26. 1. 2014

Svetová hospodárska kríza

Gazda

Čo to znamená? Poďme rozlúštiť spojenie týchto slov, tak často v dnešnej dobe používaných.

Svetový – znamená, že sa to týka celého, alebo väčšiny sveta, teda Zeme.

Kríza – je vyjadrenie pre nedostatok, stratu, slabosť, alebo pre niečo, čo sa nevyvíja vzostupne ale naopak.

Slovo hospodársky si musíme rozobrať v súvislosti s ekonomikou, ktorá vo svete prevláda, to je trhová ekonomika, alebo trhový kapitalizmus.

Takže z uvedeného vyplýva, že systém trhového svetového kapitalizmu má problémy. Poďme si ale rozobrať, čo je to trhová ekonomika alebo trhový kapitalizmus, alebo presnejšie na čom je založený. Ak budeme skúmať, zistíme, že celé to stojí a padá na spotrebe. Ak spotreba rastie, rastie všetko. Obchod, zisky, zamestnanosť, mzdy, atď. Ak spotreba klesá, všetko klesá a dochádza ku kríze. Čiže, v záujme existencie trhového kapitalizmu je, aby spotreba rástla a rástla. Z tohto dôvodu vznikli úvery, hypotéky a leasingy, aby obyvateľom, ktorí už nemali za čo míňať toto umožnili. Tak vznikol život na dlh. (Podotýkam, že to vzniklo v západnom svete. Presunulo sa to do Ameriky, tam sa to 100-násobne zmnožilo a postupne sa to rozšírilo a rozširuje do celého sveta.)

Lenže tu prichádzame k bodu, kedy si musíme položiť otázku, dokedy sa dá zvyšovať dlh určitej vymedzenej skupiny ľudí na úkor ostatných vrátane prírodných  zdrojov?

Ak priemerný Američan už má 2 autá, 2 chladničky, 2 mrazničky, dom.... (všetko na dlh) čo bude ešte ďalej kupovať? Dalo by sa povedať, že má všetko a už nemá chuť viac kupovať, aspoň nie tak často, aj keď mu poskytujú ďalšie pôžičky. Čiže logicky začne prichádzať k spomaľovaniu spotreby. Lenže, keď už bežný zadĺžený Američan toľko nekupuje a teda spotreba klesá, logicky klesá aj  výroba. Lenže keď klesá aj výroba, klesá aj zamestnanosť. A keď človek príde o prácu nemá ako platiť svoje dlhy. Keď si ale neplatí dlhy, banky nedostávajú peniaze za svoje pôžičky. Ak banky nedostávajú peniaze, začínajú bankrotovať. Ak začínajú banky krachovať znižovaním spotreby, vláda vytlačí nové peniaze, aby banky zachránila a podporila zase spotrebu. Ak ani toto nepomôže táto nákaza smeruje do zahraničia. Smeruje tam, kde je nízka spotreba. V 80tych rokoch to bola východná Európa, teraz arabské štáty, atď. Postup je vždy rovnaký. Vydrancujú sa prírodné suroviny, aby mohli fungovať fabriky, sprivatizujú sa banky, poskytnú sa úvery... Samozrejme predchádza tomu všetkému politický prevrat. Veľkolepá pyramídová hra, kde systém vytvára zisk pre tých na začiatku, na úkor tých, ktorí sú na konci.

Pokiaľ rozpínanie do sveta nepomôže, lebo nie je kam, alebo sa krajina tomuto bráni, vyvolá sa vojna, zničí sa národné hospodárstvo, pozabíjajú sa veritelia aj dlžníci a zo zahraničia je štátu poskytnutá pôžička na obnovenie vojnou zničeného hospodárstva. Podporia a dosadia sa politici, ktorí chvália americkú demokraciu a trhový kapitalizmus. Krajina sa zadĺži, stratí samostatnosť a sebestačnosť. A všetko to pokračuje od začiatku.

Na tomto mieste je dobré  si položiť otázku: čo sa deje s prírodou? Spotreba, peniaze, zisk, kríza, vojna, spotreba....

Čo sa v tomto cykle deje s prírodou? Ak chcem ďalšie auto, musí byť ďalšia fabrika na autá, ale tá je na zemi, ktorá sa zaleje betónom. Ak chcem spotrebovať ďalšie potraviny zo zahraničia, musia byť dovezené kamiónom, ale ten musí ísť po ceste, ale tá je na zemi a musí byť zaliata asfaltom...

Odpad z fabrík tiež musí niekam ísť. Všimli ste si aký vzduch dýchate? Rieky, potoky, skúste sa za nich napiť...

A čo sa vlastne spotrebováva?  Aby to všetko fungovalo musia sa ťažiť suroviny. Drevo, kovy, ropa, plyn... Teda prírodné zdroje. A všetko sa to deje na dlh. Teda na úkor prírody. Viac sa z prírody zoberie ako sa do nej vloží. Jeden strom zasadíme a stovku ich vysekneme. Ako dlho asi budú  lesy na tejto planéte? Ako nás to učili v škole? Ako sa hovorí organizmu, čo berie ale nadáva, alebo viac berie ako dáva? Nie je to náhodou parazit? A ako sa hovorí chorobe, ktorá žije na úkor tela? Žije z neho, oslabuje ho, až ho nakoniec zabije? Nie je to náhodou rakovina? Čo je teda človek na tejto zemi? Ako sa k nej správa? A ako aká choroba sa správa trhový kapitalizmus? V podstate by sme mohli byť radi, že je tu takáto kríza. Kríza chamtivosti a bezprizorného konzumu, ktorá smeruje ku kolapsu. Lenže... Čo ale budú robiť tí ľudia z panelákov a domov, bez pôdy a čo budú nakupovať, keď sa zrúti dopravný systém, čo budú piť a jesť ak vypadne elektrina, čo keď nedorazí plyn s ktorým sa kúri? Čo ak peniaze, ktoré aj tak nie sú ničím kryté budú len ako farebná tapeta?...

V Taliansku pred rokom v jednom meste len pár dní snežilo a už sa tam nedostali kamióny so zásobovaním, ceny potravín sa znásobili, v priebehu pár dní boli regáli prázdne. Ráta niekto s tým, že ľadovce sú na hranici roztopenia a magnetické pole zeme je oslabené? Myslí niekto na to, že jeden menší koronárny výbuch na slnku a elektrina bude luxusom? Uvedomuje si niekto aké sú silné živly prírody? A prečo zem a príroda na človeka reagujú prírodnými katastrofami?
(Viac v článku : Telo Zeme a telo človeka)

Často sa v poslednej dobe hovorí o kríze v Európe. V Grécku, Španielsku, Taliansku, na Cypre... Všetky tieto ekonomiky sú vysoko zadĺžené, nie až tak ako USA. Skúsme si dať jeden príklad  a preto ostaneme pri Grécku.

Slovenská vláda schválila trvalý euroval. Znamená to, že Slovensko bude podporovať Grékov finančne.

V Grécku je priemerná mzda o 100% vyššia ako na Slovensku. Ceny potravín sú vo vzťahu ku mzde nižšie ako na Slovensku. Dotácie do poľnohospodárstva sú v Grécku 3 krát vyššie ako na Slovensku.

Takto by sa dalo pokračovať ďalej. Ako príklad to stačí.

Prečo teda Slovensko platí Grécku a nie naopak?

Aby sme si vedeli dať odpoveď, musíme si položiť správne otázky. Takže:

- Kto má v rukách energetický priemysel SR? Nie sú to nemecký, francúzsky, taliansky akcionári?
- Aké automobilky majú na Slovensku dominanciu? Kto sa v tejto oblasti najviac podieľa na zamestnanosti? Nie sú to Nemci a Francúzi?
- Kto predal na dlh Grécku najmodernejšie zbrane?  
- Kto nakúpil najviac dlhopisov Grécka? Nie je to Nemecko a Francúzsko? Ktoré banky sa na tom najviac podieľali? Ktoré z toho mali najväčší zisk?...

Ako príklad to zase stačí. Európska ekonomika má veľké problémy, smer v nej určuje Nemecko a Francúzsko, ale Slovensko je priamo od týchto krajín závislé. Takže je nám jasné, prečo Slovenská vláda štrngá opätkami. Z určitého pohľadu je to prirodzené. Keď to celé skolabuje Slovensko nechce byť na konci. Ale položme si otázku z dlhodobého hľadiska. Čo sa tým vyrieši? A na ako dlho?

Prečo si slovenskí politici nepoložia otázku: Ako byť slobodný? Ako byť sebestačný? Ako byť zdravý? A prečo na ňu nehľadajú riešenie? Alebo sú tak nevedomí, že ani hľadať nechcú?

Na záver snáď len jedno zamyslenie.

Ak Grécky poľnohospodár vyrobí produkt, potravinu za 8 hodín, čo je pre neho 1 pracovný deň a dostane za to 3 násobne väčšiu dotáciu ako Slovák, ako dlho bude musieť poľnohospodár na Slovensku robiť, aby jeho cena bola porovnateľná s tou Gréckou.. Logicky, 3 krát toľko, to je 24 hodinový pracovný deň.

Čo z toho vyplýva nechám na zváženie každého čitateľa.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.