24. 5. 2012

Vývoj vakcinácie očami klinického farmaceuta

Mgr. Alois Komorous
Najskôr by som chcel uviesť, že nie som nepriateľom ani očkovania ani lekárov. Ako študent klinickej farmácie som hltal účinky liekov na človeka a na jeho psychiku a nepochyboval som o ničom, čo bolo v medicínskych knihách napísané. Ale v okamihu, keď som sám na svojom tele začal testovať v rámci výskumu jeden z liekov a kedy som ja sám pomocou veľmi presnej meracej metódy pre analýzu látok, tzv. polarografie, dával dohromady výsledky o tomto lieku, zistil som, aké sú výsledky relatívne a závislé na zodpovednosti osoby, ktorá výskum vykonáva; na hľadiskách, ktoré zaangažované osoby majú na výskume a na vyhodnotení výsledkov a na použití metód, ktorými možno dospieť k určitým výsledkom.

Po niekoľkých rokoch práce vo farmaceutickej firme v SRN a výpovediach kolegov z brandže, ktorí pracovali v najrôznejších farmaceutických firmách, som problematiku pôsobenia liekov a očkovania začal sledovať s odstupom a väčším zameraním na overovanie informácií. Bohužiaľ som natrafil na veľa rozporov a uvedomil si, že laik, ktorý sa liekom a očkovaniu nevenuje, má obrovský problém v tom, ako sa vôbec v tejto oblasti zorientovať, ako zverejňované informácie vyhodnotiť, ako sa správne rozhodnúť a ako a kde prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia , najmä rodičovské.

Z prieskumu, ktorý som si robil v rokoch 1987-88, a rešerší, ktoré som vykonával ako v rámci sledovania vedľajších účinkov liekov od roku 1997, tak aj v rámci práce v lekárni alebo počas práce revízneho lekárnika v zdravotnej poisťovni, pre mňa vyplývajú z oblasti očkovanie nasledujúce body:

1. Štát neposkytuje rodičom dostatočné a otvorené informácie o problematike očkovania - rizikách, zložení, o prípadnej závažnosti ich rozhodnutia svoje deti očkovať alebo neočkovať. Neexistuje žiadne preventívne vzdelávanie rodičov alebo poučenie o tom, čo u dieťaťa pred a po očkovaní pozorovať a ako dlho (účinky sa môžu prejaviť napríklad až po šiestich týždňoch), ďalej čo a kam hlásiť atď.
Rodičia sú vďaka rozporuplným informáciám často zmätení; nevedia, komu a čomu majú veriť a ak sa pýtajú, stávajú sa, už len v dôsledku svojej snahy prevziať zodpovednosť podľa zákona, "nepriateľmi" očkovania, pretože "otravujú" svojimi otázkami, aby sa mohli správne rozhodnúť.

2. Napriek tomu, že štát znáša finančné dôsledky všetkých náslekov očkovania, nezadáva podnety na realizáciu potrebných prieskumov, ktoré by aj kontroloval.

3. Štát v dobrej snahe pomôcť ľuďom preberá časť zodpovednosti rodičov za deti (tá je im uložená zákonom), ale súčasne odmieta prevziať zodpovednosť za následky očkovania, pretože nemá nezávislý orgán na ich hodnotenie.

4. Ak sa niekto zaoberá tzv. "evidence based medicine" (čo podľa Wikipédie znamená: "vedomé, zreteľné a súdne používanie najlepších súčasných dôkazov pri rozhodovaní o starostlivosti o jednotlivých pacientov"), veľmi rýchlo narazí na neprítomnosť štúdií, ktoré by poskytovali dostatočné dôkazy o úžitkovej hodnote očkovania s objektívnymi výsledky z hľadiska uplatnenia dvojitého slepého pokusu (teda metódy, kedy okrem tých, ktorí dostávajú skutočný testovaný prípravok, dostáva časť skupiny tzv. placebo alebo neúčinnú látku podávanú v rovnakej podobe ako testovaný liek. A ani lekár nevie, komu dáva účinnú látku a komu len placebo.).
Chýbajúcimi štúdiami a niekedy aj ich nedostatočným rozsahom alebo nedostatočne preverovanými dôkazmi sa tak lekárska veda sama zbytočne vystavuje riziku odôvodneného podozrenia, že registrácia očkovacích vakcín nespĺňa zákonné podmienky požadované u prípravkov určených pre injekčnú aplikáciu. (Diskusiu na tému "evidence based medicine" nájdete predovšetkým na stránkach www.impf-report.de, kde je aj množstvo odkazov na ďalšie zdroje informácií. Článok v češtine na tému "medicína založená na dôkazoch" na stránkach: http://www.nezavislyporadce.cz/str/clanky3.php)

5. V súvislosti s chýbajúcimi výsledkami štúdií tak podľa môjho názoru chýbajú aj podklady pre tzv. hodnotu "Number Needed to Treat" alebo "počet potrebný na liečenie ", skratka NNT. Toto číslo znamená celkový počet osôb, ktoré musia byť liečené, aby sa dosiahol plánovaný účinok u jednej osoby.

6. Východiskové body pre posudzovanie účinnosti a vplyvu očkovania sa neposúvajú v čase, t.j. čerpajú z obdobia minulého a predminulého storočia, kedy bola úplne iná situácia z hľadiska hygieny, kvality stravovania, možností preventívneho užívania vitamínov, efektívnej práce na svojom psychickom stave, fajčenia, užívania alkoholu, drog, chemických liekov a ich kombinácií, stresu, zamestnanosti, zdravotného vedomia alebo stavu nášho životného prostredia atď. Uvedomujeme si vôbec, že toto všetko môžu byť práve faktory, ktoré môžu zasahovať do hodnotenia predchádzajúcich výsledkov?

7. Chápem, že žijeme v kapitalizme, kde existujú trhové mechanizmy, ale akú má bežný občan záruku hmotnej nezainteresovanosti zo strany samotných výrobcov, alebo aj lekárov alebo výskumných pracovníkov, ktorí sú financovaní často samotnými výrobcami? Existuje až priveľa publikovaných prípadov, keď finančné záujmy výrazne prevýšili záujem dosiahnuť zdravie alebo predchádzať chorobám alebo nežiaducim účinkom liekov.

8. Na druhej strane existuje rad lekárov, ktorí napríklad v ČR nechcú publikovať v časopisoch alebo prispievať do vychádzajúcich prekladov kníh, ktoré nie sú čisto za očkovanie. A ani nechcú byť menovaní - z jedného jednoduchého dôvodu - boja sa postihov už len za zverejnený názor. Tak sa niekedy stane, že ich údaje uvádzam, ale nedajú sa použiť v tlači, pretože nemožno zverejniť zdroj.

9. Hoci sme podľa niekoľkých článkov "očkovacia veľmoc" (platí pre ČR ako aj pre SR, pozn. prekl.), nie je u nás dotiahnuté hlásenie a evidencia nežiaducich účinkov. Vedeli ste o tom, že u nás (v ČR) údajne neexistujú žiadne hlásené nežiaduce účinky po očkovaní? 

   Napriek tomu bolo napríklad v samotných Karlových Varoch už za minulého režimu potvrdené postihnutie dieťaťa dôsledkom očkovania proti obrne. V krajinách ako sú Nemecko, Rakúsko či USA, ktoré nie sú "veľmocami" idú počty postihnutí do tisícov, takže z hľadiska logiky by sme museli dostať Nobelovu cenu za najnižšiu úroveň nežiaducich prejavov očkovania na svete.

10. Podľa môjho názoru sa medicína až príliš sústreďuje na samotné zvládanie prejavov chorôb alebo na znížovanie výskytu ochorení (teda na tzv. sekundárnu prevenciu), prípadne i prevenciu dopadov ochorenia, namiesto hľadania skutočných príčin ochorení a náchylnosti na infekčné ochorenia z hľadiska psychiky a ďalších prispievajúcich faktorov (teda tzv. primárnej prevencie).

11. Vyčleňovanie rizikových skupín je určite zmysluplná práca, ale otázna je napríklad skupina imunodeficitných pacientov, kde sa z môjho hľadiska neriešia dôsledne príčiny, ktoré vedú k poklesu imunity, ale sa hľadajú postupy, ktoré ich stav príliš nezhoršia, alebo prípravky, ktoré budú "šetrné".

12. Veľmi často chýbajú pohľady, závery alebo kontrola z hľadiska farmakoekonómie alebo z hľadiska účelnej alebo racionálnej farmakoterapie vzhľadom na nakladanie s finančnými prostriedkami samotných daňových poplatníkov, poskytovaných štátom.

13. Na Internete nájdete správy o chybách v samotných klinických štúdiách, výpovede o zamlčovaní alebo skresľovaní výsledkov.

14. U rodičov, ktorým je vnucované očkovanie, nie je zohľadnená úroveň vzdelanosti v oblasti zdravia, ich informovanosť, alebo úroveň ich preventívnych opatrení.
Tiež je zvláštne, že už za minulého režimu sa veľa detí lekárom chválilo tým, že oni sa na rozdiel od ostatných očkovať nemusia. Už na Vašu otázku niekedy lekár reagoval tým, že vám povedal, že ním navrhovanú terapiu by on sám na Vašom mieste nepodstúpil?

15. Rozporuplné informácie o potrebnej výške preočkovanosti obyvateľstva, (t.j. o počte obyvateľov, ktoré musia byť zaočkované, aby nevznikla epidémia; obvykle sa udáva v percentách)
Zvyčajne sa tvrdí, že preočkovanosť musí mať nejakú úroveň (približne okolo 90%), aby sa neobjavila epidémia nejakej choroby. V západných krajinách sa však občas objavia aj správy, ktoré týmto údajom značne protirečia, pretože sa zistilo, že preočkovanosť je napr. len 50% alebo aj menej.
Rad rozporuplných údajov o očkovaní v českom jazyku nájdete aj na:
http://www.nezavislyporadce.cz/str/stripky04-08.php alebo na http://www.nezavislyporadce.cz/str/stripky03-04.php

16. Dnešný lekár je viacmenej obeťou systému a jeho ochota pomáhať je veľmi často okliešťovaná a degradovaná niekedy až nadmernou administratívou. Lekár je poisťovňami hodnotený hlavne za určenie diagnózy a za predpísanie prípravkov. Akú máme teda istotu, že nie je ovplyvňovaný na náš úkor?

Celý tento príspevok by sa v podstate dal zhrnúť do jednej jedinej otázky, ktorá človeku možno ani nenapadne:

Ak človek nemá všetky informácie pre i proti, môže sa správne a "slobodne" rozhodnúť, či sa nechať alebo nenechať očkovať?

Mgr. Alois Komorous, klinický farmaceut (december 2009). www.nezavislyporadce.cz

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.