16. 11. 2012

Ani 23 rokov po nežnej revolúcii stále nevieme, ako budovať spoločnosť. Zmeňme to!

Martin Hruštínec

V novembri 1989 kedy započalo aktívne budovanie nového spoločenského života sme síce veľmi dobre vedeli čo nechceme – komunizmus, ale nevedeli sme, ako budovať náš život, aby bol lepším. Dôkazom tejto nevedomosti boli naše snahy od počiatku demokracie až po dnešné dni.

A aké sú to snahy? Otvorili sa hranice a my naivní sme sa domnievali, že západniari a západný štýl života urobí zo Slovenska raj na zemi. Celý problém bol v tom, že sme svoje snahy do cudzích rúk vkladali! Seba sme podceňovali! Druhý a taktiež závažný problém bol v tom, že sme naše snahy väčšinou zameriavali k blahu materiálnemu, pôžitkárskemu a sebeckému. A z tohto základu sa vygenerovali tí najambicioznejší, dnes označovaní ako privatizéri či oligarchovia.

Všetko čo nestojí na duchovných, morálnych, etických hodnotách sa skôr alebo neskôr v trosky zrúti !

Preto je známe a pravdivé tvrdenie, že pád mravov, predchádza pád civilizácie!

Slovensko je v morálnom a takisto ekonomickom rozklade. Družstvá a vlastnú výrobu sme si zničili! Začali sme dovážať cudzie potraviny a iné výrobky a potravinovo závislí sa stali. Dovážaných potravín je zhruba 70 percent a  podľa mnohých ide o druhotriednu kvalitu. Ja osobne, si už v obchode nemám čo vybrať, keďže mám rád svoje zdravie. Kde sú naši národovci? Na futbalových štadiónoch? Pričom pred 89 rokom sme boli potravinovo sebestační a naše výrobky zodpovedali tým najvyšším kritériám.  To sme chceli? To, že si necháme dovážať lacné hormónizované kurčatá, lacné párky, salámy plných chémie, limonády svetových značiek žbrndovej kvality a cesnak z Číny? Sušené slivky z Južnej Ameriky a zemiaky z Egypta? A na našich úrodných poliach stavajú cudzinci automobilky, v ktorých dreme ako otroci a supermarkety, v ktorých vymieňame ťažko zarobené peniaze za tie nekvalitné dovážané (p)otraviny. Radovali sme sa z otvorených hraníc, ale radosť môžu mať tak Rakúšania a Nemci kde ako lacná pracovná sila pracujeme.  Sme naozaj takí naivní, ešte aj po toľkých rokoch, keď sa domnievame,  že EÚ za nás spraví ten vysnívaný blahobyt? To oni nedovolia! Sú radi, že sme tou lacnou pracovnou silou. Kde by k tomu prišli ich voliči v Rakúsku, v Nemecku, vo Švajčiarsku atď? Kto by ich na staré kolená opatroval?

Ale my sme, zdá sa, stále naivní. Euroval  je toho dôkazom. Von oknom vyhodené peniaze, len za cenu, že nás budú naši „priatelia“ z EÚ uznávať a že sa s nimi v čase krízy zvezieme. Hlúposť. Budú na nás ,,kašľať“ – to je realita. Tvrdá a krutá. Ešte horšie, ako tie vyhodené peniaze je však to , že sa týmto chceme votrieť do akejsi priazne EÚ, lebo si o sebe myslíme, že len EÚ je našou spásou! Nedokážeme pochopiť, že cesta z krízy ide len našou samotnou námahou a že si musíme veriť. Ale pozor! Nenadávajme na Fica. Aj politika sa riadi kolektívnym vedomím a napokon sa k moci aj tak vždy dostane „zrkadlo“ národa! Tento národ (jeho väčšina) miluje bulvár, a rád si nechá vymývať mozog mienkotvornými médiami – vlkmi v rúchu baránka.

Načo sa učíme dejepis keď si nevieme zobrať príklad z takého Nemecka, ktoré sa z trosiek dostalo až na samú ekonomickú špičku? Po 1. svetovej vojne platilo také reparácie, že ak ste si chceli kúpiť chleba potrebovali ste fúrik na marky, taká bola inflácia. Nemci urobili zopár skvelých krokov a ich ekonomika začala napredovať. Nikto im nepomáhal, veď ako porazená krajina bola v nemilosti, dokonca bolo zakázané s nimi cez peniaze obchodovať! [1] Toto sa však na našich školách nevyučuje.

Môžeme sa mať lepšie ako Švajčiari, len treba vedieť ako.

Veľmi trefným ukazovateľom porevolučného spoločenského života bolo strhávanie mravnosti do špiny a blata. Komunisti aspoň cenzurovali tie zvrátenosti, ktoré na západe boli už súčasťou. Po 89 sme mali svoju hodnotu preukázať. Avšak realita bola taká, že rozmach pornografie sa stupňoval, ľudia sa týchto lákadiel chytali ako besní, čo malo za následok úpadok morálky a nemožno potom očakávať rozkvet, kvôli ktorému mnohí kľúčikmi štrngali.

Ide tu samozrejme o našu vlastnú hlúposť. Otázkou len ostáva, ako dlho ju budeme tolerovať, lebo z nej sa rodí duševná  bieda. Každý jednotlivec je sám zodpovedný za svoj život, za svoju dušu. Jedinec na ceste životom potrebuje precitnutie k ušľachtilosti, láske voči blížnemu, chcieť byť užitočný, dobrosrdečne sa prejavovať a odpúšťať. Vtedy bude skutočne šťastný. Nie sebectvo, nie babranie sa v špine a ničotnosti nás učiní šťastnými. Každý predsa veľmi dobre vie, čo je a čo nie je dobré!

Ušľachtilý jedinec, morálne silná osobnosť dokáže doslova „zázraky“.  Čím ich bude viac, tým bude spoločnosť napredovať k lepšiemu nielen po stránke duchovnej ale i materiálnej.

Preto si v súčasnosti musí každý jednotlivec sám za seba uvedomiť, že má priamu zodpovednosť za chod spoločnosti. Je obrovskou lžou tvrdenie ,,že ja sám nič nedokážem“ a možno aj kvôli tomu si väčšina povedala „tak ja sa radšej nejdem namáhať, lebo to nemá zmysel“ . Takéto myslenie je len dôkazom lenivosti človeka stať sa lepším, podstivejším a dobrosrdečnejším, proste čistejším vo svojich každodenných prejavoch voči blížnym. A keby aj mal pravdu, že nič nezmení, lebo by bol jediný v republike, tak sa aspoň smie pozrieť do zrkadla, môže byť na seba hrdý a samozrejme po smrti dostane zaslúženú odmenu za svoje dobré chcenie. Naopak, zlovoľní sa dostanú medzi rovnako zlovoľných, čo bude pre nich peklom, ktoré si vystavili.  

Takže, čo si musíme, ako národ uvedomiť je skutočnosť, že dobro v nás musíme ochraňovať a zveľaďovať a zlé sklony oslabovať, nedať im moc nad nami až jedného dňa postupne úplne zmiznú. Ale každý sám za seba! Nie poukazovať na zlé sklony suseda, kamaráta, kolegu...Zmeniť môžeme len seba, tak musíme  od seba začať!

Až na tomto základe môže vyrásť lepšia spoločnosť.

Použitá literatúra:

1 komentár:

  1. "Ale každý sám za seba! Nie poukazovať na zlé sklony suseda, kamaráta, kolegu...Zmeniť môžeme len seba, tak musíme začať od seba! "
    Ak sa pozeram na stav spolocnosti, tak sa to v dohladnej dobe nestane dobrovolne. Zmenu moze priniest az imperialisticke bluznenie, z ktorych vzisli uz 2 svetove vojny a ktore nepraje mieru... Zatial nie je tu taka "demokraticka" vacsina, ktora by to vedela a chcela zastavit. A vidiet - kedze sa to uz deje a vsetko sa deje planovane. Pre duchovne slepeho sa nedeje nic, ale duchovne vidomy vidi suvislosti a vie, co prebieha...

    OdpovedaťOdstrániť

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.