o mojom zápase v ,,šprngacom“ (stolnom) hokeji so susedom. Predstavte si, že by ste boli každé ráno nútení počúvať moje večerné výsledky zápasov odohrávajúcich sa na chodbe (neutrálnej pôde) našej bytovky. Smejete sa, ale je to presne to isté. Detto. Len v NHL, tenise, futbale a všetkých iných profesionálnych športoch sa točia obrovské peniaze. Naše peniaze. Otázka znie, komu a prečo vyhovuje takýto druh spravodajstva, a ako je možné, že s takým veľkým úspechom?

17. 1. 2011

Prečo sú vedci - materialisti nebezpeční!

Martin Hruštínec

  V tomto článku si popíšeme o skutočnostiach, dosť významných pre náš každodenný život, súvisiacich  s činnosťou určitej skupiny vedcov, avšak v tom negatívnom zmysle. Na začiatku si treba definovať určité spoločné vlastnosti práve tej skupiny vedcov, ktorú bude tento článok popisovať. Tieto určité znaky, vlastnosti sú práve tým identifikátorom, ktorý nám umožní spoznať ich, analyzovať ich zhubný vplyv na spoločnosť a nájsť východiská. Je jasné, že nemožno hádzať každého človeka do jedného vreca ale tieto určité spoločné vlastnosti sú mimoriadne silnou váhou ich svetonázorového smerovania s reálnym dopadom na naše každodenné bytie!

    Popíšme si teda, o aké spoločné (svetonázorové, ideové) vlastnosti ide:

  • ateizmus, Boh neexistuje, je to len pojem, ľudský výmysel. Ak o sebe tvrdia, že sú veriaci, tak len kvôli etickému charakteru ,,viery“ s absenciou Boha. Alebo je to len zásterka
  • všetko je len náhoda, človek sa tu objavil náhodou, vesmír vznikol náhodou ,,Veľkým treskom“
  • neexistuje konečná spravodlivosť
  • smrťou nastáva rozklad tela a zánik vedomia, existencie človeka
  • duša neexistuje
  • neexistujú 5-zmyslami nepozorovateľné veci ako sú anjeli, duchovné sily, aura, telepatia a pod.
  • neexistuje vyšší tvorivý zámer (s človekom, s prírodou, s vesmírom). Negujú vyššie (Božie) zámery
  • ak niečo nevedia vysvetliť svojim ,,vedeckým“ jazykom, povedia, že ide o podvod alebo placebo. Neštítia sa klamstiev (podaktorí)

4. 1. 2011

Vtieraví príživníci vianočného obdobia

Počas Vianoc sa naša Zem, v rámci svojho obehu okolo Slnka, nachádza fyzicky najbližšie k stredu našej Galaxie, a teda najbližšie k domovu ľudských duchov, keďže cesta tam ide cez tento stred. Cítime dotyk domova, ktorý nikdy nebude tu na Zemi, ale v svetlých úrovniach, ktoré nazývame Rajom. Od nepamäti je obdobie Vianoc sviatkom spojenia sa práve s týmto Rajom, sviatkom precítenia Božej sily, ktorú máme pre dobro blížnych sprostredkovávať, sviatkom čistej lásky a sviatkom pripomenutia si Slova Božieho zanechaného Ježišom Kristom. Vianoce sú teda obdobím vnútorného stíšenia a precítenia svetla v sebe, kedy túžba po domove, po opravdivom človečenstve, po uskutočňovaní Kráľovstva Nebeského na Zemi je viac ako po iné obdobia v roku naliehavejšia. Takto to vždy bolo, je a bude! Ľudská nedokonalosť na tom nič nezmení.
Obdarovanie darčekom blížneho je peknou, aj keď najnepodstatnejšou ,,čerešničkou na torte“. Práve z lásky k ľuďom tento pekný vianočný zvyk vznikol.
Kapitalizmus, ako rýdzo bezbožná ideológia, sa šikovne votrela do tohto obdobia a parazitujúc chce zisky hromadiť. Tento druh ideológie (zarobiť na všetkom) si veľmi dobre uvedomuje atmosféru sviatkov, ľudskú psychiku a slabosti v nej. Je až komické sledovať ako títo navonok seriózni ,,financmajstri“ berú do úst vznešený pojem ,,Vianoce“ s jediným cieľom ,,vytrieskať“ z nich čo najväčší kapitál.  Nenechajme sa nalákať na ich hru, držme sa nášho cieľa, ktorým je prežiť Vianoce tak, ako sa v skutočnosti má. Teda s túžbou po Svetle, Pravde a Čistote. Toto sú naše sviatky a z reklám revúci paraziti sú len votrelci. Nemajú a nikdy nebudú mať miesta a pravú účasť na tomto vznešenom období.
Aký len úžitok môže mať dieťa z najnovšieho plazmového televízora, z najnovšieho mobilu, keď lásku nedostalo? Dieťa, ktoré by dostalo aj celý svet a lásku od rodičov by postrádalo, v skutočnosti nedostalo nič. A dieťa, ktoré je ochudobnené o darček, lebo rodičia na to proste nemajú, ale získalo od nich lásku, úctu, pocit spoluúčasti dostalo všetko! Lebo láska je všetko. Človek bez lásky je ten najchudobnejší bedár pod slnkom.
Hmotné veci nie sú vôbec zlé alebo neužitočné, práve naopak, len nám nesmú vládnuť. Len nesmieme byť otrokmi hmoty. Dnes je to celé naopak. Paraziti parazitujú. Ľudia sa nechajú oklamať. Buďme silní! Práve v tomto období máme možnosť spojenia s takou ohromnou silou, ktorá nám umožní aj zázraky.
 Jeden parazit sa nám pokúša vsugerovať, že Vianoce sú o tej jeho žbrnde, teda o tom sladkom nápoji. Druhý parazit sa vtiera do nášho sviatku s najnovším notebookom, tretí s najvýkonnejším mobilom a najvýhodnejšími volaniami. Ďalšia pijavica nás cez leták presviedča o najlacnejších mandarínkach, banánoch a kurčatách len a len v jej obchode. A ďalšia, aby toho nebolo málo to začne bľačať z rádia, že človeka až strasie. Naozaj, buďme skutočnými hrdinami a choďme po ulici slobodne uvedomujúc si svoju cestu k Bohu. Buďme veľkými v tomto malom svete, v ktorom sa za vrchol  považuje plné brucho. O to väčšia radosť zažiari v našom vnútri, pri uvedomení si našej túžby po Bohu, práve v tak na plné bruchá orientovanom svete. No nie je to šťastím, keď  odmietneme ten zaručene dobrý šampón z reklamy, keď sa odmietneme pretekať o tie najlacnejšie pomaranče v nejakom bezvýznamnom supermarkete, keď odmietneme mobil za korunu s výhodným paušálom, keď prestaneme rozmýšľať len nad hmotou s uvedomením si svojej ceny ako ľudského ducha? Je to šťastím.  A o to väčším, keď je svet hore nohami, lebo vtedy viem, že som silný, a že ma ani tá najprefíkanejšia „vtierka“ neodradí od túžby po Svetle.    

Martin Hruštínec