31. 8. 2013

Západná Európa, čo robíš ?

Martin Hruštínec

Súčasný životný štýl západných Európanov je možné definovať ako nadštandardný, vysoko prevyšujúci svetový priemer.

Na tom by nebolo nič zlé ale sledujeme jednu veľmi významnú vec. Ukazuje sa, že Západná Európa nezvláda tieto podmienky, alebo inak povedané nie je zrelá na tento blahobyt, do ktorého sa dostala.

Mať blahobyt znamená mať aj povinnosť s ním dobre nakladať.

Dobre nakladať však znamená nepodľahnúť mu! Západná Európa mu však podľahla, vysvetlíme si prečo. Keď niečomu podľahnete, prispôsobíte všetko naokolo svojej žiadostivosti. Tak to je aj v západnej Európe. Veci, ktoré sú doslova samovražedné pre národ sa tam stali úplne bežnou vecou a to len preto, že blahobyt na prvé miesto postavili.

Takže poporiadku. Prvotnou príčinou bol odklon od Boha, teda od prirodzeného života a podľahnutie mamonu. Potom nasledovalo prispôsobovanie tejto žiadosti. Západná Európa zlenivela nie len duchovne, zistila, že za mnoho fyzických prác sa im finančne oplatí najať moslimov, afričanov a Východoeurópanov, lebo na tom ušetria.

Čo sa však stalo. Európu pohltili cudzie kultúry. Nie je to zanedbateľné číslo.

Stali sa významnou menšinou v rámci jednotlivých štátov.

Problémom je, že mnohí prisťahovalci zmenia charakter danej krajiny. Ďalším problémom sú rôzne pouličné rebélie, ktoré nám média často ukazujú. Je dosť pravdepodobné, že tieto aktivity púšťať do Európy cudziu kultúru za účelom stretu civilizácii, potlačenia Európskeho ducha sú cielene niekým chcené a realizované. Žiaľ, radoví Európania pri svojej každodennej lopote za mamonou na to neprišli. Zhnili! A svojim deťom pripravili multikúltúrne dedičstvo. Na odčerpanie prebytočnej energie poslúžili futbalové zápasy, kde Európania ukázali, že sa vedia zjednotiť (všetci poslušne sedia a fandia svojmu mužstvu) ale žiaľ negatívne.

Oni si asi myslia, že tento blahobyt bude trvať večne. Vždy to tak bolo, že keď sa niečo zdá stabilné, majú ľudia tendenciu pripisovať tomu večnosť. Blahobyt však môže skončiť zo dňa na deň.  A je isté, že tomu raz dôjde. Len aby Európanom včas došlo, že už nebudú žiť v tradičnej Európe, ale v prostredí multikultúrnom, v strete civilizácii.

Každý národ si má vážiť vlastnú identitu, zveľaďovať ho a pomáhať slabším národom. Ale pomáhať nie tak, že ho k sebe presťahujem! Že sa iný národ „nasáčkuje“ do druhého národa. To je akoby ste chceli pomôcť bezdomovcom a nasťahujete ich k sebe do domu. Tým si človek len uškodí.

Európania to mali robiť inak. Mali svojim bohatstvom pomáhať ostatným národom ale nie tak, že ho len presunú k sebe. To nie je dobrá pomoc. Skôr ich mali učiť a vytvárať podmienky, aby sa ostatné národy vedeli sami o seba postarať. Mohli u nich postaviť fabriku, kde by zamestnali ľudí za primeranú, spravodlivú plácu, školiace strediská a pod. Západná Európa, žiaľ, sa viac sústredila na svoj vlastný prospech a dokonca drancovanie tretieho sveta.

Napríklad humanitárna pomoc je síce dobrá vec, ale musíme svojim citom preverovať či takáto pomoc im aj skutočne prospieva. Poznáme starú múdrosť, že je lepšie naučiť človeka chytať ryby, ako mu ich jednorázovo desať doniesť.

Čo je však zarážajúce tak Európania plytvajú potravinami, supermarkety dobré potraviny, tesne pred ukončením dátumu spotreby, likvidujú. A vo svete milióny ľudí hladom trpia. Európanom je to jedno. Aká bezcitnosť. Viac ich zaujímajú futbalové výsledky ako bieda v treťom svete. 

V súvislosti s touto témou vidím pre Slovensko vo svojej ekonomickej situácii jedno veľmi podstatné pozitívum. Nemusíme riešiť nápor cudzích kultúr na naše územie. Už aj tak máme dosť problémov s Rómami, ktorých situáciu nevieme riešiť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.