24. 3. 2013

DESATORO BOŽÍCH PRIKÁZANÍ OD ABDRUSCHINA - Prikázanie druhé


NEZNEVÁŽIŠ MENA PÁNA, SVOJHO BOHA!


Meno vyvoláva a sústreďuje v človeku pojem! Kto zhanobí meno a opováži sa ho znehodnotiť, ten tým znehodnocuje aj pojem! Na to pamätajte vždy! 

Na toto jasné pánovo prikázanie sa dbá zo všetkých desiatich prikázaní najmenej, teda sa najčastejšie porušuje. Tisícoraké sú spôsoby tejto neúcty. Aj keď si človek myslí, že mnohé z týchto porušení sú celkom nevinné, sú len bežnými slovnými zvratmi, aj napriek tomu to ostáva porušením tohto prísne stanoveného prikázania! 

Je to práve táto tisícoraká údajne len nevinná neúcta, ktorá znevažuje posvätné meno Božie, a tým aj pojem Boha, ktorý je s menom vždy úzko spätý, ktorá ho pred ľuďmi, ba dokonca už pred deťmi oberá o svätosť, pošpiňuje jeho nedotknuteľnosť zovšednením, znevažovaním vo všeobecných slovných frázach! 
     
Ľudia sa neľakajú toho, že sa pritom zosmiešnia. Nechcem tu uvádzať ani jedno z mnohých slovných spojení; na to je toto meno príliš vznešené a velebné! Ale každému človeku stačí, ak si len jeden deň bude toto všímať a bude zarazený ohromným počtom previnení sa proti druhému prikázaniu ľuďmi oboch pohlaví, veľkými i malými, až po deti, ktoré sú ešte sotva schopné vytvoriť poriadnu vetu. Veď aká matka, taká Katka! 
      
Z tohto dôvodu býva práve znevažovanie Boha mnohokrát tým prvým, čomu sa mládež naučí v súvislosti s len navonok nevinným prekračovaním Božích zákonov! 
     
Zo všetkých previnení je ale účinok tohto najhorší! Formálne je hrozivo rozšírené medzi celým ľudstvom, nielen medzi kresťanmi, ale aj medzi mohamedánmi, židmi a budhistami, všade človek počúva to isté do omrzenia! 
     
Čo potom môže pre človeka znamenať ešte meno „BOH“! Je znehodnotené a necení sa ani toľko ako najmenšia z mincí! Horšie ako obnosený kus odevu. A človek na zemi, ktorý chce byť ináč tak múdry, naň pomyslí bezstarostne a tým hriešne viac než stokrát za deň! 
     
Kde je tu rozvážnosť, kde čo len najmenší záchvev citu? Aj vy ste voči tomu úplne otupeli, pokojne počúvate, keď je najsvätejší zo všetkých pojmov pošliapávaný v špine všedného dňa! 
     
Ale nemýľte sa! Konto viny každého jedného, kto zhrešil, je tým na onom svete bez milosti zaťažené! A nie je tak ľahké, práve toto odpykať, pretože prináša ďalekosiahle zlé následky, ktoré sa musia vypomstiť až do tretieho a štvrtého kolena, ak sa v tomto reťazci nenájde človek, ktorý príde k rozumu a postaví sa týmto nešvárom do cesty. 
     
Pokúste sa preto voči tomuto hanebnému zvyku vo vám blízkych kruhoch bojovať. Predovšetkým ale prestrihnite najskôr svoje vlastné nitky karmy prostredníctvom energie, ktorá vo vás ešte ostala, aby sa vaše konto viny nestávalo väčším, než už je. Nečakajte ľahké vykúpenie len preto, že ste si doposiaľ nemysleli pritom nič zlého! Škoda vznikla taká istá! A prehrešenie sa proti prikázaniu zostáva! Veď ste ho presne poznali. 
     
Ak ste sa poriadne nesnažili ujasniť si jeho dosah, je to vaša vina! Nemôže vám byť preto ani nič odpočítané! Počúvajte a konajte tak, aby ste už na zemi boli schopní mnohé splatiť. 
     
Strašidelné je ináč bahno, ktoré vás očakáva, keď prídete na onen svet, a ktoré vás bude brzdiť pri ceste nahor. 
     
Avšak nielen človek samotný, ale aj úrady sa po celé stáročia stavali na odpor voči tomuto prikázaniu tým, že si vynucovali od ľudí prísahu, nútili ich k porušovaniu a hrozili pozemským trestom, ak požiadavku nesplnili. Trest na onom svete je však oveľa ťažší a dopadne na všetkých tých, ktorí žiadali prísahu, nie na tých, ktorí pod nátlakom museli prisahať. Aj Kristus povedal raz výslovne: 
     
„Nech vaša reč je Áno alebo Nie; čo nad to je, od zlého je!“ 
     
A úrady mali predsa moc, aby tomuto Áno alebo Nie pridali v rozhodujúcej miere na váhe tým, že pri klamstve pred súdom za to trestali rovnako ako za krivú výpoveď! Tým sa im podarilo povýšiť hodnotu slov pred súdom na taký stupeň, aký pre rozsudok potrebovali. Nebolo preto potrebné z donútenia viesť ľudí k porušovaniu Božieho prikázania! 
     
Ešte horšie si ale počínali cirkvi a ich zástupcovia, ktorí dovolávajúc sa Boha vystavovali ľudí najhoršiemu mučeniu, a za dovolávania sa Boha ich upaľovali, ak už predtým nepodľahli mukám. 
     
Všetkým dobre známy a svojou ukrutnosťou povestný rímsky cisár Nero nebol pri mučení kresťanov tak hrozný, tak zatrateniahodný, ako niektoré cirkvi so svojimi ohromnými registrami hriechov voči zákonom Božím! Po prvé ani zďaleka toľko nevraždil a nemučil a po druhé sa nedovolával pokrytecky Boha, čo musí v tejto podobe patriť k najväčšiemu rúhaniu sa, akého sa človek môže dopustiť. 
     
Nič nepomôže, ak tie isté cirkvi dnes odsudzujú to, čo vtedy žiaľ až príliš dlho páchali; veď od toho neupustili dobrovoľne! 
     
A ani dnes to nie je oveľa iné pri vzájomnom, len tichom nepriateľstve, ale v inej, modernejšej forme! Aj tu sa časom zmenila len forma, nie živé jadro! A pred Božím súdom platí len samotné toto jadro, nikdy nie vonkajšia forma! 
     
A táto terajšia, len navonok nevinná forma, sa zrodila z tej istej nevýslovnej pýchy ducha zástupcov všetkých cirkví, ako predtým. A kde nie je zatrateniahodná pýcha, nájde sa prázdna márnomyseľnosť opierajúca sa o pozemskú moc cirkvi. Tieto necnosti vytvárajú príliš často najnemiestnejšie nepriateľstvá, ktoré sú ešte popretkávané pozemskou vypočítavosťou, rátajúcou s rozšírením vplyvu, ak nie dokonca túžbou po veľkom politickom význame. 
     
A všetko toto s menom „BOH“ na perách, že by som chcel ešte raz vykríknuť ako Syn Boží: „Svojím chovaním premenili ste domy Otca môjho, ktoré mali byťvám ku cti, v peleš lotrovskú! Označujete sa za služobníkov slova Božieho, avšak stali ste sa služobníkmi vašej pýchy!“ 
     
Každý katolík si namýšľa, že je oveľa lepším pred Bohom ako protestant bez toho, aby mal na to dôvod, každý protestant si ale namýšľa, že je znalejším, pokrokovejším a tým svojmu Bohu bližším ako katolík! A to sú všetko tí, ktorí tvrdia, že sú zástancami Krista, že sa formujú podľa jeho slova. 
     
Nerozumné sú obe strany, ktoré sa opierajú o niečo, čo pred vôľou Božou vôbec neplatí! Práve títo všetci sa oveľa viac prehrešujú voči druhému prikázaniu Božiemu než prívrženci ostatných náboženstiev; pretože nezneucťujú meno Božie len slovami, ale i skutkom, spôsobom, akým žijú, dokonca i svojou takzvanou bohoslužbou. 
     
Každému, kto premýšľa a dobre pozoruje, dávajú len odstrašujúci príklad bezobsažných foriem, prázdneho myslenia. Práve v bezhraničnej márnomyseľnosti nahovárajúc sebe i okoliu, že na rozdiel od inoverných už majú zaistené miesto v nebi, najviac zhanobujú pojem Boha! 
     
Vonkajšia stránka cirkevných zvykov, krst a mnohé iné, to nerozhoduje! Len samotné vnútro človeka sa musí postaviť pred súd! Pamätajte na to, vy pyšní, ktorým už bolo zvestované, že v deň súdu budú na seba domýšľaví hrdo tiahnuť s vlajkami, prepychovými rúchami, aby radostne prijali odmenu. Nikdy však nedosiahnu ríšu ducha pri stupňoch trónu Božieho, pretože odmenu, ktorá im patrí, dostanú skôr, než tam dôjdu. Ľadový závan ich odveje ako plevy, ktoré sú bez hodnoty; lebo im chýba čistá pokora v sebe a ozajstná láska k blížnemu! 
     
Ľudia tohto druhu najhorším spôsobom zneužívajú meno „BOH“, najhrubšie porušujú druhé prikázanie! 
      
Všetci títo slúžia Luciferovi, nie Bohu! A vysmievajú sa tým všetkým Božím prikázaniam! Od prvého až po posledné! Najmä však tomuto druhému, ktorého porušenie je najčernejším pošpinením pojmu Boha v mene! 
     
Chráňte sa naďalej ľahkovážne prestúpiť toto prikázanie! Dbajte odteraz prísne na seba a vaše okolie! Pomyslite, ak sa verne pridržiavate deviatich prikázaní, a nedbáte na toto jedno, ste napokon predsa len stratení! 
     
Ak je prikázanie dané Bohom, už v tom je dôkaz toho, že nesmie byť zľahčované, že musí byť nevyhnutne splnené! Ináč by vám nikdy nebolo bývalo dané. 
    
Nepokúšajte sa modliť, ak nie ste schopní spoluzachvievať sa celou dušou v slovách, a chráňte sa toho, aby ste sa svojmu Bohu predstavili ako bezmyšlienkovití táraji; lebo by ste sa tým voči nemu previnili zo zneváženia mena Božieho. 
     
Dobre si premyslite, kým ho o niečo poprosíte, či je to súrne potrebné! Nezamotávajte sa do formálnych modlitieb, ktorých rapkanie v určitú dobu sa stalo nešvárom vo všetkých cirkevných úkonoch. Je to nielen zneváženie mena Božieho, ale aj rúhanie sa! 
     
V radosti i strasti znamená vrúcne cítenie bez slov oveľa viac, než tisíc slovných modlitieb, aj ak toto cítenie trvá len zlomok okamihu. Lebo takéto cítenie je potom vždy pravé a nie je pokrytectvom! Preto tiež nikdy nie je znevážením pojmu Boh. 
     
Je to posvätný okamih, keď sa ľudský duch chce prosiac alebo ďakujúc vrhnúť pred stupne trónu Božieho! Toto sa nikdy nesmie stať drkotaním zo zvyku! Ani u služobníkov cirkvi! 
     
Človek, ktorý je schopný používať meno Boh pri všetkých možných i nemožných príležitostiach dňa, nikdy nemal ani potuchy o pojme Boha! Ako ľudský duch musí mať schopnosť pocítiť v sebe tušenie Boha, aj keby to bolo len raz za jeho pozemského života! Ale samotný tento jeden raz by postačil na to, aby bezpodmienečne stratil chuť porušovať druhé prikázanie! Večne potom bude nosiť v sebe túžbu vysloviť meno „BOH“ len s najväčšou čistotou svojho vnútra! 
     
Kto to nemá, je ďaleko vzdialený od toho, aby bol hodný čo i len slova Božieho, tým menej toho, aby vošiel do ríše Boha a vychutnával jeho oblažujúcu blízkosť! Z tohto dôvodu je tiež zakázané vytvárať obraz Boha otca podľa predstáv ľudí! Každý pokus musí viesť k žalostnému zmenšeniu, keďže ani ľudský duch ani ľudská ruka nie sú schopné, aby vizionársky vzhliadli a potom v obraze pozemsky zachytili čo i len najmenšiu čiastočku skutočnosti! Najväčšie takéto umelecké dielo by znamenalo len hlboké zneváženie. Oko samotné naznačuje svojím nevysloviteľným žiarením všetko. 
     
Tak vznešená je pre vás nepochopiteľná veľkosť, ktorú zahŕňate v slove „BOH“ a ktorú sa opovažujete v ľahkovážnej trúfalosti používať ako najbežnejšiu zo všetkých prázdnych a bezmyšlienkovitých fráz! Budete skladať účty z tohto svojho počinu! 

Abdruschin

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.