1. 4. 2013

DESATORO BOŽÍCH PRIKÁZANÍ OD ABDRUSCHINA - Prikázanie tretie


DEŇ SVIATOČNÝ MÁŠ SVÄTIŤ!


Kto si dá tú námahu, aby prikázanie precítil. Ak sa pozriete na deti, na dospelých, ako ľahkovážne zvyknú zaobchádzať s prikázaniami svojho Boha, tak každého vážne zmýšľajúceho človeka by sa mohla, mala zmocniť hrôza. 

Prikázania sa v škole učia a povrchne sa o nich pohovorí. Človek je rád, keď do seba pojal znenie textu a vie o ňom podať akú-takú informáciu, pokiaľ mu hrozí nebezpečenstvo, že by sa ho na to mohli pýtať. Keď potom vyjde zo školy a vstúpi do praktického života, zabudne sa čoskoro aj na znenie textu a tým aj na zmysel. To je najlepší dôkaz toho, že ho v skutočnosti vôbec nezaujímalo, čo jeho Pán a Boh od neho vyžaduje. 

Ale On ani tým nič nevyžaduje, ale s láskou dáva všetkým ľuďom, čo nutne potrebujú! Veď už Svetlo ukázalo, ako veľmi ľudia zblúdili. Tak im Boh ako vychovávateľ verne ukázal cestu, ktorá ich dovedie k večnému bytiu vo svetlej ríši ducha, teda k ich šťastiu, pričom jej nesledovanie musí viesť k nešťastiu ľudí a skaze! 

Práve preto vlastne nie je správne, ak sa hovorí o prikázaniach. Sú to skôr dobre mienené rady, ukázanie pravej cesty prostredníctvom hmotnosti, spoznanie ktorej bolo želaním samotného ľudského ducha. 

Ale ani táto čo i pekná myšlienka nemá na človeka žiaden účinok. Príliš sa doslova zadebnil vo svojich vlastných myšlienkových pochodoch a nechce nič viac vidieť alebo počuť okrem toho, čo si sám vybudoval v podobe názorov, ktoré mu umožnili pozliepať jeho malé pozemské vedomosti. 

Necíti, ako ho hmotnosť unáša ďalej, stále ďalej až po hranicu, kde bude pred ním naposledy stáť buď-alebo ako to rozhodnutie, ktoré ostane určujúce pre celé jeho bytie, po ktorom bude musieť ísť až na koniec svojej takto zvolenej cesty bez toho, aby sa mohol ešte raz vrátiť späť, aj keď napokon dospeje k poznaniu. Potom už bude príliš neskoro a prispeje to len k tomu, že sa zvýšia jeho muky. 

Aby tu pomohol, a napriek zblúdeniu človek ešte včas mohol dospieť k poznaniu, dal Boh ľuďom tretie prikázanie, radu, aby svätili deň sviatočný! 

Plnením tohto prikázania by sa v každom človeku bola v priebehu doby už postupne zrodila túžba ísť za Svetlom a spolu s túžbou by sa napokon bola ukázala aj cesta, ktorá by ho bola vyniesla nahor k naplneniu svojich želaní, ktoré neustále mocnejú a zhutnievajú sa do modlitby. Potom by tu dnes človek vyzeral ináč! Preduchovnený, zrelý pre ríšu, ktorá musí prísť.

Tak teda vy, počúvajte a konajte, nech naplnenie prikázaní pripraví vašu cestu. 

Deň sviatočný máš svätiť! Ty! Slová vyjadrujú celkom zreteľne, že ty máš dať posvätenie dňu sviatočnému, musíš ho pre seba urobiť svätým!      
Sviatočný deň je sviatočná chvíľa, keď odpočívaš po práci, ktorú Ti ukladá tvoja púť po zemi. Sviatočnej chvíli, dňu odpočinku však nedávaš posvätenie, ak chceš pritom pestovať len svoje telo. Ani vtedy nie, keď hľadáš rozptýlenie pri hre, pijatike alebo tanci. 
     
Sviatočná chvíľa ťa má priviesť k tomu, aby si sa v pokoji pohrúžil do svojho myslenia a cítenia, prehliadal svoj doterajší pozemský život, najmä však vždy na uplynulé pracovné dni posledného týždňa a aby si z toho vyvodil užitočné uplatnenie pre svoju budúcnosť. Šesť dní možno vždy sprehľadniť, čo trvá dlhšie, ľahko sa zabúda. 
     
Dočkáš sa toho, že sa tvoje cítenie pomaly začne vznášať vyššie a ty sa staneš hľadačom pravdy. Až keď sa staneš skutočným hľadačom, bude ti ukázaná i cesta. A tak ako tu na zemi putuješ novou, pre teba doposiaľ neznámou cestou len opatrne, skúmavo, tak by si aj na nových duchovných cestách, ktoré sa ti otvoria, mal starostlivo klásť krok za krokom, aby si si vždy udržal pevnú pôdu pod nohami. Skákať nesmieš, pretože potom je nebezpečenstvo pádu väčšie. 
     
Takýmto zmýšľaním a cítením vo sviatočnej chvíli tvojho pozemského bytia nikdy nič nestratíš, ale len získaš. 
     
Chodením do kostola nikto nesvätí sviatočnú chvíľu, ak potom súčasne nechce v čase odpočinku porozmýšľať o tom, čo tam počul, aby to správne do seba pojal a tým žil. Kňaz ti tvoj deň nemôže posvätiť, ak to ty nespravíš sám od seba. Zváž si vždy nanovo, či vlastný zmysel slova Božieho je vždy v úplnom súlade s tvojím konaním. Takýmto spôsobom potom posvätíš sviatočný deň; lebo získal pokojným pohrúžením ten obsah, pre účel ktorého bol určený. 
     
Každý jeden sviatočný deň sa tak stane míľnikom na tvojej ceste a prepožičia dňom tvojej hrubohmotnej činnosti spätne aj  hodnotu, ktorú by mali mať na dozretie tvojej duše. Neboli potom prežité zbytočne a ty sa neustále dostávaš vpred. 
     
Svätiť neznamená premárniť. Ak toto premeškáš, premeškáš svoj čas, ktorý ti bol poskytnutý na zrenie, a po obrate svetov, ktorý vás teraz pomaly svojimi lúčmi obopína, je daná už len krátka doba na dohnanie zameškaného, za predpokladu, že vynaložíte pritom celú svoju silu, ktorá vám ostala. 
     
Sväťte preto deň sviatočný! Či je to vo vašom dome alebo ešte lepšie v prírode, ktorá vám napomôže k tomu, aby ste boli v zmýšľaní i cítení bdelí! Naplňte tým prikázanie Pána. Je to vám na úžitok! 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.