Šťastie

Susanne Schwartzkopff

Tak túžobne si ľudia želajú slobodu a ešte vrúcnejšie dúfajú v šťastie  a úpenlivo si ho vyprosujú. Aspoň raz v živote byť šťastný! Tak hovorí a tak si to želá nespočetné množstvo ľudí, pričom zároveň s týmto prianím vyslovujú pochybnosti o stálosti šťastia, po ktorom túžia.

Čo si človek predstavuje pod výrazom „šťastie“? Pýtajme sa okolo nás, mladých i starých – znova a znova budeme počuť rovnaké odpovede: naplnenie lásky, bohatstvo, požehnané deti, úspech v živote, uspokojenie z moci, ovládanie druhých. To je približne pre človeka škála šťastia, pričom najžiadúcejšími formami šťastia sú láska a peniaze. Za peniaze si možno zaopatriť akékoľvek iné formy šťastia a šťastie v láske splňuje po nejaký čas všetky priania, lebo láska odsúva na bok všetko ostatné.

Zaiste všetko toto šťastie nesie na sebe punc pominuteľného. I tie najvrelejšie uisťovania o láske raz ustanú. Šťastie lásky nezostane tak svieže a kvitnúce, akým bolo spočiatku. Ak sa nepridruží k láske ešte niečo iné, teda nasleduje veľmi skoro presýtenie, ktoré urobí z tej najnežnejšej zamilovanej dvojice ľahostajný manželský pár.

Ako rýchlo vybledne i dráždivé kúzlo bohatstva. Ak môžem docieliť splnenie všetkých svojich prianí, odpadne tým to najkrásnejšie, totiž – môcť si priať. A tiež tu po prvej radosti, po prvom pôžitku, nasleduje otupenosť a presýtenie. Bohatí ľudia sú zriedka šťastní, len sa ich opýtajte! Komu dá život príliš hmotného majetku, ten je vždy presýtený a pritom predovšetkým hlad dodáva chuť k jedlu.

A ako je to s mocou? Prináša moc šťastie? Nie, tiež moc v úlohe šťastia zlyhá, lebo akonáhle už nemôže byť zväčšovaná – raz taký okamih nastať musí – lebo dosiahne svojho vrcholu, vtedy neustane dráždiť držiteľa moci neukojenosť, lebo nutkanie po zväčšení moci zostáva a ďalej ho podnecuje. Táto neukojená túžba po zväčšení moci je ako neustále popoháňajúci bič, takže držiteľ moci stále hľadá, kde by ju mohol nanovo uplatniť.

Všetky tieto formy vysnívaného šťastia nie sú trvalé, lebo vyrastajú z falošného, nezdravého základu. A tento základ sa nazýva „sebeckosť“.

Tu však budú mnohí namietať: „Ak teda milujem, nie som predsa sebecký! Veď milujem druhého a jeho láska ma činí šťastným, rovnako ako moja láska činí šťastným jeho.“

Ale skúmajme niekedy vážne, komu záleží na tom, aby bol milovaný a komu na tom, aby svoju lásku rozdával! Takmer za všetkým šťastím lásky a vôbec za všetkým, pre ľudí obvyklým šťastím, sa dnes skrýva ono: „chcel by som byť šťastný!“ A to je sebeckosť; a sebeckosť je ničivé onemocnenie, ktoré rozhlodáva všetko dobré a zdravé.

Nie, na pôde sebauspokojovania  nemôže nikdy vzniknúť trvalé šťastie. Veď sebecký človek druhých len poškodzuje, druhým niečo odoberá, aby si to sám prisvojil. Točí sa vždy len okolo svojho malého ja.

S túžbou po šťastí je to ako s prianím byť slobodným. V oboch prípadoch, ak má byť výsledok stály a ak má sústavne uspokojovať, je nutné zamerať sa na vyšší cieľ.

Ako tomu rozumieť? Odpoveď je naprosto jednoduchá, ako len Pravda môže byť:

 „Nechci byť šťastný, ale chci druhých urobiť šťastnými!“

Na tejto ceste nájdeš šťastie, ktoré nebude nikdy plané, lebo sa neriadi len tvojim malým, obmedzeným ja, pretože je nezištné! Učiniť niekoho šťastným môžeš vždy, každým okamihom. K tomu nepotrebuješ žiadny recept od lekára, žiadny návod ani nariadenie. Láska musí tryskať zo srdca, potom učiníme druhých šťastnými i púhym slovom, vypovedaným v pravý okamih. Môžeme obšťastňovať pozornosťou, uznaním, prispením tam, kde je to na mieste a predovšetkým keď okolo seba šírime radosť! Všetci temní duchovia utekajú z miest, kde sídli radosť; veď tam žije všetko ako v slnečnej žiare lásky.

Nehovor, že nemáš  príležitosť učiniť druhých šťastnými, že vraj si osamotený, že vraj je život príliš ťažký, než aby sa podobal radosti. Kto takto hovorí, ten ešte nepochopil, že môžeme okolo seba vytvárať radosť pomocou dobrého chcenia, každý vo svojom okolí, a že s radosťou kráča ruka v ruke šťastie, čo sa opäť odrazí v našich srdciach.     

   

Na iných myslieť, spolucítiť s nimi, rozumieť im – to tiež patrí k tomu činiť druhých šťastnými. Často len rozhovor uvolní zovreté srdce a človek, ktorému sme rozhovorom odňali bremeno, od nás odchádza s uľahčením. Jeho šťastné, žiariace oči nás činia šťastnými ešte dlho po tom.

Je to vlastne až podivuhodné, ako dlho pretrváva taký pocit šťastia, ktorý bol na nás vyžiarený človekom, ktorého sme obdarovali. Pôsobí omnoho, omnoho dlhšie, než šťastie, ktoré si pripravíme sami splnením našich prianí, lebo nad tým, že bol učinený niekto šťastným, tkvie dych nepominuteľnosti. Kto tomu porozumie, ten bude všade vítaný, bude stále nachádzať priateľov, lebo prináša niečo, čo všetkých poteší. Dodáva odvahu, je po ruke v núdzi, šíri okolo seba radostný život. Takí ľudia sú darcovia šťastia – ale ako zriedka ich nachádzame!

Nechcel by si rozšíriť tiež ty rady darcov šťastia? Prestaň teda byť tým, kto šťastie hľadá, šír okolo seba šťastie, čiň druhých radostnými a šťastnými a šťastie sa stane tvojim spoločníkom. Budeš ho môcť vziať ponad to so sebou, až opustíš túto zem, lebo vďačnosť mnohých, ktorých si učinil šťastnými, ťa bude nasledovať tiež na onen svet a tiež tam ožiari tvoju cestu. Potom môže ľahšie putovať nahor do večného domova, kde šťastie stále kotví, lebo tam už neexistuje žiadne sebectvo, žiadne prianie. Oprostení od všetkých prianí sú tí, kto vo večnom domove smú navždy žiť.