12. 3. 2015

Pyramidálne hry


Emil Páleš

V posledných rokoch k nám prenikli rozličné hry a obchodno-finančné systémy, ktorých vtip spočíva v tom, že každý účastník získava vždy nových a nových účastníkov (AMWAY, Herbalife, rakúska poisťovňa, Golden World Club).

    Chceme ukázať, že tieto systémy sú založené na matematickom princípe nepretržitého geometrického rastu, ktorý nevyhnutne vedie ku krachu a sklamaniu. Je zbytočné, aby aj obyvatelia Slovenska patrili k tým, čo sa ponižujú a nechajú vodiť za nos.


    “Do stredovekej dediny prichádza počerný cudzinec. Prináša so sebou vôňu ďalekých krajín. Jeden z dedinčanov, Ivan, sa ocitol v životných ťažkostiach. Potreboval by naozaj nejaký zázrak, ktorý by mu pomohol.


    Cudzinec má pre neho lákavú ponuku; obratnými slovami mu ponúka rýchle splnenie všetkých želaní: stačí, ak si od neho kúpi fľaštičku s parfémom. Len za dva šestáky...


    S fľaštičkou sa však spájajú určité pravidlá. Nemožno ju darovať ani dostať. Môže sa iba kupovať a predávať. A predať sa smie iba za menšiu cenu, než za akú bola kúpená.


    Pred dávnym časom, v ďalekej krajine, diabol predal túto fľaštičku istému človeku za 12 zlatých. Zaviazal sa, že každému vlastníkovi fľaštičky bude slúžiť a počas pozemského života plniť všetky jeho želania. Avšak duša toho, komu fľaštička nakoniec zostane, bude po smrti patriť diablovi.


    Ivan stojí pred osudovým rozhodnutím: Ak fľaštičku kúpi, razom vyrieši všetky svoje problémy. Potom ju môže predať ešte za jeden šesták. Lenže šesták je najmenší peniaz. Ten, kto by ju kúpil za šesták, nemohol by ju viac predať. Má riskovať, že sa mu podarí ešte nájsť niekoho, kto si ju kúpi s plným vedomím, že za splnenie svojich želaní zaplatí večným zatratením svojej duše?”


    Tak sa začínal film, ktorého názov si už nepamätám. Avšak jeho hlavná myšlienka je nanajvýš dôležitá, aktuálna: Prefíkaný spôsob, akým diabol nepriamo chytá ľudské duše - a to ešte aj s ich vlastným súhlasom! Keby totiž ponúkal fľaštičku na výmenu za ľudskú dušu priamo, nenašiel by žiadnych dobrovoľníkov. On ju však predá za 12 zlatých. Prvý kupec nemá proti pravidlám námietky, lebo vie, že fľaštičku určite predá. Každá hrozba je ďaleko. V tej chvíli však už jedna duša patrí diablovi. Čo predaná fľaštička, to duša. U niekoho nakoniec zostať musí, lebo peniaze sa nedajú rozmieňať na drobné donekonečna.


    Diabol nikoho nedonucuje. Má férovú ponuku a pravidlá. Ľudia sami na tieto pravidlá pristanú, dúfajúc, že sa im potom podarí posunúť “čierneho petra” na niekoho iného.

Hra  s  posielaním  pohľadníc

    V 70-tych rokoch bola medzi deťmi a mládežou po celom svete rozšírená hra s posielaním pohľadníc. Hra sa pre vás začínala tým, že ste dostali list. V liste sú vysvetlené pravidlá hry a zoznam siedmych mien s adresami. Týchto sedem ľudí tvorí cestu, po ktorej sa k Vám list dostal.

    Vašou úlohou je toto: Každej osobe v zozname pošlete jednu pohľadnicu. Meno na vrchu zoznamu vyškrtnete a svoje meno s adresou pripojíte na spodok zoznamu. Potom list desaťkrát opíšete a do týždňa ho pošlete desiatim vašim známym.

    Ak všetci dodržia pravidlá a hra sa neskončí, obdržíte v priebehu jedného-dvoch mesiacov desať miliónov  pohľadníc!

    Vaši desiati priatelia vám pošlú po jednej pohľadnici; a získajú každý po desať ďalších, ktorí vám zase pošlú po jednej a tak ďalej. V treťom pokolení je to 1000 pohľadníc, vo štvrtom 10.000, v piatom 100.000, v šiestom 1.000.000 a v siedmom 10.000.000. U každého z týchto 10 miliónov ľudí stojíte na prvom mieste v zozname a dostanete od nich po jednej pohľadnici.

    Nejaký Antony Allerston z Nového Zélandu, ktorý je vo vašom zozname na prvom mieste, skutočne dostal už vyše milióna pohľadníc z celého sveta.

    Lenže v čase, keď sa do hry zapájate vy, sa s najväčšou pravdepodobnosťou hra práve končí. Tí, čo nasledujú po vás, z nejakých záhadných dôvodov už pravidlá nedodržia. Sľúbené pohľadnice vám neprídu.

    Neprejdú dva roky a je tu ďalšia vlna nadšenia. Posielajú sa listy. Nie pohľadnice, listy. Istý José Buendíaz z Brazílie už vyhral milión v športke; a nejaký John Pendleton z Filadelfie, ktorý porušil pravidlá, prišiel o život pri autonehode.1

Žiaľ, v čase, keď sa do hry chcete zapojiť aj vy, sa hra práve končí a listy vám neprídu.

    Prejdú tri roky. A my -  deti - sme celé rozžiarené. Na návštevu prišla vzdialená teta Berta aj s deťmi. Máme novú hru: s nitkami.

    Okolo zápästia si uviažete niť. A presvedčíte desiatich kamarátov, aby urobili to isté. Niť musí byť rovnakej farby ako vaša (inak kúzlo nefunguje).

    Ak všetci vaši nasledovníci vydržia s nitkou na zápästí celý mesiac, splní sa vám želanie.2

    To je čosi! Najprv presvedčíme všetkých bratov a sestry. Hneď potom všetky deti v dome. A vzápätí sa rozbehneme do susedného dvora. Na tretí deň sú v tom deti z celej štvrte. Prichádza Paľko zo susednej ulice a nadšene nám oznamuje, že má pre nás novú hru. Lenže mi už všetci nitky na zápästiach máme. Paľko odchádza sklamaný. S najväčšou pravdepodobnosťou už nebude môcť nájsť žiadnych voľných “zákazníkov”. Jeho želanie sa nesplní.


Hra  “na  lietadlo”  o  peniaze

    Sú tu deväťdesiate roky. Nastal pokrok. Tentokrát sa nehrajú deti, ale dospelí. Nie o pohľadnice, ale o peniaze. Nie je to prvý raz, čo takáto hra skončila zle a nejeden zúčastnený oželel sto alebo tisíc korún.

    Lenže tentoraz je to tutovka; nič sa nemôže stať: vo Viedni je firma, ktorá všetkých účastníkov eviduje v počítači. Zaplatíte 500 šilingov a získavate nových ľudí. A tí zase nových a nových. A na vašom účte sa zbiera utešená suma. Čím viac ľudí presvedčíte, tým závratnejšie sa peniažky množia. Najlepšie, ak presvedčíte svojich priateľov a priateľov svojich priateľov. Z päťsto bude päťtisíc, päťdesiat alebo aj päťstotisíc.

    Žiaľ, jedného dňa - práve keď bolo v hre najviac ľudí - po spomínanej viedenskej firme nezostalo ani stopy. Prázdne kancelárie. A telefónne číslo, na ktorom vás automat ubezpečoval, aby ste sa nebáli, že všetko je v poriadku, firma sa iba sťahuje. Dodnes sa nikto nedozvedel, kam sa (s kufríkmi peňazí) odsťahovala.

Pyramidálne hry sú založené na princípe geometrického rastu, ktorého efekt dokáže byť impozantný: pošlete šesť pohľadníc (alebo korún) a dostanete desať miliónov!

    Majú však jednu Achillovu pätu. Aby sa naozaj všetkým účastníkom podarilo získať potrebný počet nasledovníkov, muselo by byť v priebehu desiatich týždňov v hre desať miliárd ľudí a títo by v priebehu jedenásteho týždňa museli získať ďalších sto miliárd osôb atď. Na Zemi je však iba 6 miliárd obyvateľov. Zapojiť do hry viac ľudí sa zrejme nepodarí. Iba že by tí na špici pyramídy znovu vstúpili do hry a začali platiť tým, čo sú naspodku. Lenže na špici je len malá hŕstka a v základni miliardy, ktoré potrebujú nasledovníkov.

    Pyramída musí nepretržite rásť a rozširovať sa, aby fungovala. Vo chvíli, keď sa hra pre nedostatok ďalších ľudí zrúti, špica pyramídy odíde s kuframi peňazí a spodok o peniaze príde. Tých naspodku je veľká väčšina, takže strata sa medzi nimi rovnomerne rozloží.

    Ak nechcete, aby hra skončila vo chvíli, keď ste naspodku pyramídy, musíte sa zo všetkých síl snažiť, aby sa pyramída ešte rozšírila a vy sa tak dostali aspoň do stredu. Musíte teda vtiahnuť ešte ďalších ľudí, stále viac a viac, a vybičovať tento diabolský kruh ešte do najvyšších obrátok tesne predtým, ako sa zrúti. Vo chvíli, keď “lietadlo” stroskotá, budete však s najväčšou pravdepodobnosťou na spodku pyramídy, lebo v základni pyramídy je vždy mnohonásobne viac ľudí, ako na špici.


Multi-level  marketing  (viacúrovňový  trh)

    Americká firma AMWAY urobila pyramidálny princíp osou svojej novej koncepcie viacúrovňového trhu (multi-level marketing).

    Ak začnete kupovať kozmetické a čistiace prostriedky u firmy AMWAY, stanete sa členom jednej veľkej “rodiny”. Budete mať možnosť dosiahnuť určité postavenie v hierarchickej pyramidálnej štruktúre, spojené s finančnými výhodami. Dostanete kreditnú kartu, na ktorej sa zaznamenáva stav vášho účtu ako aj postavenie v pyramíde.

    Vstupenkou je zakúpenie základného balíka výrobkov v cene 2.750 Sk. Výrobky si kúpite v niektorom veľkosklade, ktorý je v každom väčšom meste. Dostanete hneď 30%-nú zľavu, lebo ste obišli maloobchod. Výrobky potom skonzumujete buď sami, alebo ich ponúkate a predávate ďalším. Ale vaším cieľom nie byť len podomovým priekupníkom za určité percento z predaných vecí. Váš cieľ je vyšší: dosiahnuť postavenie v pyramíde tak, že presvedčíte čím viac ľudí, aby sami vstúpili do pyramídy a kupovali si výrobky priamo vo veľkosklade firmy AMWAY.

    Za každú dušu, ktorú privediete do pyramídy, potom dostávate zvláštny bodový bónus, ktorý je zaznamenaný na vašej kreditnej karte. Keď máte vysoký bónus, dostávate výrobky ešte o ďalších 10-20% lacnejšie. A zvláštnu odmenu. Touto odmenou sú percentá z obratu tých ľudí, ktorí sa včlenili do pyramídy na váš podnet a všetkých ich nasledovníkov.

    Takýmto spôsobom môžete v pyramíde doslova “urobiť kariéru” - ak ste v inom pracovnom obore neuspeli. S bónusom 200 sa stávate rubínovým poradcom a získavate ďalšie 4% zľavy. Dobrý začiatok. Pred sebou máte veľkú perspektívu: perlový poradca, smaragdový poradca, diamantový poradca a konečne najvyšší kráľovský poradca. Je to vhodné pre ľudí, ktorí majú konkrétne predstavy o svojej budúcnosti.

    Vaša kariéra závisí od toho, koľko ľudí presvedčíte, že kupovať výrobky u firmy AMWAY je výhodné. Preto titul “poradca”. A poradcom musíte byť vskutku kráľovsky šikovným, lebo ceny u firmy AMWAY sú spravidla štvornásobkami alebo aj desaťnásobkami bežných cien u nás. Mydlo, aké by inak stálo 10-20 korún, stojí 97. Šampón, ktorý by inde v rovnakom množstve stál 80, stojí 270. Jar namiesto 30 stojí 300. Prací prášok namiesto 150 korún 770. Poradca vás teda musí presvedčiť, že jeho mydlo vydrží štyrikrát dlhšie, že na vlasy stačí štyrikrát menej šampónu a na čistenie desatina prášku. Alebo, že výrobky sú zdravotne a ekologicky nezávadné.

    Je to vlastne viacúrovňová reklama, na ktorej sa tým najhorlivejším spôsobom aktívne podieľajú sami kupujúci. Zákazníci sa sami navzájom presviedčajú, aby kúpili!

    Možno, že výrobky firmy AMWAY sú naozaj ekologicky čisté a štyrikrát kvalitnejšie. O tom nech sa presvedčí každý sám.

    Faktom však zostáva to, že podstata celého systému sa dá zhrnúť do jedinej vety: “Moje šťastie je tým väčšie, čím viac výrobkov moji blížni konzumujú.”

    Zbytočne sa členovia multi-level marketingu bránia, že nikoho k ničomu nedonucujú, iba ponúkajú. Samozrejme. Ale želajú si, aby vstúpilo čím viac ľudí a aby čím viac kupovali. Keby si to neželali, ich členstvo v pyramíde by nemalo zmysel; nevrátil by sa im ani základný vklad.

Do pyramídy musí vstúpiť čím viac ľudí; a tých čím viac ľudí musí čím viac konzumovať. Musia spotrebovávať čím viac, aby ste vy na svojom rebríčku kariéry stúpali nahor. Spotrebovávajú už tým, že vstúpia do pyramídy, lebo si musia kúpiť základný balík.

    Nech sa to vezme z ktoréhokoľvek konca, výsledok je vždy len jediný: Stále väčšia časť duševných síl, inteligencie a výrečnosti členov stále rastúcej pyramídy sa zameriava a točí len okolo vymýšľania spôsobu, aby čím viac ľudí robilo to isté ako oni. A pritom čím viac konzumovalo. Aby ich potreby rástli. Aby závislosť ľudí od hmotnej prirodzenosti bola čím väčšia.3

    A nie ľudí cudzích, hocakých. Ale tých najbližších! Keď firma AMWAY hovorí, že “tento obchod je založený predovšetkým na dôvere”, ani netuší, akú hroznú krutosť tým vyslovila. V tomto svete, v ktorom už nikto nikomu neverí a ľudia majú podozrievavý postoj k radám cudzích ľudí, vymysleli ešte spôsob, ako vyžmýkať a zužitkovať posledné kvapky dôvery z najužších rodinných a priateľských vzťahov. Manžel presvedčí manželku, dcéra otca, brat sestru, priateľ priateľa, známy známeho.

    Používať presvedčovacie páky sa naučíte na osobitnom školení. Napríklad: stretnete na ulici priateľa. Už z diaľky na neho zvoláte s otvorenou náručou: práve som na teba myslel! Mám pre teba niečo úžasné!

    No ani za svet mu neprezradíte, o čo ide, kým si nedohovoríte schôdzku. Najlepšie na 7:20  ráno alebo večer, aby videl, aký ste teraz vyťažený a úspešný človek.

    Na stretnutí ho potom obliehate argumentmi až kým sa nerozhodne, že to skúsi. Vysvetlíte mu napríklad, že vaše mydlo je síce päťkrát drahšie, ale vydrží pol roka a navyše lieči ekzémy. Ak mu mydlo pol roka nevydržalo, vysvetlíte mu, že ho používa nesprávne.

    Čo je vlastne konečný cieľ multi-level marketingu? Aby sa každý stal kráľovským poradcom, poberal viactisícovú dividendu a mohol bezpracne ukájať všetky svoje potreby? Keď bude na svete 6 miliárd kráľovských poradcov, všetkým budú chodiť peniaze bez práce a nastane raj na zemi...

    Je toto tá perspektíva, ktorú nám skúsená americká ekonomika ukazuje do budúcnosti? Myslia to vážne, ako to majú vo filmoch, že vysnívaným ideálom amerického spôsobu života (American WAY of life) je, aby každý zdedil milióny, alebo bral úroky z banky, nepracoval a iba míňal?

    Ak je naozaj pravda, čo hovoria niektorí účastníci multi-level marketingu, že v Spojených štátoch sa do toho zapojilo už 50% obyvateľstva, znamená to, že firma AMWAY stojí krátko pred krachom - lebo pyramída dosiahla svoje dno.

Golden  World  Club  (klub  “zlatý  svet”)

    Golden World Club je spoločenstvo ľudí, ktorí si navzájom poskytujú služby o 10-15% lacnejšie. Člen klubu ponúkne ostatným členom zľavu na svoju vlastnú službu a môže využívať služby všetkých ostatných členov.

    Všetky tieto kluby však majú jednu Achillovu pätu, ktorá ich z dlhodobého a všeľudského hľadiska robí bezcennými: ide o hry, pri ktorých sa nevytvára vôbec žiadna hodnota; iba sa presýpajú peniaze z jedného miesta na druhé; zo spodku pyramídy na vrchol alebo medzi členmi klubu navzájom.

    Preskúmajme, či a za akých podmienok má členstvo v Golden World klube zmysel:

    Na jednej strane máte k dispozícii služby za menej peňazí, na druhej strane dostávate aj za vašu službu menej peňazí. Čosi získate a čosi zase stratíte. Suma zisku všetkých členov sa rovná sume strát všetkých členov, pretože samotným členstvom v klube žiadna nová hodnota nevzniká. Jeden člen klubu môže získať len to, čo druhý stratil. Ten, kto v určitom období využíval viac služieb ako poskytol, získal. Ostatní stratili. V ideálnom prípade všetci členovia klubu strácajú presne toľko, koľko získajú. Vstup do klubu ich však už stál 20.000 Sk. Členstvo v klube teda nemá zmysel.

    Má zmysel pre zakladateľov, ktorí inkasujú vstupné; ďalej pre ľudí, pre ktorých sa získavanie ďalších členov stalo zamestnaním4  a pre tých, čo hodlajú viac brať ako dávať. Členstvo nie je vhodné pre človeka, ktorý veľa tvorí a sám má len skromné potreby. Ten môže iba stratiť.

    Je tu však predsa ešte čosi, na čom GWC ako celok - t.j. všetci jeho členovia skutočne získavajú peniaze.

    Predstavme si, že by členovia GWC boli sebestační a obchodovali by iba medzi sebou. Nominálny ročný obrat každého člena by bol - vďaka klubu - o 10% menší, pretože všetky ceny sú o 10% menšie. Teda aj základ dane a daň budú o 10% menšie. To je skutočná výhoda, ktorú členovia GWC majú - na úkor zvyšku sveta. 10% ich ekonomiky je nezdanených!

    Ľahko si zrátate, že aby sa vám na daniach, ktoré nezaplatíte štátu, vrátil aspoň základný vklad 20.000, musíte vnútri GWC urobiť obrat aspoň pol milióna korún. Členstvo má teda ešte zmysel pre väčších podnikateľov.

    Doveďme však celú myšlienku do logického konca. Aby ste spoznali pravú povahu nejakej myšlienky, stačí, ak ju dovediete do extrému.

    Logickým pokračovaním GWC je, že členovia si budú navzájom poskytovať stále väčšie zľavy. Najlepšie, ak peniaze úplne vylúčia - a zavedú výmenný obchod.

    Pretože niektorí budú chcieť brať očividne viac služieb ako ostatní, členovia si medzi sebou čoskoro začnú viesť akési záznamy, či bodovací systém, kto koľko pre koho toho urobil. A tento bodovací systém nie je nič iné ako druhé peniaze  čiže tieňová, nezdanená ekonomika.

    Členovia GWC by neplatili žiadne dane. O toľko lepšie by na tom boli od ostatných; no začala by sa o nich zaujímať aj polícia.

    A keby sa nakoniec celý svet stal “zlatý”? Všetci by zaplatili 20.000 Sk majiteľom klubu - a to je všetko. Inak by na tom nikto nebol ani horšie, ani lepšie, ako predtým.

Má  aj  tento  nezmysel  nejaký  zmysel?

    Ak postretnete človeka, ktorý vás bude nahovárať, aby ste vstúpili do klubu, ktorého jediným zmyslom je získavať do klubu stále nových členov, nehnevajte sa na neho. Je to taká hra. Pre tých, ktorí chcú.

    Tieto hry sú založené na nesprávnom princípe; majú však v sebe určitý pozitívny impulz, ktorý sa neskôr obráti na dobré. Sú znamením toho, že sa ľudia znenáhla preberajú zo spánku, v ktorom sa pasívne nechali oberať- všetkými, ktorí jednoducho mali tú moc, aby im vzali, čo sa dá. Začínajú sa konečne zaujímať, kam idú ich peniaze, kto ich načo a proti komu použije a chcú mať na tom aktívny podiel.

    Sú to prvé, ťarbavé pokusy o alternatívny trh. O nový ekonomický a finančný systém. Ľudia chcú byť súčasťou čohosi, čo je priehľadné; v čom platia jasné pravidlá, pravidlá pre všetkých, ktoré dávajú možnosť vziať svoj osud do vlastných rúk a na vlastnú zodpovednosť. Chcú niečo, kde by sa to, čo dávajú, priamo úmerne odrážalo v tom, čo dostávajú. Nie systém, v ktorom ich životné sily prúdia niekam do prázdna a zanikajú na nejakých neviditeľných a nekontrolovateľných miestach.

    A to najcennejšie na tom je, že tentokrát už spravodlivosť nechcú zavádzať fyzickým násilím: rabovaním, znárodňovaním, arizáciou a popravami. Najradšej by to urobili cez počítače. Počítače by to možno dokázali. Systém, v ktorom by sa každá hodnota s matematickou presnosťou rozdelila medzi ľudí v takej miere, v akej sa na jej vytvorení podieľali. Systém, kde by si nikto nemohol brať bez toho, aby všetci ostatní nevedeli, kto, koľko, čoho a prečo si vzal.

    Ak nejaký systém nemá byť len “lietadlom” predurčeným stroskotať, musí byť založený na niečom, čo trvá, teda na Bohu a Jeho dokonalých zákonoch.

    Božský princíp znamená, že “podporujete v človeku jeho pozitívne stránky, aby rástli”. Diabolský princíp je “vyhľadávať a zužitkovať slabosti protivníkov”.

    Ak chceme spoločne niekam doletieť, nezakladajme hru na princípe “tvoja slabosť je moja sila”, “môj vzostup je tvoj pád” ale “tvoja sila, tvoj rast, tvoje šťastie je moja sila, naše šťastie”.

    Tomu druhému nás však nenaučia zahraniční experti a poradcovia. Možno, že v niektorých krajinách naozaj veria, že život na úkor druhého je prirodzený. Že moc znamená zároveň aj právo. Možno nejakí ľudia naozaj uverili, že výrobky sú pre nich preto také lacné, lebo padajú z neba hotové. Možno si myslia, že presýpaním cudzích peňazí na obrazovkách počítačov robia nejakú bohumilú a potrebnú činnosť, za ktorú si zaslúžia miliónové odmeny. Možno niekoho nič neruší na tom, že obrúsok, do ktorého si poobede utrel ústa a zahodil ho, vyšívala vietnamská žena tri noci.

    Keby si však slovenská duša mala nechať vštepovať takýto falošný spôsob života, bolo by to nedôstojné. Lebo ona to bola, ktorá patrila medzi národy, na úkor ktorých si po tisícročia zariaďoval život kdekto, kto mal širšie lakte. Keby sa teraz na také niečo sama nechala nahovoriť, spreneverila by sa tomu najcennejšiemu, čo jej po tisícročia s takou trpkosťou anjeli vrývali do svedomia.

    Nielen, že by sa tým ponížila a menila by zlato za blato, ale nakoniec by ani to blato nedostala. Lebo v “pyramíde” nemôžu byť všetci. Namastiť vrecká si môže iba vrchol; teda “zriaďovatelia”, “poradcovia”. Oni potrebujú rýchlo nahovoriť ďalších účastníkov, lebo im padá lietadlo založené na nekonečnom stupňovaní výroby. Ale my - ak by sme chceli byť chamtiví zbytočne by sme do pyramídy vstupovali tesne pred koncom hry... A “čierny peter” by zostal v ruke nám...

Poznámky:

1 Táto hra nepostráda reálny základ, ako sme si vtedy mnohí mysleli. Predstavte si, že desať miliónov ľudí z celého sveta vám nepošle pohľadnicu, ale požehnanie. Desať miliónov ľudí sedí za písacím strojom a píše vám list, ktorý začína slovami: “Kto dostane tento list, toho do 14 dní postretne veľké šťastie...”

2 Ani táto hra nepostráda určitú logiku. Všimnite si, aká inštinktívna múdrosť je niekedy v tom, čo robia deti.  Skrytým úskalím tejto hry bolo, že s nitkou na zápästí nevydržíte jeden mesiac bez toho, aby ste ju neroztrhli. Po dvoch-troch týždňoch nosenia, kúpania a pod. bola taká vetchá, že jej nebolo veľa treba. Museli ste stále na to myslieť, aby ste ju neroztrhli - a pritom zároveň aj na toho, kto vám ju dal. Šlo v podstate o koncentračnú pomôcku.

3 Medzi závislosťou od spotreby tovaru a drogovou závislosťou je viac podobného, ako sa na prvý pohľad zdá. V posledných dvoch desaťročiach sa počet toxikomanov na svete strojnásobil. U nás boli drogy zriedkavejšie, no po otvorení hraníc sa ich konzumácia zmnohonásobila a stále rastie. V Bratislave v súčasnosti zomierajú mesačne dvaja-traja mladí ľudia na predávkovanie.

Pri šírení drog sa nezanedbateľným spôsobom uplatňuje práve pyramidálny princíp. Na začiatku dostane toxikoman drogu od niekoho zadarmo. Postupne, ako sa stáva závislým a jeho potreba sa stále zvyšuje, pýtajú od neho stále väčšie čiastky. A ako by mohol náhle pokryť svoju závratne rastúcu potrebu peňazí? Na to existuje okrem krádeže už len jeden jediný spôsob: sám seba reprodukujúci princíp pyramidálnej závislosti! Toxikoman teda musí urobiť čím viac ľuďom to isté, ako urobili kedysi jemu. Začne pichať dávku pätnásťročným chlapcom vo vchode paneláku, spočiatku zadarmo, ako špás. A vychová si z nich klientelu, ktorá vďaka svojej rastúcej spotrebe začína financovať jeho vlastnú spotrebu.

4 Kto získa veľa nových duší, dostane odmenu: najprv zlaté pero, potom rádiotelefón, auto. Stojí to za to, aby ste kvôli nejakému zlatému peru odložili svoju dôstojnosť a nahovárali druhých ľudí na niečo, čo nemá zmysel? Chcete, aby sme boli ako indiáni, ktorí za pár lesklých pozlátok a zrkadielok vymenili všetko, čo mali, a potom do smrti zaväzovali šnúrky na topánkach dobyvateľom vo svojej vlastnej krajine?


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.