14. 12. 2011

Hrozí Slovensku hladomor?

Martin Hruštínec

V regáloch leží zhruba 70% potravín z dovozu. To znamená, že naša sebestačnosť je 30%, podľa iných 47%. V každom prípade veľmi nízka. Choďte do obchodu a overte si.
Možno to pripísať aj našej strate pudu sebazáchovy?
Málokto si uvedomuje, že svet sa zmenil, taký aký tu bol pred 20 -30 rokmi už proste neexistuje.
Svet ohrozujú dva fenomény:
1.)    Finančná kríza

2.)    Gradujúce výkyvy počasia

Slovensko naposledy pocítilo hlad (aj keď nie v takom rozsahu ako v iných krajinách) počas druhej svetovej vojny a nejaký čas po nej. Odvtedy generácie mali toho relatívne dosť a v posledných rokoch konzum stúpol už za hranicu plytvania.
Preto na možnú zmenu je ťažké pomyslieť.
Ale kto pomyslel v 1913, že  1. svetová vojna vypukne a rozpad silnej monarchie nastane? Kto pomyslel ešte v 1939, že za pár mesiacov 2. svetová vojna príde? Kto by uveril ešte v 89, že na jeseň padne 40 ročný režim a za krátky čas na to gigantické sovietske impérium? 
Stačí, keď len jeden z týchto fenoménov (finančná kríza, zmeny klímy) vystúpi nad určitú únosnú hranicu, nasledovať bude kolaps systému, behom pár hodín nekúpite v obchodoch ani starý rožok (mohli ste to vidieť v Tokiu po jadrovej katastrofe vo Fukušime) a keďže štátne rezervy sa rýchlo prerozdelia, čo potom?
Nemáme fabriky na potraviny, po 89 sa nám zdali nepotrebné.
Nemáme družstvá, po 89 sú v stave chátrajúcej siroty. Nikoho nezaujímajú.
Ešte v 89 sme mohli vyvážať, teraz sme závislí.
Pozor, na spolupatričnosť ostatných krajín zabudnite. Každá si bude do svojho taniera hľadieť.
Prvé lastovičky dorazili – Rusi v roku 2010 zastavili vplyvom obrovských požiarov export pšenice.  Neskôr ho opäť povolili. Čína má taktiež obrovské problémy so pšenicou, a dolárov majú dosť, aby ju skupovali od iných. Týmto chcem  len naznačiť, že každá krajina si svoje potravinové záujmy chráni. Spoliehať sa musí, každý sám na seba.
Čo sa týka finančnej krízy, len krátko:
Môžeme si byť istý stabilitou trhu, keď aj malé dieťa vie, že keď si podskočíme na severnom póle otrasie to južným? Svet je tak prepojený, tak úzko závislý, tak neuveriteľne posplietaný...každý vie o blízkom páde Grécka, o Španielsku, o Portugalsku, o Taliansku..., vieme o problémoch, verejne sa o nich hovorí. Ale kde berieme tú istotu v šťastný koniec ...ako v rozprávke? Sebauspávanka, nič viac a nič menej, lebo nikto nemôže predpovedať ako sa budú po páde Grécka alebo iných väčších komplikáciach a otrasoch veci vyvíjať!!!
Tak, ako nikto nehovoril (možno až na výnimky) pred 2008 rokom, že príde kríza, tak nehovoria ani teraz!  Ale v roku 2008, to ešte kríza ani len zďaleka nebola.
Čo sa týka výkyvov počasia, opäť len krátko:
Nemajú konštantnú hodnotu, naopak sú z roka na rok silnejšie a robia väčšie a väčšie škody na úrode. Čo sa premieta a bude premietať do cien s potravinami. Lacné už nikdy nebudú (ibaže by sme si ich konečne sami pestovali).
Ich stúpajúci trend nám dáva jasný signál.
Nie je v ľudských silách tento trend pozastaviť (len zmierniť), aj keď Peking možno presťahujú, keďže tam hrozí púšť a v nej sa bývať naozaj nedá. Kto chce si tieto informácie nájde, kto nechce môže pokojne vopchať hlavu do piesku ako pštros...každý podľa seba.

1 komentár:

  1. Len na doplnenie. Prednedávnom vyšli v médiách dve správy. Prvá bola odhad ,ktorý hovoril o tom ,že keby sme boli sebestačný čo sa týka potravín tak je u nás na Slovensku o 15 000 poľnohospodárskych živnostníkov viac. Druhá - P.Čáky vlastní okolo 1000 listov vlastníctva,čo može byť pekný kus zeme.
    Jasný obraz vzťahu národa k pode. Mám chalupu pri B.Štiavnici kde boli kedysi ovocné sady (dnes zanedbané- zarastené) lúky sa tam kosia a seno následne vyhadzuje do lesa (kosia sa len pre dotácie). Veľa slovákov chodí do talianska robiť paholkov na zber a pestovanie ovocia na ktoré je aplikované desiatky postrekov a chémie.
    Zmena je možná len tým začať od seba a podporovať to dobré a kvalitné slovenské čo dokážeme vypestovať. R.Belička

    OdpovedaťOdstrániť

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.