13. 1. 2012

Mýty o očkovaní - rozpory medzi lekárskou vedou a očkovacou politikou

Pôvodný článok "Vaccination Myths - Contradictions between Medical Science and Immunization Policy"
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.


Keď môj syn začal sériu povinných očkovaní vo veku 2 mesiacov, nevedel som o nijakých rizikách spojených s očkovaním. Ale lekárska literatúra obsahovala protiklad: pravdepodobnosť vážnych nežiadúcich účinkov DPT vakcíny (proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu) bola 1 k 1.750, zatiaľčo pravdepodobnosť úmrtia na čierny kašeľ 1 k niekoľkým miliónom. Keď som tieto údaje predložil lekárovi, nahnevane nesúhlasil a rozzúrene odišiel z miestnosti mumlajúc: "Myslím, že by som si to asi niekedy mal prečítať..."


Krátko na to, ako som sa dozvedel o dieťati, ktoré bolo očkovaním trvale zdravotne postihnuté, rozhodol som sa preskúmať si to sám pre seba. Moje zistenia ma tak šokovali, že som bol donútení podeliť sa s nimi s verejnosťou. Preto som napísal tento článok.
Zdravotnícke úrady pripisujú očkovaniu ústup prenosných ochorení a ubezpečujú nás o bezpečnosti a účinnosti očkovania. Týmto skalopevným predpokladom však priamo protirečia vládne štatistiky, lekárske štúdie, správy FDA (U.S. Food and Drug Administration = Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA; obdoba slovenského Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv - pozn. prekl.) a CDC (= Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko na kontrolu a prevenciu chorôb; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva - pozn. prekl.), ako aj uznávaní vedci-výskumníci po celom svete.
V skutočnosti prenosné ochorenia trvale ustupovali už desiatky rokov pred zavedením očkovania proti nim, lekári v USA hlásia každý rok tisíce vážnych nežiadúcich účinkov očkovania vrátane stoviek úmrtí a trvalých zdravotných postihnutí, plne zaočkované obyvateľstvo zažíva epidémie a výskumníci pripisujú desiatky chronických imunologických a neurologických chorôb programom plošného očkovania.
Bolo vydaných niekoľko stoviek lekárskych štúdií dokumentujúcich zlyhania vakcín a nežiadúce účinky, a desiatky kníh napísaných lekármi, výskumníkmi či nezávislými vyšetrovateľmi, ktoré odhaľujú vážne nedostatky teórie i praxe očkovania. Iróniou osudu, väčšina detských lekárov i rodičov o týchto zisteniach vôbec nevie. Toto sa však v posledných rokoch začalo meniť, keď si rastúci počet rodičov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti po celom svete začína byť vedomý problémov a začína spochybňovať plošné povinné očkovanie.
Môj postoj je nepovedať každému, či má alebo nemá očkovať, ale radšej najvyšším dôrazom poukázať na niektoré veľmi dobré dôvody, pre ktoré by si každý mal overiť fakty skôr než sa rozhodne podstúpiť tento zákrok. Ako čerstvého otca ma šokovalo odhalenie, že nejestvuje zákonná požiadavka alebo profesná etika požadujúca od detského lekára, aby bol plne informovaný, a tiež keď som videl, že drvivá väčšina lekárov používa postupy založené na neúplných informáciách a v niektorých prípadoch na vyslovených dezinformáciách.
Aj keď je tento článok len stručným úvodom, obsahuje dostatok podnetov na ďalšie vyšetrovanie všetkými zainteresovanými, ktoré dôrazne odporúčam. Zistíte, že to je jediný spôsob, ako získať objektívny pohľad na vec, keďže táto sporná otázka sa spája so silnými emóciami.
Výstraha: Buďte opatrní pri debate na túto tému s detskými lekármi. Väčšina z nich postavila svoju identitu a reputáciu na predpokladanej bezpečnosti a účinnosti očkovania, a teda má vážne ťažkosti prijať dôkazy o tom, že opak je pravdou. Prvý detský lekár, s ktorým som sa pokúsil podeliť o moje zistenia, na mňa zbesilo vrieskal, keď som úplne pokojne nadhodil túto tému. Mylné predstavy majú veľmi hlboké korene.

Mýtus č. 1: Očkovanie je úplne bezpečné

VAERS (Vaccine Adverse Event Reporting System = Systém hlásenia nežiadúcich účinkov očkovania v USA) dostáva ročne okolo 11.000 hlásení o vážnych nežiadúcich účinkoch očkovania, z čoho okolo 1% sú úmrtia spôsobené očkovaním.1
Väčšinu týchto hlásení napísali lekári a väčšina úmrtí sa pripisuje očkovaniu proti čiernemu kašľu (pertussis), písmenku "P" v DPT. Toto číslo samo o sebe je alarmujúce, je to však len "špička ľadovca". FDA odhaduje, že len 10% nežiadúcich účinkov je hlásených,2 čo podporujú aj dve vyšetrovania NVIC (National Vaccine Information Center = Celoštátne informačné stredisko o očkovaní v USA; nezisková mimovládna organizácia snažiaca sa o objektívne informovanie o očkovaní - pozn. prekl.).3
V skutočnosti NVIC oznámilo, že "v New Yorku len jedna zo 40 ambulancií (2,5%) potvrdila, že hlási úmrtia alebo poškodenia zdravia spôsobené očkovaním," tzn. 97,5% úmrtí a zdravotných postihnutí spojených s očkovaním nie je vôbec hlásených. Bez ohľadu na dôsledky ohľadne integrity zdravotníkov (lekári sú zo zákona povinní hlásiť vážne nežiadúce účinky - aj na Slovensku, nielen v USA - pozn. prekl.), tieto zistenia naznačujú, že úmrtí spôsobených očkovaním môže byť každý rok pekne cez 1.000 (čisto v USA - pozn. prekl.).
Čo sa čierneho kašľa týka, počet očkovaním spôsobených úmrtí prevyšuje počet úmrtí na samotnú chorobu, čo podľa CDC bolo okolo 10 ročne za posledné roky (v USA - pozn. prekl.) a iba 8 v roku 1993, poslednom roku s vyšším výskytom (čierny kašeľ sa vracia v 3-4-ročných cykloch, čo o očkovaní rozhodne nemožno povedať). Pozn. prekl.: článok je staršieho dáta, medzitým boli nové epidémie, naposledy tento rok (2010) v Kalifornii a v menšej miere aj v pár iných štátoch USA. Zjednodušene povedané: očkovanie je 100x smrteľnejšie než choroba.
Keď zvážime mnohé prípady, v ktorých obyvateľstvo s vysokou zaočkovanosťou dostalo danú chorobu (viď Mýtus č. 2), a skutočnosť, že drvivá väčšina ústupu chorôb v tomto storočí nastala pred povinným očkovaním (úmrtia na čierny kašeľ klesli o 79% pred začiatkom očkovania proti nemu; viď Mýtus č. 3), toto porovnanie je oprávnené a tento obrovský počet očkovaním spôsobených škôd sotva možno považovať za nevyhnutnú obeť pre blaho spoločnosti zbavenej chorôb.
Nanešťastie, príbeh očkovaním spôsobených úmrtí sa tu nekončí. Štúdie v USA i inde vo svete ukázali, že očkovanie je príčinou SIDS.4, 5 SIDS je Sudden Infant Death Syndrome, t.j. syndróm náhleho úmrtia dieťaťa, univerzálna diagnóza používaná, keď nie je známy presný dôvod úmrtia. Odhady hovoria o 5.000 až 10.000 takýchto úmrtí ročne v USA.
Jedna štúdia zistila, že najvyšší výskyt SIDS je v USA vo veku 2 a 4 mesiacov, presne v čase prvých dvoch povinných očkovaní podľa očkovacieho kalendára,4 (od napísania článku bolo v USA zavedené očkovanie novorodencov v deň narodenia proti nákazlivej žltačke typu B, dnes by teda išlo už o 2. a 3. povinné očkovanie, nie 1. a 2. ako v čase napísania článku - pozn. prekl.) zatiaľčo iná zistila jasné známky súvisu až do troch týždňov po očkovaní. Iná štúdia zistila, že v USA zomrie 3.000 detí do 4 dní po očkovaní (prekvapivé, že autori nehovorili o vzťahu SIDS s očkovaním), zatiaľčo štúdie iného výskumníka viedli k záveru, že polovica prípadov SIDS (tzn. 2.500 až 5.000 úmrtí ročne v USA) je spôsobená očkovaním.4
Jestvujú štúdie, podľa ktorých nebol nájdený žiadny vzťah SIDS s očkovaním. Avšak mnohé z takýchto štúdii boli zdiskreditované zistením inej štúdie, podľa ktorej neuvažované "súčasne pôsobiace vplyvy" skreslili ich výsledky v prospech očkovania.6 Nemali by sme sa mýliť radšej smerom k opatrnosti? Nemala by byť akákoľvek dôveryhodná spojitosť medzi očkovaním a úmrtiami dojčiat práve dôvodom pre dôkladné, ďalekosiahle sledovanie stavu očkovania u všetkých prípadov SIDS?
Uprostred 70. rokov 20. storočia zvýšilo Japonsko vek prvého očkovania z 2 mesiacov na 2 roky. Výskyt SIDS dramaticky poklesol. Napriek tomu sa lekári v USA (i na Slovensku - pozn. prekl.) rozhodli pre zapieranie. Obhliadači mŕtvol odmietajú preveriť stav očkovania u obetí SIDS a nič netušiace rodiny na to naďalej doplácajú, netušiac o nebezpečenstvách očkovania a bez možnosti slobodnej voľby.
Nízka úroveň hlásenia nežiadúcich účinkov očkovania tiež znamená, že v USA je každý rok celkovo vyše 100.000 nežiadúcich účinkov očkovania.
Kvôli tomu, že drvivá väčšina lekárov nič nehlási, nikto nevie, koľko z týchto nežiadúcich účinkov sú trvalé poškodenia zdravia, ale štatistika naznačuje, že to bude niekoľkonásobok počtu úmrtí. Táto obava je posilnená štúdiou, ktorá odhalila, že 1 zo 175 detí, ktoré absolvovali všetky dávky DPT, utrpelo "vážne nežiadúce účinky,"7 a lekárskymi správami pre advokátov, ktoré zistili, že 1 z 300 očkovaní DPT malo za následok kŕče.8
V Anglicku nastal pokles úmrtí na čierny kašeľ, keď sa zaočkovanosť znížila z 80% na 30% uprostred 70. rokov 20. storočia. Štúdia švédskeho epidemiológa B. Trollforsa o účinnosti a jeovatosti očkovania proti čiernemu kašľu po celom svete zistila, že "s čiernym kašľom spojená úmrtnosť je v súčasnosti v rozvinutých krajinách veľmi nízka a to bez ohľadu na to, či mali dané krajiny vysokú, nízku alebo nulovú zaočkovanosť." Zistil tiež, že Anglicko, Wales a Západné Nemecko mali viac úmrtí na čierny kašeľ v roku 1970, kedy bola zaočkovanosť vysoká, než v druhej polovici 80. rokov, keď zaočkovanosť poklesla.9
Očkovanie nás stojí oveľa viac než len životy a zdravie našich detí. Program federálnej vlády USA na odškodnenie poškodení zdravia spôsobených očkovaním (Vaccine Injury Compensation Program = VICP) vyplatil z peňazí daňových poplatníkov vyše 724,4 milióna dolárov (k aprílu 2011 to je už vyše 2 miliardy dolárov - pozn. prekl.) rodičom detí zmrzačených a zabitých očkovaním. VICP dostal od roku 1988 vyše 5.000 žiadostí o odškodnenie (k 9.VIII.2011 už 13.919 - pozn. prekl.), z toho vyše 700 za úmrtia spôsobené očkovaním, a stále je 2.800 nevysporiadaných prípadov úmrtia a poškodenia zdravia, ktoré môžu trvať roky, kým sa vyriešia.10
Medzitým farmaceutické firmy majú otrocký trh: očkovanie je zákonom vyžadované vo všetkých 50 štátoch USA (aj keď sa mu dá legálne vyhnúť vo väčšine z nich; viď Mýtus č. 9; nielen v USA, ale napr. aj vo väčšine krajín tzv. Východného bloku, a to aj po vstupe do EÚ - pozn. prekl.), tie isté firmy sú však "imúnne" voči zodpovednosti za škody spôsobené ich výrobkami. Ďalej im bolo umožnené využívať príkaz na obmedzenie informovania verejnosti ako silný prostriedok pri súdnych sporoch, aby tak zabránili zverejneniu informácií o nebezpečenstvách očkovania. Takéto usporiadanie vecí je očividne amorálne; nesúhlasiaca verejnosť v USA je nútená zaplatiť za dlžoby výrobcov očkovacích látok, zatiaľčo sa robí všetko pre to, aby sa tá istá verejnosť nedozvedela o nebezpečenstvách ich výrobkov.
Je zaujímavé, že poisťovne (ktoré robia tie najlepšie štúdie (ne)bezpečnosti) odmietajú poisťovať proti možným následkom očkovania. Ziskuchtivosť zjavne diktuje postoje farmaceutickým firmám i poisťovniam.

Pravda č. 1:

Očkovanie spôsobuje významný počet úmrtí a zdravotných postihnutí, čo stojí rodiny i daňových poplatníkov nehorázne vysokú osobnú i finančnú cenu.

Mýtus č. 2: Očkovanie je veľmi účinné

V lekárskej literatúre je prekvapivé množstvo štúdií dokumentujúcich zlyhanie očkovania. Epidémie osýpok, príušníc, pravých kiahní, detskej obrny i hemofilových ochorení (HiB) nastali u očkovaného obyvateľstva.11, 12, 13, 14, 15 V roku 1989 CDC hlásilo: "Medzi školákmi vznikli epidémie osýpok na školách so zaočkovanosťou vyššou než 98%.16 Vznikli vo všetkých oblastiach krajiny, vrátane oblastí, z ktorých neboli osýpky hlásené už dlhé roky."17 CDC dokonca hlásilo epidémiu osýpok v doložiteľne 100%-ne zaočkovanej populácii.18
Štúdia skúmajúca tento fenomén dospela k záveru: "Zjavným paradoxom je, že keď sa zaočkovanosť proti osýpkam priblížila 100%, osýpky sa stali chorobou zaočkovaných ľudí."19 Novšia štúdia zistila, že očkovanie proti osýpkam "potláča imunitu, čím prispieva k zvýšenej náchylnosti na iné nákazy."19a
Tieto štúdie naznačujú, že úplná zaočkovanosť je vlastne kontraproduktívna, pričom tento názor je podčiarknutý prípadmi epidémií nasledujúcich po úplnom zaočkovaní celých krajín. Japonsko zažilo medziročný nárast výskytu pravých kiahní po zavedení povinného očkovania v roku 1872. V roku 1892 zomrelo na pravé kiahne 29.979 Japoncov a všetci boli očkovaní.20
Začiatkom 20. storočia zažili Filipíny svoju najhoršiu epidémiu pravých kiahní, ktorá nastala krátko po zaočkovaní 8 miliónov obyvateľov 24,5 miliónmi dávok očkovacej látky. Úmrtnosť sa vo výsledku zoštvornásobila.21 V roku 1989 zažil Omán ďalekosiahlu epidémiu detskej obrny 6 mesiacov po dosiahnutí úplnej zaočkovanosti.22 V USA bolo v roku 1986 90% z 1.300 prípadov čierneho kašľa v Kansase "primerane zaočkovaných."23 V roku 1993 bolo 72% z prípadov čierneho kašľa počas epidémie v Chicagu plne a načas zaočkovaných.24

Pravda č. 2:

Dôkazy naznačujú, že očkovanie je nespoľahlivým prostriedkom prevencie chorôb.

Mýtus č. 3: Očkovanie je hlavným dôvodom dnešného nízkeho výskytu prenosných ochorení

Podľa Britského zväzu pre pokrok vo vede (British Association for the Advancement of Science) sa medzi rokmi 1850 a 1940 znížil výskyt detských chorôb o 90% - súbežne so zavádzaním kanalizácie a zvýšením úrovne hygieny, dlho pred začiatkom programov povinného očkovania. Úmrtnosť na prenosné ochorenia v USA a Anglicku sa v priebehu 20. storočia sústavne znižovala, vcelku v priemere o 80% (u osýpok o 97%) ešte pred vynájdením očkovacích látok proti nim.25
Vo Veľkej Británii epidémie detskej obrny vyvrcholili v roku 1950 a jej výskyt sa znížil o 82% do zavedenia očkovania v roku 1956. Preto možno očkovaniu pripísať prinajlepšom niekoľko málo percent celkového poklesu úmrtnosti na prenosné ochorenia. Avšak aj toto malé percento je otázne, keďže dynamika poklesu výskytu prenosných ochorení sa po zavedení očkovania proti nim takmer vôbec nezmenila.
Ďalej, európske krajiny, ktoré odmietli očkovanie proti pravým kiahňam a detskej obrne, taktiež zaznamenali koniec epidémií týchto chorôb - spolu s krajinami, kde sa proti nim povinne očkovalo. V skutočnosti očkovacie kampane ako proti pravým kiahňam, tak aj proti detskej obrne boli nasledované počiatočným značným nárastom výskytu týchto chorôb. Počas očkovacích kampaní proti pravým kiahňam klesal výskyt iných ochorení aj bez očkovania proti nim. V Anglicku a Walese klesala zaočkovanosť i výskyt pravých kiahní súbežne počas niekoľkých desaťročí.26
Je teda nemožné povedať, či očkovanie prispelo alebo neprispelo k pokračujúcemu poklesu úmrtnosti na prenosné ochorenia, alebo či tie isté sily, ktoré priniesli počiatočný pokles (zavádzanie kanalizácie, vyššia úroveň hygieny, odstránenie podvýživy, prirodzené cykly chorôb), zostali očkovacími programami nedotknuté. Podčiarknutím tohto záveru je nedávna správa WHO (World Health Organization = Svetová zdravotnícka organizácia OSN), podľa ktorej výskyt chorôb a úmrtnosť na ne v krajinách tretieho sveta nemá žiadny priamy súvis s očkovaním alebo lekárskou liečbou, ale je úzko zviazaný s hygienickým štandardom a výživou.27 Zásluhy na našom v súčasnosti malom výskyte chorôb, ktoré sú pripisované očkovaniu, sú jednoducho silne nafúknuté, ak nemám rovno povedať neprávom prisúdené.
Obhajcovia očkovania poukazujú na štatistiku výskytu chorôb radšej než na štatistiku úmrtnosti, ako dôkaz účinnosti očkovania. Avšak štatistici nám hovoria, že úmrtnosť je lepším meradlom výskytu než štatistiky výskytu samotné, a to z jednoduchého dôvodu: kvalita hlásení a ich spracovania je u úmrtí oveľa vyššia.28
Napr. nedávny prieskum v meste New York odhalil, že len 3,2% detských lekárov skutočne hlásilo prípady osýpok Ministerstvu zdravotníctva. V roku 1974 CDC hlásilo 36 prípadov osýpok v Georgii, zatiaľčo Systém dohľadu nad prenosnými ochoreniami štátu Georgia (Georgia State Surveillance System) hlásil 660 prípadov.29
V roku 1982 predstavitelia verejného zdravotníctva štátu Maryland obvinili zo spôsobenia epidémie čierneho kašľa televíznu reláciu "D.P.T. - očkovacia ruleta" ("D.P.T. - Vaccine Roulette"), ktorý varoval pred nebezpečenstvami DPT vakcíny. Avšak keď Dr. J. Anthony Morris, bývalý hlavný virológ Oddelenia pre biologické štandardy, analyzoval 41 prípadov čierneho kašľa v Georgii, iba 5 z nich bolo laboratórne potvrdených, a všetky boli zaočkované.30 Takéto prípady nám ukazujú falošnosť údajov o výskyte prenosných chorôb, avšak obhajcovia očkovania sa na ne zvyknú nekriticky spoliehať.

Pravda č. 3

Nie je jasné, aký vplyv malo očkovanie na zníženie výskytu prenosných ochorení, ktorý nastal počas 20. storočia.

Mýtus č. 4 - Očkovanie je založené na spoľahlivej teórii očkovania overenej praxou

Klinickým dôkazom pre očkovanie je jeho schopnosť vyvolať tvorbu protilátok u zaočkovaného, čo je skutočnosť, o ktorej niet sporu. Nie je však jasné, či takáto tvorba protilátok vytvára imunitu. Napr. gama-globulín-anemické deti sú neschopné tvorby protilátok, avšak z prenosných ochorení sa aj tak zotavia takmer tak rýchlo, ako iné deti.31
Ďalej štúdia zverejnená Britskou lekárskou radou (British Medical Council) v roku 1950 počas epidémie záškrtu dospela k záveru, že niet vzťahu medzi množstvom protilátok a výskytom choroby. Výskumníci objavili ľudí odolných voči záškrtu s krajne nízkym množstvom protilátok, ako aj chorých ľudí s vysokým množstvom protilátok.32 Prirodzená imunizácia je komplexný fenomén zahŕňajúci viacero orgánov a sústav. Nemôže byť plne napodobnená umelo vyvolanou tvorbou protilátok.
Výskum tiež naznačuje, že očkovanie viaže imunitné bunky na konkrétne antigény nachádzajúce sa vo vakcíne, čo im bráni reagovať na iné nákazy. Naša imunologická rezerva je teda v skutočnosti očkovaním zmenšovaná, čo spôsobuje všeobecne nižšiu odolnosť voči nákazám.33
Ďalšou zložkou teórie očkovania je "kolektívna imunita," čo je predpoklad, že ak dostatok ľudí v určitom spoločenstve je zaočkovaných, všetci sú chránení. Ako odhalil Mýtus č. 2, sú doložené prípady ukazujúce pravý opak: plne zaočkované spoločenstvá ľudí sa nakazili chorobami, proti ktorým boli zaočkované. U osýpok to je, zdá sa, priamym výsledkom vysokej zaočkovanosti.19 Štátny epidemiológ v Minnesote dospel k záveru, že očkovanie proti HiB zvyšuje riziko choroby, keď štúdia odhalila, že očkované deti boli 5x náchylnejšie dostať meningitídu, než deti neočkované.
Starostlivo vybrané epidemiologické štúdie sú ďalším ospravedlnením plošného očkovania. Avšak mnoho z nich nie je legitímnymi zdrojmi, na ktorých možno stavať závery o účinnosti očkovania. Napr. ak 100 ľudí je očkovaných a 5 z nich sa nakazí, očkovanie sa prehlási za účinné na 95%. Ale ak len 10 ľudí z týchto 100 bolo skutočne vystavených chorobe, potom bolo v skutočnosti očkovanie účinné len na 50%. Keďže nikto nechce priamo vystavovať všetky testované osoby (aj keď plne zaočkované) chorobe, údaje o účinnosti očkovania nemusia vypovedať pravdu o jeho skutočnej účinnosti.
Ďalším prekvapujúcim prvkom očkovacej praxe je predpoklad, že všetky deti, bez ohľadu na vek (a výšku, váhu, genetické predispozície atď. - pozn. prekl.) sú prakticky rovnaké. 4-kilové 2-mesačné dieťa dostane rovnakú dávku ako 20-kilové 5-ročné. Bábätká s nezrelým, nevyvinutým imunitným systémom môžu dostať 5-násobne väčšiu dávku (v prepočte na telesnú hmotnosť) než staršie deti.
Ďalej počet "jednotiek" antigénov v rôznych ampulkách tej istej vakcíny je, ako sa zistilo od jednej polovice až po trojnásobok toho, čo sa píše v príbalovom letáku. Kontrola kvality pri výrobnom procese, zdá sa, toleruje značne veľké odchýlky. "Nebezpečné dávky" - výrobné dávky očkovacích látok, vyvolávajúce nenormálne vysoký počet úmrtí a zdravotných postihnutí - boli opakovane identifikované NVIC, ale FDA odmieta zakročiť a tým zabrániť ďalším nepotrebným poškodeniam zdravia a úmrtiam. FDA v skutočnosti nikdy nestiahol výrobnú dávku očkovacej látky kvôli nežiadúcim účinkom. Niekto by to nazval vraždením detí.
Nakoniec, očkovacia prax predpokladá, že všetci zaočkovaní, bez ohľadu na rasu, kultúru, výživu, zemepisnú polohu alebo akékoľvek iné okolnosti, budú na očkovanie odpovedať rovnako. Toto nebolo asi nikdy vyvrátené dramatickejším spôsobom než pred pár rokmi v Severnom teritóriu (Northern Territory) v Austrálii, kde rozšírené očkovanie detí viedlo k neuveriteľnej 50%-nej úmrtnosti detí pôvodných obyvateľov Austrálnie - Aborigíncov.34
Výskumník Dr. A. Kalokerinos odhalil, že výživa Aborigíncov chudobná na vitamín C (vnútená im belošskou spoločnosťou) bola kritickým faktorom. Rôzne štúdie dokázali, že očkovanie znižuje zásoby vitamínu C. Deti v škou alebo kolapse po očkovaní sa častokrát zotavili v priebehu niekoľkých minút po injekcii vitamínu C. Dr. Kalokerinos považoval za prekvapivé, že ich vôbec toľko prežilo. Človek je zvedavý, že ak polovica tých detí zomrela, určite tá druhá polovica nevyviazla úplne nepoznačená.
Takmer rovnako znepokojujúca je nedávna štúdia v New England Journal of Medicine, ktorá odhalila, že podstatný počet rumunských detí dostal detskú obrnu z očkovania, čo je menej bežné vo väčšine rozvinutých krajín. Bol zistený súvis s injekciami antibiotík: jediná injekcia počas jedného mesiaca od očkovania zvýšila riziko rozvinutia sa detskej obrny 8x. 2 až 9 injekcií zvýšilo riziko 27x, a 10 a viac injekcií zvýšilo riziko 182x (Washington Post, 22.II.1995).
Aké ďalšie faktory, s ktorými očkovacia teória nepočíta, nečakane vyjdú na povrch, aby odhalili nepredvídané alebo predtým prehliadané dôsledky? Nezačneme plne chápať rozsah tohto nebezpečenstva, pokým ho výskumníci nezačnú seriózne skúmať a hlásiť svoje zistenia. Medzitým budú obyvatelia mnohých krajín nevedomými hazardnými hráčmi v hre, ktorú by mnohí radšej nehrali, ak by vopred poznali jej "pravidlá".

Pravda č. 4:

Mnohé z predpokladov, na ktorých stojí teória očkovania a očkovacia prax, sa ukázali byť v skutočnosti nesprávnymi.

Mýtus č. 5: Detské choroby sú krajne nebezpečné

Väčšina detských chorôb má v dnešnom modernom svete len málo vážnych dôsledkov. Dokonca aj konzervatívne štatistiky CDC o čiernom kašli za roky 1992-1994 hovoria o 99,8%-om zotavení sa z tejto choroby bez negatívnych následkov. Keď sa na jeseň roku 1993 vyskytli v Ohiu a Chicagu stovky prípadov čierneho kašľa, odborník na prenosné ochorenia z Detskej nemocnice v Cincinnati (Cincinnati Children's Hospital) povedal: "Choroba bola veľmi mierna, nikto nezomrel a nikto nemusel ísť na jednotku intenzívnej starostlivosti."
V drvivej väčšine prípadov sú detské prenosné ochorenia neškodné a samo-ohraničujúce (tzn. nešíria sa nekontrolovane ako rakovina, ale samy pominú aj bez liečby - pozn. prekl.). Môžu dokonca vytvoriť celoživotnú imunitu, zatiaľčo očkovaním vyvolaní imunita je len dočasná. V skutočnosti dočasnosť imunity vyvolanej očkovaním môže spôsobiť nebezpečenstvo v budúcnosti daného dieťaťa. Napr. ak je účinnosť očkovania proti ovčím kiahňam odhadovaná na 6 až 10 rokov, odloží náchylnosť na nákazu touto chorobou do dospelosti dieťaťa, keď je už však úmrtie na túto chorobu 20x pravdepodobnejšie.
Zhruba polovica prípadov znovu sa objavivších osýpok na sklonku 80. rokov 20. storočia boli dospievajúci a dospelí, z ktorých väčšina bola v detskom veku očkovaná,35 pritom odporúčaná posilňovacia dávka môže poskytnúť ochranu na menej než 6 mesiacov.36 Ďalej, niektorí zdravotníci sa obávajú, že vírus z očkovacej látky proti ovčím kiahňam sa môže "reaktivovať v neskoršom živote v podobe herpes zoster (pásového oparu) alebo iných porúch imunity."37
Dr. A. Lavin z Oddelenia detského lekárstva v Zdravotnom stredisku sv. Lukáša (Dept. of Pediatrics, St. Luke's Medical Center) v Clevelande v Ohiu, bol silne proti schváleniu tejto novej očkovacej látky, "pokým sa skutočne nedozvieme riziká spojené so vstreknutím mutovanej DNA (herpes vírusu) do genómu hostiteľa (detí)."38 Pravdou je, že nikto tieto riziká nepozná, ale očkovacia látka je už schválená a odporúčaná zdravotníckymi úradmi.
Nielenže väčšina prenosných ochorení je len zriedkavo nebezpečná, ale v skutočnosti môže hrať významnú úlohu pri vývoji silného zdravého imunitného systému. Ľudia, ktorí neprekonali osýpky, mávajú častejšie určité ochorenia pokožky, degeneratívne ochorenia kostí a chrupaviek, ako aj určité nádory, a neprekonanie príušníc je spojené s vyšším rizikom rakoviny vaječníkov.

Pravda č. 5:

Nebezpečenstvá detských chorôb sú vo veľkej miere preháňané, aby boli rodičia dostatočne vystrašení a tak súhlasili s pochybným, ale ziskovým zákrokom.

Mýtus č. 6: Vymiznutie detskej obrny je jasným úspechom očkovania

Všetkých 6 štátov Nového Anglicka (severovýchod USA - pozn. prekl.) hlásilo zvýšený výskyt detskej obrny po zavedení Salkovej očkovacej látky, počnúc zdvojnásobením vo Vermonte až po nehorázny nárast o 642% v Massachusetts. V roku 1959 malo 77,5% prípadov ochrnutia v Massachusetts za sebou tri dávky IPV (Injected Polio Vaccine = injekčnej očkovacej látky proti detskej obrne). Počas vypočúvania pred Kongresom (parlament v USA - pozn. prekl.) v roku 1962 Dr. Bernard Greenberg, vedúci Katedry bioštatistiky Fakulty verejného zdravotníctva Univerzity Severnej Karolíny (Dept. of Biostatistics for the University of North Carolina School of Public Health) dosvedčil, že nielenže počet prípadov detskej obrny podstatne vzrástol po povinnom očkovaní (50% z roku 1957 na rok 1958, 80% z roku 1958 na rok 1959), ale že štatistika bola zmanipulovaná Úradom verejného zdravotníctva (Public Health Service), aby vyvolávala opačný dojem.39
Podľa výskumníčky Dr. Viery Scheibnerovej bolo 90% prípadov detskej obrny odstránených zo štatistík novou definíciou detskej obrny z pera zdravotníckych úradov v čase, keď bolo zavedené očkovanie, zatiaľčo v skutočnosti Salkova očkovacia látka ďalej spôsobovala ochrnutie v niekoľkých krajinách v čase, keď tam neboli nijaké epidémie spôsobené divokým vírusom.
Napr. v USA je hlásených ročne niekoľko tisíc prípadov vírusovej a aseptickej meningitídy - tie boli pred zavedením Salkovej očkovacej látky bežne diagnostikované ako detská obrna. Počet prípadov potrebných na vyhlásenie epidémie sa zvýšil z 20 na 35. A požiadavka na zahrnutie do štatistík ochrnutí sa zmenila z príznakov počas 24 hodín na príznaky počas 60 dní. Niet divu, že sa potom výskyt detskej obrny po zavedení očkovania prudko znížil - prinajmenšom na papieri.
V roku 1985 CDC hlásilo, že 87% prípadov detskej obrny v USA v rokoch 1973 až 1983 bolo spôsobených očkovaním, a neskôr prehlásilo, že všetky prípady (až na niekoľko zavlečených zo zahraničia) od roku 1983 bolo spôsobených očkovaním. Pritom väčšina zavlečených prípadov nastala u plne zaočkovaných jedincov.
Jonas Salk, vynálezca IPV, svedčil pred podvýborom Senátu (horná komora parlamentu v USA - pozn. prekl.), že takmer všetky epidémie detskej obrny v USA od roku 1961 boli spôsobené orálnou (ústami podávanou - pozn. prekl.) očkovacou látkou proti detskej obrne (oral polio vaccine = OPV). V seminári o očkovacích látkach proti detskej obrne sponzorovanom CDC a Výskumným ústavom lekárskym (Institute of Medicine) citoval Dr. Samuel Katz z Duke University odhadovaných 8 až 10 prípadov očkovaním spôsobeného ochrnutia (vaccine-associated paralytic polio = VAPP) u ľudí, ktorí užili OPV, a 4 roky trvajúce vymiznutie divokej detskej obrny zo západnej pologule.
Jessica Scheer z Výskumného strediska Federálnej zotavovacej nemocnice (National Rehabilitation Hospital Research Center) v meste Washington podotkla, že väčšina z rodičov si nie je vedomá, že očkovanie proti detskej obrne obnáša "malý počet ľudských obetí každý rok." Tomu však odporuje skutočnosť, že len malý počet nežiadúcich účinkov očkovania je hlásený, ako aj skúsenosti NVIC s potvrdzovaním a opravou nesprávnych diagnóz reakcií na očkovanie, čo naznačuje, že skutočný počet "obetí" VAPP môže byť mnohonásobne vyšší než počet spomínaný CDC.

Pravda č. 6:

Očkovanie spôsobilo podstatný nárast prípadov detskej obrny po rokoch sústavného ústupu tejto choroby, a je dnes jedinou príčinou detskej obrny v USA.

Mýtus č. 7: Moje dieťa nemalo žiadnu reakciu krátko po očkovaní, niet sa teda čoho obávať

Doložené nežiadúce účinky očkovania zahŕňajú chronické imunologické a neurologické poruchy ako napr. autizmus, hyperaktivitu, poruchy pozornosti, dyslexiu, alergie, rakovinu a ďalšie zdravotné ťažkosti, z ktorých mnohé pred niekoľkými desiatkami rokov, keď sa začalo s plošným očkovaním, takmer nejestvovali. Zložkami očkovacích látok sú aj známe karcinogény (rakovinotvorné látky) ako je formaldehyd. Pritom Austrálske informačné stredisko o (Poisons Information Centre) tvrdí, že nejestvuje žiadne prijateľné bezpečné množstvo formaldehydu, ktoré by bolo možné vstreknúť do žijúceho ľudského tela.
Dejepisec lekárstva, výskumník a spisovateľ Harris Coulter, PhD. vysvetlil, že jeho ďalekosiahly výskum odhalil, že očkovanie detí "... spôsobuje ľahšiu encefalitídu (zápal mozgu) u detí v oveľa väčšom meradle, než sú úrady verejného zdravotníctva ochotné pripustiť - u zhruba 15% až 20% detí." Poukazuje na dôsledky encefalitídy: autizmus, poruchy učenia, menšie či väčšie poškodenia mozgu, kŕče, epilepsiu, poruchy spánku a príjmu potravy, sexuálne poruchy, astmu, detskú úmrtnosť, cukrovku, obezitu a impulzívne násilie - to sú presne tie choroby, ktoré silne ovplyvňujú súčasnú spoločnosť.
Mnohé z týchto chorôb boli predtým pomerne zriedkavé, ale stali sa častejšími súbežne s rozširovaním očkovania detí. Coulter tiež podotkol, že "... toxoid čierneho kašľa sa používa na vyvolanie encefalitídy u laboratórnych zvierat." Pozn. prekl.: toxoid čierneho kašľa je jednou zo zložiek očkovacích látok proti čiernemu kašľu.
Nemecká štúdia zistila spojitosť medzi očkovaním a 22 neurologickými poruchami vrátane porúch pozornosti a epilepsie. Je na zamyslenie, že vírusy v očkovacích látkach môžu pretrvať v tele a mutovať dlhé roky, a to s vopred neznámymi dôsledkami. Milióny detí sú súčasťou obrovského krutého experimentu. Lekári pritom nevyvíjajú nijaké vážne mienené cieľavedomé úsilie pre vystopovanie nežiadúcich účinkov alebo zistenie dlhodobých dôsledkov očkovania.

Pravda č. 7:

Na dlhodobé nežiadúce účinky očkovania sa takmer nikdy neberie ohľad, napriek priamemu súvisu očkovania s mnohými chronickými chorobami.

Mýtus č. 8: Očkovanie je jedinou dostupnou prevenciou chorôb

Väčšina rodičov cíti potrebu urobiť určité kroky pre prevenciu chorôb u svojich detí. Aj keď nič nedáva 100% záruku, k očkovaniu jestvujú schodné alternatívy. Historicky vzaté bola homeopatia účinnejšia než "mainstreamové" alopatické lekárstvo pri liečbe a prevencii ochorení. V USA počas epidémie cholery v roku 1849 vykazovali alopatické nemocnice úmrtnosť 48% až 60%, zatiaľčo homeopatické nemocnice iba 3%.40 Podobné štatistiky platia pre choleru aj dnes.41 Nedávne epidemiologické štúdie ukazujú, že homeopatické liečivá sa vyrovnajú alebo prekonávajú bežné očkovania pri prevencii chorôb. Podľa niektorých hlásení obyvateľstvo liečené homeopaticky po kontakte s chorobou malo 100% úspešnosť - u nikto z liečených sa daná choroba nerozvinula.42
Jestvujú homeopatické sady pre prevenciu chorôb.43 Homeopatické liečivá možno tiež užívať iba v prípadoch zvýšeného rizika (epidémie, cestovanie a pod.) a v takých prípadoch sú preukázateľne vysoko účinné. Keďže tieto liečivá nemajú nijaké jedovaté zložky, nemajú nežiadúce účinky. Navyše bola homeopatia účinná pri zvrátení priebehu určitých zdravotných postihnutí spôsobených očkovaním, ako aj mnohých iných chronických chorôb, s ktorých liečbou nemá alopatické lekárstvo takmer žiadny úspech.

Pravda č. 8

Preukázateľne bezpečné a účinné alternatívy očkovania sú dostupné už desaťročia, ale sú potláčané zdravotníckymi ustanovizňami.

Mýtus č. 9: Očkovanie je zákonnou povinnosťou a preto sa mu nedá vyhnúť

V USA jestvujú tri možnosti výnimiek z povinného očkovania:
  1. Lekárska výnimka. Všetkých 50 štátov USA povoľuje lekárske výnimky. Niekoľko štátov dovoľuje vydávať lekárske výnimky nielen alopatickým, ale aj licencovaným naturopatickým a chiropraktickým lekárom. Keďže len málo detských lekárov zisťuje zvýšené riziko pred očkovaním, takže odporúčam rodičom, aby si túto otázku naštudovali sami. Epilepsia, vážne alergie a predchádzajúce nežiadúce účinky u súrodencov sú len niekoľkými z mnohých chorôb v rodinnej a osobnej histórii dieťaťa, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť nežiadúcich účinkov, a teda byť dôvodom pre lekársku výnimku.
  2. Náboženská výnimka. Takmer všetky štáty USA (48 z 50) povoľujú náboženské výnimky z povinného očkovania. Podmienkou môže a nemusí byť členstvo vo fungujúcej náboženskej spoločnosti, keďže zákony jednotlivých štátov sa od seba odlišujú.
  3. Filosofické a osobné výnimky. Zvyšujúci sa počet štátov povoľuje aj jednu z týchto výnimiek, uznávajúc rozpor s a/alebo porušenie slobody, ktoré zákony o povinnom očkovaní predstavujú.
Vo všeobecnosti deťom s udelenou výnimkou nesmie byť zamietnuté navštevovanie verejných škôl a univerzít s výnimkou miestnych epidémií. Je lepšie spojiť sa s predstaviteľmi miestneho školstva vopred, aby ste zistili ich postupy pre spracovanie výnimiek z očkovania.
Najlepším zdrojom očkovacích zákonov jednotlivých štátov sú zdravotnícke úrady štátu alebo verejná knižnica. Telefonát na Oddelenie epidemiológie daného štátu môže byť jedinou vecou potrebnou pre to, aby Vám poslali kópiu e-mailom.

Pravda č. 9:

Zákonné výnimky z očkovania si môže uplatniť väčšina (aj keď nie všetci) obyvateľov USA.

Mýtus č. 10: Predstavitelia verejného zdravotníctva stavajú zdravie nad všetko ostatné

Dejiny očkovania sú posiate doloženými prípadmi klamstiev, ktorých účelom je zobraziť očkovanie ako mocného víťaza nad chorobami, aj keď v skutočnosti mnohokrát spomalili či dokonca zvrátili ústup chorôb. Ministerstvo zdravotníctva Veľkej Británie pripustilo, že stav očkovania proti určitým chorobám ovplyvnil diagnostiku daných chorôb: Ak bol niekto proti danej chorobe zaočkovaný, dostal alternatívnu diagnózu. Záznamy v nemocniciach a úmrtné listy boli falšované. Dnes mnohí lekári stále odmietajú diagnostikovať určitú chorobu, ak proti nej bolo dieťa zaočkované, a tak Mýtus o úspechu očkovania žije ďalej.
Nemožno však z toho obviňovať iba jednotlivých lekárov. Ako študenti zdravotníctva len máloktorí z nich mali dôvod spochybňovať to, čo ich učili (a neučili ich nič z toho, čo píšem v tomto článku). Iróniou osudu je alopatické lekárstvo oblasťou, ktorá si vyžaduje konformitu, v ktorej niet takmer žiadnej tolerancie voči názorom odporujúcim súčasnému status quo (zažitým názorom a postupom - pozn. prekl.).
Lekári nemôžu varovať pred hrozbami, ktoré oni sami nepoznajú, a keďže majú málo času na ďalšie vzdelávanie sa akonáhle začnú lekársku prax, sú v určitom zmysle slova zajatcami systému, ktorý ich odrádza od nezávislého získavania informácií a utvárania si vlastných názorov. Tých niekoľko málo lekárov, čo sa opovážia spochybňovať status quo, je častokrát ostrakizovaných (označovaných za nepriateľov národa a vylučovaných zo spoločnosti - pozn. prekl.), a v každom prípade sú stále zákonom viazaní dodržiavať zákonné povinnosti.

Zhrnutie

V decembri 1994 v časopise Medical Post povedala Dr. Ghislaine Lanctôt, kanadská autorka bestselleru "Medical Mafia" ("Lekárska mafia"):
"Zdravotnícke úrady naďalej klamú. Očkovanie je pohromou pre imunitný systém. V skutočnosti spôsobuje mnoho chorôb. Očkovaním vlastne meníme svoj genetický kód... O 10 rokov budeme vedieť, že najväčším zločinom proti ľudskosti bolo očkovanie."
Po rozsiahlom štúdiu lekárskej literatúry o očkovaní dospela Dr. Viera Scheibnerová k záveru, že:
"Niet akéhokoľvek dôkazu o schopnosti očkovania zabrániť akýmkoľvek chorobám. Naopak, je tu obrovské množstvo dôkazov, že očkovanie spôsobuje vážne nežiadúce účinky."
Dr. John Barthelow Classen, MBA, povedal:
"Moje údaje dokazujú, že štúdie používané na podporu očkovania majú tak vážne nedostatky, že je nemožné tvrdiť, že očkovanie poskytuje čistý prínos komukoľvek alebo spoločnosti ako takej. Táto otázka je zodpovedateľná len vhodnými štúdiami, ktoré však nikdy neboli vykonané. Chybou predchádzajúcich štúdií je, že takmer nikdy nesledovali zaočkovaných dlhodobo a neskúmali chronickú toxicitu. Americká spoločnosť pre mikrobiológiu (American Society of Microbiology) propagovala môj výskum... a to potvrdzuje potrebu vhodných štúdií."
Niekomu sa tieto postoje môžu javiť radikálne, ale nie sú neopodstatnené. Pokračujúce zapieranie dôkazov svedčiacich proti očkovaniu predlžuje nielen životnosť týchto "Mýtov", ale aj negatívne dopady na naše deti a celú spoločnosť. Agresívne a obsiahle vedecké vyšetrovanie je jasnou zárukou, ale plošné očkovanie sa ďalej rozširuje za absencie takéhoto výskumu. Zisky výrobcov sú zaručené, ale zodpovednosť za nežiadúce účinky podozrivo chýba. To je obzvlášť smutné v prípade, že sú už dávno dostupné bezpečné a účinné alternatívy.
Medzitým preteky pokračujú. Podľa NVIC je vo vývoji 250 nových očkovacích látok na všetko možné od bolestí ucha cez kontrolu pôrodnosti až po hnačku, pričom 100 z nich už je vo fáze klinických skúšok. Výskumníci pracujú na očkovaní nosnými sprejmi, komármi (áno, komármi) a ovocím geneticky modifikovaných rastlín v ktorých sú pestované očkovacie vírusy.
Keď zvážime, že každé dieťa (ba aj dospelý) na tejto planéte je možným príjemcom viacerých dávok očkovacej látky, a že každý zdravotnícky systém a vláda je možným zákazníkom, niet divu, že nespočetné milióny dolárov sú napumpované do rastúceho mnoho-miliardového (v dolároch) očkovacieho priemyslu. Bez protestov verejnosti tu bude čoraz viac povinných očkovaní vyžadovaných zákonom pre nás a naše deti. A zatiaľčo zisky sú už teraz vypočítateľné, na skutočné ľudské náklady sa nemyslí.
Či už sa rozhodnete za očkovanie alebo proti nemu, nech je Vaše rozhodnutie informované. Máte právo i zodpovednosť. Je to ťažká otázka, ale v stávke je viac než dosť, aby to stálo za vynaložený čas a energiu.
Nerozhodujte sa o očkovaní len na základe tohto článku.
Skúmajte sami!


1. National Technical Information Service, Springfield, VA 22161, 703-487-4650, 703-487-4600
2. Podľa PharmDr. K.M.Severyna, Ph.D., v denníku Dayton Daily News, 28.V.1993
Ohio Parents for Vaccine Safety, 251 Ridgeway Dr., Dayton, OH 45459
3. NVIC, 512 Maple Ave. W. #206, Vienna, VA 22180, 703-938-0342;
"Investigative Report on the VAERS" ("Vyšetrovacia správa o VAERS")
4. Viera Scheibner, Ph.D.: "Vaccination: 100 Years of Orthodox Research Shows that Vaccines Represent a Medical Assault on the Immune System" ("Očkovanie: 100 rokov poctivého výskumu ukazuje, že očkovanie predstavuje lekársky útok").
5. W.C.Torch: "Diptheria-pertussis-tetanus (DPT) immunization: A potential cause of the sudden infant death syndrome (SIDS)," ("Očkovanie proti čiernemu kašľu, tetanu a záškrtu: Možný dôvod syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS)"), American Adacemy of Neurology, 34. výročné stretnutie, 25.IV. - 1.V.1982, Neurology 32(4), pt. 2.
6. Paul E. M. Fine & Robert T. Chen: "Confounding in studies of adverse reactions to vaccines" ("Neuvažované súčasne pôsobiace vplyvy v štúdiách nežiadúcich účinkov očkovania"), Am. J. Epidemiol. (17.I.1992) 136 (2): 121-135.
Komentár v Am J Epidemiol (15.I.1994) 139 (2): 229-230.
Division of Immunization, Centers for Disease Control, Atlanta, GA 30333.
7. Christopher L. Cody a kol.: "Nature and Rates of Adverse Reactions Associated with DTP and DT Immunizations in Infants and Children" ("Povaha a výskyt nežiadúcich účinkov DTP a DT očkovania bábätiek a detí"), Pediatrics, november 1981, Vol. 68, č. 5, str. 650-660
8. The Fresno Bee, Community Relations, 1626 E. Street, Fresno, CA 93786, DPT Report, 5.XII.1984.
9. B.Trollfors & E.Rabo: "Whooping cough in adults" ("Čierny kašeľ u dospelých"), British Medical Journal (12.IX.1981), 283(6293), str. 696-697.
10. National Vaccine Injury Compensation Program (NVICP), Health Resources and Services Administration, Parklawn Building, Room 7-90, 5600 Fishers Lane, Rockville, MD 20857, 800-338-2382.
11. M.L.Cohn a kol.: "Measles vaccine failures: lack of sustained measles specific immunoglobulin G responses in revaccinated adolescents and young adults" ("Zlyhania očkovania proti osýpkam: nedostatok trvalých odpovedí imunoglobulínu G špecifického pre osýpky u preočkovaných dospievajúcich a mladých dospelých"), Department of Pediatrics, Georgetown University Medical Center, Washington, DC 20007, Pediatric Infectious Disease Journal. 13(1):34-8, január 1994.
12. L.Yuan: "Measles outbreak in 31 schools: risk factors for vaccine failure and evaluation of a selective revaccination strategy" ("Epidémia osýpok na 31 školách: rizikové faktory pre zlyhanie očkovania a vyhodnotenie stratégie selektívneho preočkovania"), Department of Preventive Medicine and Biostatistics, University of Toronto, Ontario, Canadian Medical Association Journal. 150(7):1093-8, 1.IV.1994.
13. C.E.Frasch, E.E.Hiner & T.P.Gross: "Haemophilus b disease after vaccination with Haemophilus b polysaccharide or conjugate vaccine" ("Ochorenie na Haemophilus b po očkovaní polysacharidovou alebo konjugovanou očkovacou látkou proti Haemophilovi b"). Division of Bacterial Products, Center for Biologics Evaluation and Research, Food and Drug Administration, Bethesda, Md 20892, American Journal of Diseases of Children. 145(12):1379-1382, december 1991.
14. P.A.Briss a kol.: "Sustained transmission of mumps in a highly vaccinated population: assessment of primary vaccine failure and waning vaccine-induced immunity" ("Trvalý obeh vírusu príušníc v silne zaočkovanom obyvateľstve: zhodnotenie prvotného zlyhania očkovania a úbytok očkovaním vyvolanej imunity"), Division of Field Epidemiology, Centers for Disease Control and Prevention, Atlanta, Georgia, Journal of Infectious Diseases. 169(1):77-82, 1.I.1994.
15. L.K.Ammari, L.M.Bell & R.L.Hodinka: "Secondary measles vaccine failure in healthcare workers exposed to infected patients" ("Druhotné zlyhanie očkovania proti osýpkam u zdravotníkov, ktorí prišli do styku s nakazenými pacientmi"), Department of Pediatrics, Children's Hospital of Philadelphia, PA 19104. Infection Control & Hospital Epidemiology. 14(2):81-6, február 1993
16. MMWR (Morbidity and Mortality Weekly Report = Týždenný výkaz chorobnosti a úmrtnosti), 38 (8-9), 29.XII.1989
17. MMWR: "Measles" ("Osýpky"), 1989; 38:329-330
18. MMWR, 33 (24), 22.VI.1984
19. G.A.Poland & R.M.Jacobson: "Failure to reach the goal of measles elimination. Apparent paradox of measles infections in immunized persons" ("Nezdar pri pokuse o vyhubenie osýpok. Očividný paradox nákazy osýpkami u zaočkovaných osôb"), Dept. of Internal Medicine, Mayo Vaccine Research Group, Mayo Clinic and Foundation, Rochester, MN. Archives of Internal Medicine. 154(16):1815-1820, 22.VIII.1994
19a. Clinical Immunology and Immunopathology, máj 1996; 79(2): 163-170
20. Trevor Gunn: "Mass Immunization, A Point in Question" ("Plošné očkovanie - sporná otázka"), str. 15
Ethel Douglas Hume: "Pasteur Exposed: The False Foundations of Modern Medicine" ("Pravda o Pasteurovi: Chybné základy modernej medicíny"), Bookreal, Australia, 1989
21. Prejav lekára Williama Howarda Haya z 25.VI.1937; vytlačený v záznamoch Kongresu (Congressional Record)
22. R.W.Sutter a kol.: "Outbreak of paralytic poliomyelitis in Oman; evidence for widespread transmission among fully vaccinated children" ("Epidémia paralytickej detskej obrny v Ománe; dôkazy rozsiahleho prenosu medzi plne zaočkovanými deťmi"), The Lancet, vol. 338, č. 8769, 21.IX.1991; 715-720
23. Neil Miller: "Vaccines: Are They Safe and Effective?" ("Očkovanie: je bezpečné a účinné?"), str. 33
24. Chicago Dept. of Health.
25. Viď poznámku č. 23, str. 18-40
26. Viď poznámku č. 23, str. 45, 46
NVIC News, apríl 1992, str. 12
27. S. Curtis: "A Handbook of Homeopathic Alternatives to Immunization" ("Príručka homeopatických alternatív k očkovaniu").
28. Darrell Huff: "How to Lie With Statistics" ("Ako klamať štatistikou"), str. 84
29. Citát z internetu pripisovaný Dr. Keithovi Blockovi, rodinnému lekárovi z Evanstonu v štáte Illinois, ktorý strávil dlhé roky zbieraním údajov o očkovaní v lekárskej literatúre
30. Viď poznámku č. 20, str. 15
31. Viď poznámku č. 20, str. 21
32. Viď poznámku č. 20, str. 21
British Medical Council Publication 272, máj 1950
33. Viď poznámku č. 20, str. 21 a tiež poznámku č. 23, str. 47
Harold Eugene Buttram & Ursula M. Hoffmann, Mothering Magazine, zima 1985, str. 30
Archie Kalokerinos & Glen Dettman: "The Dangers of Immunization" ("Nebezpečenstvá očkovania"), Biological Research Institute (Výskumný ústav biológie), Austrália, 1979, str. 49
34. Archie Kalolerinos: "Every Second Child" ("Každé druhé dieťa"), Keats Publishing, 1981
35. Podľa PharmDr. K.M.Severyna, Ph.D., v denníku Dayton Daily News, 3.VI.1995
36. Vaccine Information and Awareness, "Measles and Antibody Titre Levels" ("Osýpky a titre protilátok") z týždenníka Vaccine Weekly, január 1996
37. Tlačová správa NVIC: "Consumer Group Warns use of New Chicken Pox Vaccine in all Healthy Children May Cause More Serious Disease" ("Skupina spotrebiteľov varuje, že použitie novej očkovacej látky proti ovčím kiahňam u všetkých zdravých detí môže spôsobiť vážnejšie ochorenie")
38. Viď poznámku č. 35 (citované z časopisu The Lancet)
39. Výsluch pred Výborom pre medzištátny a zahraničný obchod (Committee on Interstate and Foreign Commerce), Komora reprezentantov, 87. Kongres, 2. schôdza k H.R. 10541, máj 1962, str. 94
40. Dana Ullman: "Discovering Homeopathy" ("Objavujeme homeopatiu"), str. 42
Thomas L. Bradford: "Logic Figures" ("Logické čísla"), str. 68, 113-146
Harris Coulter: "Divided Legacy" ("Rozdelené dedičstvo"), časť III. - "The Conflict Between Homeopathy and the American Medical Association" ("Konflikt medzi homeopatiou a Zväzom amerických lekárov"), str. 268
41., 42 Viď poznámku č. 27.
43. Isaac Golden: "Vaccination? A Review of Risks and Alternatives" ("Očkovanie? Prehľad rizík a alternatív")


Viac tu: http://www.slobodavockovani.sk/news/myty-o-ockovani/#pozn26

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.