30. 12. 2017

Dvadsaťosem rokov po prevrate. Budujme na hodnotách

Martin Hruštínec

Pamätáte si na filmy, v ktorých belosi ohurovali zaostalých domorodcov výdobytkami moderného sveta – fľašami, fotografiami, okuliarmi, zapaľovačmi a pod? Div, že ich títo divosi nevnímali ako bohov. Spomínam si, hneď po prevrate v 89 roku, ako malí chlapci sme obdivovali  umelo-hmotné fľaše nielen od PEPSI, rôzne žuvačky so samolepkami, nové druhy sladkostí a hračiek... Po páde železnej opony nám ,,civilizovaný“ západ ukázal svoje čaro konzumu. Všetky spoločenské vrstvy boli ohúrené novátorskými tovarmi za komunizmu u nás neznámymi a vrhali sa po nich ako zaostalí domorodci po prázdnej konzerve od paštéty. Ako hlúpy náčelník Tangua z filmu Vinnetou , ktorý vymenil svoju česť za ,,ohnivú“ vodu, my sme vymenili poprevratové ideály za porno, akčné filmy, sladenú limonádu s vitamínom C a superrozprávky tipu Tom a Jerry. My sme v tom videli slobodu (aká naivita), západ v tom videl ďalšie zisky. A medzitým sme k západu prihliadali ako k božstvu, podobne ako kedysi zaostalí africkí domorodci k belochom. Teraz, keď sú vymoženosti konzumu prístupné komukoľvek, keď sme sa nimi nechali dobrovoľne zaplaviť (zotročiť) azda už aj chápeme, že šťastie nespočíva v naháňaní sa za najnovším televízorom, najnovším telefónom, najnovším filmom...Teda, že tieto konzumné veci nemôžu nikdy, ale skutočne  nikdy, byť cieľom. Možno, že už mnohí pochopili, že dvadsaťosem rokov po prevrate  bolo dvadsaťosem rokov premrhaných, kedy sme mali budovať slobodu (ducha) a nie pseudoslobodu (konzum). Mali sme budovať, ale aj máme budovať na skutočných hodnotách, tých kresťanských, na hodnotách poznania našich predkov. Jedine znovunájdená úcta k predkom a k ich poznaniu, jedine orientácia na duchovné hodnoty a skutočnú lásku k blížnemu zaručí prežitie nášho národa. Nič iné! 

29. 12. 2017

25 rokov a ako ďalej

Odporúčam. Nevystupuje tam len pán profesor Stanek ale aj iní. Prednášky slovenskej inteligencie pre posilnenie slovenského národa.

28. 12. 2017

Krása nahoty neexistuje

Martin Hruštínec

Článok chce osvetliť boľavé miesto, s ktorým sa  dennodenne stretávame. Ide o kult nahoty, ktorému sa mnohí vedome, iní zas podvedome celkom bezmyšlienkovite klaňajú.

Pre pochopenie celej veci je dôležité určité základy si ujasniť. Vedieť si odpovedať na otázky „kto je človek“, „aký je zmysel života“, „odkiaľ sme prišli a kam smerujeme.“ 

Podstatou človeka je naše „ja“ – nehmotný ľudský duch. Pred mnohými tisícročiami sme ako nevedomé duchovné semienka odišli z Raja, ktorý je našim skutočným a večným domovom, do hmotného prostredia, ktorou je aj naša Zem. Prišli sme sem za účelom vlastného dozrievania, podobne ako keď semeno vnoríme do pôdy a za nejaký čas sa z neho vyvinie krásna rastlina. Aj my sa máme vyvinúť. Z duchovného nevedomého semienka máme vzísť ako nádherní, sebavedomí ľudskí duchovia, ktorí sa raz vrátia späť odkiaľ ako nevedomí prišli – do Raja. Tak je to Bohom určené. K tomu nám dal aj slobodnú vôľu, v ktorej je zakotvené aj to, že tempo vývoja si každý určuje sám, preto je na Zemi tak mnoho rozdielností v duchovnej kvalite jednotlivcov.

Na to, aby mohlo dôjsť k možnosti dozrievania v hmotnom prostredí Zeme, musel sa ľudský duch inkarnovať do pozemského tela, ktoré je rovnorodé z hmotou, lebo z nej vzišlo. Bez tohto tela by ľudský duch na Zemi nemohol pôsobiť  a samozrejme vyvíjať sa. Predstavme si to ako kozmonauta letiaceho do vesmíru, aby tam mohol prežiť, potrebuje si obliecť skafander. Aj ľudské telo je taký skafander nehmotného ducha.

Telo je teda skafandrom nášho „ja“. Keď splní svoju funkciu zanecháme ho Zemi, v ktorej sa rozloží na pôvodné častice. Je v každom prípade veľkým darom Všemohúceho, nesúc v sebe všetko to, čo potrebujeme k vlastnej existencii a vývoju na Zemi.

Ako už bolo spomenuté, náš duch pochádza z Raja, ktorý je duchovný. Pod touto duchovnou sférou je oblasť bytostného (aj ono je nehmotné). Duchovné a bytostné sú dva úplne rozdielne druhy. Bytostné má za úlohu formovať náš viditeľný hmotný vesmír a aj duše zvierat sú bytostného druhu. Samozrejme aj v týchto sférach sú odstupňovania a druhy. Zvieracie telá sú oživované bytostnou dušou. Každé zvieracie telo sa zdokonaľovaním vyvíja. Tak aj jeden zvierací druh na tejto planéte vyvinul svoje telo do takej miery, že v určitom momente  v nasledujúcej inkarnácii do nastávajúceho zvieracieho tela už nevnikla zvieracia duša ale ľudský duch. Preto sa správne hovorí, že naše telo nám dalo zviera, avšak nie naše vedomie, naše „ja“, ktoré jestvovalo už predtým a v určitom čase vniklo do tohto tela.

Toto je len taký malý základ, aby sme pochopili, že naše telo je zvieracieho, hmotného druhu, avšak my sami sme nehmotní.

16. 12. 2017

Prečo je Mikuláš, dedo mráz, Santa Klaus červený?

Martin Hruštínec
Viete prečo sú Mikuláš, dedo mráz, Santa Klaus oblečení do červeného? Vďaka Novým Védam Slovenov by mala byť odpoveď jasná. Na Vianoce totiž končí Svarogov kruh začínajúci Rybami končiac Baranom. Tento kruh, o ktorom slovenská kultúra vedela, je pre vývoj ľudského ducha najpodstatnejší. Znamenie Baran je svojim vyžarovaním červený a bytosť (Priama sila Bytostného) ktorá sprostredkováva toto Znamenie sa volá Bielojar! Videli Bielojara v červenej žiare. Neskôr iní už v neporozumení nazvali túto bytosť svojimi menami, deduška obliekli do červeného kožucha s červenou čiapkou. Myslím, že by to tak mohlo byť.


22. 10. 2017

Spomienky Dr. Ericha Walkhoffa

Uplynuli len dva roky odvtedy, čo ma milosť NAJVYŠŠIEHO priviedla k Tomu, ktorý podobne ako KRISTUS pobýval medzi nami ako človek, k PÁNOVI celého Stvorenia – IMANUELOVI.

Smel som prijať to, veľkosť čoho ľudskí duchovia inak nedokážu ani len vytušiť – žiarivú blízkosť Božieho svetla a začiatok obratu svetov.

Neveriacky, krútiac hlavou, budú ľudia počúvať, keď budem o tom rozprávať. Ja som však bol naplnený jasavou vďakou a pokorou za to, že som k PÁNOVI smel prísť, aby som MU slúžil tu dole, raz na onom svete a na večnosť.

Od Teba, PÁN IMANUEL, ktorý si mi ešte osobne požehnal, si vyprosujem silu, aby som vo všetkom konal správne podľa tvojej Svätej vôle.

Bola to istá priateľka našej rodiny, ktorá mi pripravila cestu. Rozprávala o mne PÁNOVI a pokúsila sa ma k Nemu priviesť. PÁN to však zamietol, pretože už nechcel viac prichádzať do kontaktu s ľuďmi, len pokiaľ to bolo bezpodmienečne nutné.

Na Vianoce roku 1940 som ležal ťažko chorý v posteli. Navyše, moja duša bola do najväčšej hĺbky rozdrásaná vnútorným prežívaním, ktoré mne a mojej rodine spôsobovalo veľké trápenie. Často sme pri mojej posteli viedli rozhovory o posledných veciach života, bez toho, aby sme boli schopní nadobudnúť o nich jasnú a úplnú predstavu.

12. 10. 2017

O (ne)chápaní Božej lásky

Martin Hruštínec

Jožko: Idem sa napiť benzínu, mňam.

Peter: Nie nepi ten benzín!!! Hrozne budeš trpieť a umrieš strašnou bolesťou. To Ti naozaj neradím.

Jožko: A prečo by som sa nemohol napiť? Vypijem rovno liter. Boh je predsa láska. Ak je benzín škodlivý , tak sa Otec Nebeský o mňa postará, v danej chvíli zmení nejaké biochemické zákonitosti a benzín v mojom brušku bude nááádherne chutiť. Mňam.

Peter: Boh nezmení žiaden zákon ani o milimeter. Umrieš hroznou smrťou!!! Neblázni, zobuď sa!!!

Jožko: Ako sa opovažuješ ty hňup pochybovať o Božej Láske? Tá nenechá človeka trpieť, ona miluje človeka a ja keď chcem piť benzín  tak proste ho budem piť a som si istý, že Nebeský Otec proste nedopustí moje utrpenie, to sa nezhoduje s láskou!!!!

Peter: Žiješ v ilúzií! Myslíš si, že môžeš meniť dokonalosť svojou svojvôľou. Myslíš si, že láska Ti dovolí robiť si čo len chceš! Práve naopak! Skutočné šťastie spočíva vo vradení sa do Božích zákonov, ktoré sú dokonalé a s Láskou sú zajedno! Vypiješ ten benzín a láskou bude, že zdochneš strašnou smrťou, aby si to konečne pochopil.

Jožko:  Ja že žijem v ilúzii, keď verím v Božiu Lásku, ktorá každého miluje a každému chce len dobre!? Ako sa opovažuješ ma súdiť, že ja žijem v ilúzii, naopak, ty žiješ v riadnom blude, keď si myslíš, že si nemôžem dať liter benzínu na raňajky. Pohan akýsi!!! Bezverec!!! Bezbožník!!! 


11. 10. 2017

Prečo sa musíme Slovenmi stať


Slovo je energia a meno človeka, mesta, národa, kontinentu... nie je náhodné.
"Slovák" sa musí stať Slovenom! Slovo formuje. Keď si budeme hovoriť "Slováci" tak si formujeme a sformujeme smrť a zánik národa. Keď si budeme hovoriť "Sloveni", tak si formujeme a sformujeme život a svetlú budúcnosť (ale už aj prítomnosť) národa.
"Slovák" = čakateľ, preto nad Tatrou sa blýska a hromy divo bijú, aby sa konečne prebudil a stal sa Slovenom.
"Sloven" = človek vedome žijúci podľa Slova Božieho.

Martin Hruštínec

7. 10. 2017

Kde sa všetci podeli?

Martin Hruštínec

Nedávno keď som šiel ako obvykle ulicami môjho mesta, ma odrazu napadla myšlienka: “kde sú tí, ktorých som poznal, stretával, zdravil alebo často vídaval? Kde sú moji vrstovníci, s ktorými som vyrastal?“

Zrazu som sa začal rozpamätávať na tých všetkých spoluobčanov, ktorí sa odrazu kamsi vytratili. Naozaj platí tvrdenie: „zíde z očí, zíde z mysle.“ Niektorých poznám osobne, s niektorými sa len pozdravím, s inými nie, ale viem o nich a možno aj oni o mne...že existujeme, a že bývame (teraz už bývali) v jednom meste.

Tento stav mi silne pripomenul vojnu, počas ktorej sa vytratia z miest a dedín určité ročníky mužov 18 až 30 ročných odvedených na front, z ktorých sa už mnohí, ak nie väčšina, nevrátia.

Aj teraz to tak je, len tu už nejde len o mužov ale aj ženy. Chápem, že mnohí sa oženili alebo vydali do iných kútov Slovenska ale pravda je taká, že obrovské množstvo proste odišlo do zahraničia za prácou.

Som si istý, že ak by mali možnosť zamestnať sa doma, necestovali by. Väčšina určite nie.

Tu robí vláda jedno veľké zavádzanie, keď sa chváli nízkou nezamestnanosťou. Samozrejme, keď nezapočíta nezamestnaných, ktorí si našli prácu v zahraničí, tak jej musí vyjsť nízke číslo. Ak by započítala nezamestnaných, ktorí odišli pracovať von, musela by sa červenať od hanby.

Nemám nič proti cestovaniu a dočasnému pobytu v zahraničí. Ale jedno si musíme uvedomiť: ak sme sa na Slovensku narodili, tak to musí mať z vyššieho hľadiska nejaký význam, lebo takéto veci náhodu nepoznajú. Ak by naším osudom bolo Nemecko, Švajčiarsko, Anglicko tak sa v týchto krajinách narodíme. Každý máme svoju jedinečnú úlohu, len ju treba rozpoznať. U väčšiny je táto úloha spätá s vlasťou a to sa týka všetkých obyvateľov planéty. Výnimky len potvrdzujú pravidlo. Človek musí ísť len do vnútra a hľadať spojenie...

13. 9. 2017

Volebný systém prezidenta treba zmeniť

Emil Páleš

Volebný systém prezidenta na Slovensku a v Čechách je väčšinový. Do finále postupujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Občanov to núti taktizovať a neúprimne voliť kandidáta, ktorého nechceli. Nevolia dobro, ale „menšie zlo“, aby zabránili najhoršiemu. Ak chcú vyjadriť svoju vôľu, riskujú, že ich hlas nezohrá vo výsledku volieb vôbec žiadnu rolu.

Pri českých prezidentských voľbách v roku 2013 tento systém nútil občanov, aby sa rozhodovali len medzi dvoma dominantnými kandidátmi – Zemanom a Schwarzenbergom. Na menšinových kandidátov, ako bola Táňa Fischerová, sa dokonca robil nátlak, aby sa vzdali kandidatúry. Škodia vraj tým, že trieštia sily a odoberajú hlasy nádejnejšiemu kandidátovi.

Takto sa vôľu občanov nikdy nedozvieme. Navyše tým zahadzujeme práve hlasy tej myšlienkovo vyzretejšej časti obyvateľstva. Masoví kandidáti sú nominanti politických strán, majú finančné prostriedky, ale sú zaviazaní poslúchať a volí ich dav podliehajúci propagande. Individuálne osobnosti, ak sú charakterné, sú bez prostriedkov, a je ich viac. Premýšľajúca časť obyvateľstva má totiž diferencovanejšie názory a navrhuje viacero menších kandidátov. Práve ich hlasy, ktoré sú obsahovo hodnotnejšie, sa zahodia a o výsledku rozhoduje tá najmenej mentálne vyzretá vrstva obyvateľov. Vzdelanejší človek, ak chce mať vôbec podiel na voľbách, musí odložiť svoj názor a pridať sa k davovému podpriemeru.

Väčšinový volebný systém treba zmeniť na preferenčný. Nech každý na prvom mieste volí toho, koho chcel. Na druhom alebo aj ďalších miestach označí iné mená pre prípad, že jeho kandidát prvej voľby neprejde. Preferenčný systém dovoľuje voličovi označiť poradie kandidátov. Napríklad môžem voliť Fischerovú, ale ak neprejde, som za Schwarzenberga. Každý volič sa tak môže vyjadriť aj k poradiu väčšinových kandidátov a jeho názor bude zahrnutý do výsledku volieb. 

Preferenčným systémom si volia prezidenta v Írsku a Indii. V Austrálii sa používa pri parlamentných voľbách. Náklady na uskutočnenie volieb nie sú väčšie, dokonca sú aj menšie, pretože stačí jedno kolo. Je to systém imúnny voči taktizovaniu. Nevháňa slobodného človeka do stáda, kde musí spolu s ostatnými voliť kandidáta vopred vytýčeného ako nádejného podľa mediálnych prieskumov.

17. 8. 2017

Edward Snowden: Amerika už dávno infikuje Rusov biologickými zbraňami

Ďalší videozáznam posolstva bývalého zamestnanca spravodajských služieb USA Edwarda Snowdena vysielaný v televízii vyvolal v ruskej verejnosti šok. Viac ako 80 % potravín, tovarov, hnojív a liekov dovážaných do Ruska z USA predstavuje nebezpečenstvo pre obyvateľstvo.

"Rusi nevedia, že väčšina z toho, čo jedia, je už dávno infikovaná…"

Dôveryhodnosť týchto informácií sa v súčasnosti potvrdzuje odborníkmi. Informátori Snowdena mu neustále hlásia nové spravodajské informácie o aktivitách USA proti Rusku.

Ako je známe, potravinové embargo sa nevzťahuje na dovoz amerických mäsových a rybích produktov, poľnohospodárskej produkcie, rôznych vyhľadávaných tovarov ako je rýchle občerstvenie a nealkoholické nápoje. Taktiež polotovarov pre fast foodové reštaurácie, ktoré sú v Rusku veľmi populárne. Podľa Snowdena, vo všetkých potravinách, ktoré konzumujú Rusi, sa nachádza bomba pomalého pôsobenia - špeciálna rôznorodosť parazitov.

Snowden: "Na prvý pohľad sa to zdá smiešne, ale v USA sa už dávno vedie rozsiahly výskum škodlivých účinkov na ľudský organizmus. Testovaných infikujú špeciálnymi vyšľachtenými formami parazitov. Zistiť ich v organizme je takmer nemožné. Ide o nebezpečný biomateriál, ktorého hlavným účelom je doslova "požierať" a ničiť človeka zvnútra!"

16. 8. 2017

Sú UFO ľuďmi vytvorené?

Som si istý, že ste čítali o vedcovi menom Nikola Tesla. Bola to jeho vedecká práca, ktorá dala vzniknúť modernej ére UFO. On a Viktor Schauberger boli super hviezdami nových technológií lietajúcich diskov. V 2. svetovej vojne nacisti silne spoliehali na Teslov výskum, keď vytvárali niečo, čo piloti bombardérov nazývali "Foo Fighters" alebo "Kraut Balls". Keď sa Spojenci pokúšali bombardovať Porýnie, tieto žeravé objekty lietali proti bombardérom neuveriteľnou rýchlosťou, ktorú si predtým nikto nevedel predstaviť. Tieto Foo Fighters boli schopné vyradiť z prevádzky ich radary, takže americkí piloti boli nútení odvolať misiu. Potom, čo boli mimo oblasť, "gule s farebnými svetlami" sa náhle vydali iným smerom. Toto všetko je dobre zdokumentované a dokonca dodnes existujú ich fotografie.

Nasledujúci úryvok je z článku s názvom UFO 's Alien or Man Made, ktorý napísal Al Pinto:

Možno sú tieto stroje nejakým tajným vládnym projektom. Existuje mnoho dôkazov, ktoré to naznačujú a sú datované na koniec 2. svetovej vojny. Existuje správa Marshalla Yarrow, vtedajšieho osobitného korešpondenta agentúry Reuters, pre najvyššie ústredie v oslobodenenom Paríži. Tento článok bol uverejnený v South Wales Argus 13. decembra 1944. Hovorí sa v ňom:

"Nemci v období Vianoc vyvinuli 'tajnú' zbraň. Toto nové zariadenie, ktoré je zrejme zbraňou pre vzdušnú obranu sa podobá skleneným guliam, ktoré zdobia vianočné stromčeky. Boli videné, ako visia vo vzduchu nad nemeckým územím, niekedy osamotene, inokedy v skupinách. Majú strieborné sfarbenie a sú zrejme priehľadné. " 

11. 8. 2017

Menejcennosť Slovanov z hľadiska anglosasko pangermánskej nadradenosti

Milan Šupa

Existujú veci, ktoré podvedome tušíte až do chvíle, kedy sa stretnete s ich jasnou verbálnou formuláciu. Presne takto som sa nedávno stretol s názorom istého mladého človeka, ktorý pracoval v troch západných krajinách a tvrdil, že všade cítil určitú nadradenosť voči nám. Voči Slovanom z východnej Európy.

Dá sa samozrejme namietnuť, že ide iba o názor čisto subjektívny, avšak ako pádny protiargument voči všetkým potencionálnym obhajcom západu by som predostrel voľne pretlmočené, mimoriadne silné posolstvo slovenského filozofa histórie Viktora Timuru:

"Pre západ sú Slovania stále čosi menejcenné, čo mu má slúžiť. Západ totiž vždy bol a stále je voči Slovanom neprajný a nevraživý. Mali by sme si preto konečne uvedomiť, že náš charakter a naše záujmy nie sú totožné so západnými.

Základný bytostný princíp západu totiž spočíva v expanzii, výbojnosti a v parazitovaní na bohatstve porazených a podmanených, z čoho až doteraz profitoval. Heslá o slobode, suverenite, humanite a ľudských právach sú iba zastieracie manévre, za ktorými sa skrýva agresia a expanzia. A to hlavne pod vedením s USA. V súčasnosti sa tento bytostný princíp západu dostáva do ťažkostí, problémov a kríz. Preto narastá agresivita a úsilie znovu expandovať. A to zase predovšetkým na východ.

Slovanom boli vždy cudzie západné princípy života a bytia. Slovanský princíp života a bytia totiž nie je založený na expanzii, výbojoch a parazitovaní na materiálnych zdrojoch a prírodnom bohatstve podmanených, ale na vlastnej práci.

Čím viac sa však spoločenský systém na západe rozkladá, tým viac investuje do expanzívnych a represívnych zložiek. Profesionálne, to jest žoldnierske armády môžu síce vyhrávať marginálne bitky, ale nie vojny, pretože zániku rozkladajúcej sa spoločnosti nedokážu zabrániť ani mnohopočetné kordóny ťažkoodencov."

8. 8. 2017

Dokazuje Pálešove dielo existenciu Syna Človeka?

Martin Hruštínec

Chcel by som vecným spôsobom z pohľadu, ktorý mi umožnila knižka „Sedem archanjelov“ [1] napísať ohľadne súčasného obdobia archanjela Michaela, ktorý ako menší duch času pôsobil v období rokov 1845 – 1917 a ako väčší duch času začal pôsobiť v roku 1879 (do roku 2233).

Na str. 56 sa píše: „V Jánovom zjavení je opísaný Michael ako archanjel, ktorý stojí v slnku a bojuje s drakom. Je to kresťanský archanjel smrti a posledného súdu. Na západných priečeliach katedrál s váhami a mečom váži a triedi duše.“

To váženie a triedenie duší sa deje po smrti človeka. Egypťania zobrazovali tento dej ako misku váh, kde na jednej miske je pierko (symbol absolútnej ľahkosti) a na druhej naše srdce. Len ak naše srdce bude ľahšie ako toto pierko, tak Michael nás pustí zo Slnečnej sústavy ďalej do vyšších svetov. Ak nebude ľahšie, ak tam bude nejaká väčšia alebo menšia špinka, tak sa opäť narodíme alebo budeme prebývať v blízkosti Zeme k odčineniu. Avšak je zaujímavé, že súčasne je archanjelom posledného súdu. Pričom na tento posledný súd upozorňoval Ježiš, ktorý tvrdil, že sa tak stane v dobe Syn Človeka, a že keď príde uvedie nás do všetkej pravdy. Abdrushin vyhlásil, že je tým Synom Človeka, ktorého Syn Boží Ježiš zvestoval k Súdu a ku spaseniu. Nie je zaujímavým faktom, že sa narodil v roku 1875 práve v období menšieho ducha času a len štyri roky pred začiatkom toho väčšieho?

Michael nemôže vykonať posledný súd, môže vykonať len ten malý po pozemskej smrti. Ale ak sa traduje, že je archanjelom posledného súdu, nie je to preto, že v niektorom jeho období tento súd nastane a samotný Syn Človeka sa narodí?

Zaujímavé je, že Michael sa zobrazuje ako ten, ktorý kopijou prebodne draka a kresťania tohto draka nazvali Lucifer. V spise „Mária Magdaléna 2. časť, zo séria Zaviate doby sa prebúdzajú“, ktorého autor pochádza z Abdrushinovho okolia, je vylíčený dej, ako Abdrushin spútava Lucifera na 1000 rokov a svoju nohu položí na jeho krk. Nevideli jasnovidní ľudia v zjaveniach tento dej a pripísali víťazstvo omylom k Michaelovi? Tento dej sa udial práve v čase pôsobenia tohto archanjela. Žeby títo ľudia vedeli alebo tušili, že sa Luciferovo spútanie udeje v Michaelovi a preto ho aj označili ako archanjela posledného súdu?

Na str. 57 sa píše, že slovania pomenovali pod menom Svarožic slnečné božstvo. Podľa Koledovho Daru Slovenom od Juraja Sitára (Pribina Chariotov) naši predkovia pomenovali Parsifala – Syna Človeka ako Svarožic a očakávali jeho príchod k súdu. Zároveň menovali malým Svarožicom aj slnečné božstvo, teda bytosť Slnka, ktorá je zástupcom Svarožica v Slnečnej sústave.  No a nie je zaujímavé, že Syn Človeka, teda Svarožic prišiel na Zem práve v čase pôsobenia svojho zástupcu – archanjela Michaela?

Autor ďalej uvádza, že Michael inšpiruje človeka k vyššiemu poznaniu pravdy, k filozofii a nabáda človeka k vnútornej slobode. Na str. 64 je napísané: „Patrí k úlohe doby vytvoriť novú filozofickú syntézu a ukuť nové pojmy, takrečeno nové Platónske spisy, ktoré budú v nasledujúcich 25 storočiach tvoriť ideovú kostru spoločenského života. Snom michaelských dôb je celistvá múdrosť...“

V ktorom inom období sa mal narodiť ten, ktorý nás má podľa Ježiša Krista uviesť do celej pravdy? Ten, ktorý nám prostredníctvom svojho diela [2] odhaľuje obrovské múdrosti, vďaka ktorým sa očistíme, získame vnútornú slobodu a správnu cestu z bludiska a zmätku dneška?

To, že sa hlásim k Abdrushinovi – Synovi Človeka – Svarožicovi (ako ho nazvali naši predkovia) neznamená, že toto vyššie napísané je niečo, k čomu som dospel po nejakom násilnom chcení vidieť tieto dôkazy. „Sedem archanjelov“ som čítal postupne, jedného archanjela za druhým a keď som sa dostal k Michaelovi, odrazu pri čítaní mi len naskakovali súvislosti. Aj bez tejto knižky, by som samozrejme vedel a mal presvedčenie. Ale je pekné a úžasné, že tieto spojitosti sa v nej nachádzajú.


7. 8. 2017

Čo znamená slovo „reklama“?

Martin Hruštínec

„Reklama“ pozostáva z dvoch slov. Zo slova „re“ a slova „klama“.

„Klama“ znamená klam, lož, ilúzia.

Re“ je prevzaté zo starého Egypta, kde týmto termínom nazývali Lucifera.

Reklama teda znamená Luciferová lož, Luciferová klama, Luciferová ilúzia...

6. 8. 2017

List synovi

Milý syn,
prichádza čas, keď budem musieť nastúpiť cestu, z ktorej niet návratu. Nemôžem Ťa vziať so sebou a preto Ťa nechávam tu, vo svete, kde dobrá rada nie je zbytočná. Nikto sa nenarodil múdry. Každý potrebuje skúsenosti a čas. Žil som a pozoroval svet dlhšie ako Ty a preto vedz, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Videl som spadnúť nejednu žiariacu hviezdu a videl som aj to, ako sa mnoho palíc, o ktoré sa ľudia opierali, zlomilo. Chcem Ti dať niekoľko rád, aby si vedel, na čo som prišiel a čo ma naučili vlastné chyby a čas.
Uprostred hluku a náhlenia buď pokojný a trpezlivý. Mysli na pokoj a mier, ktorý môže existovať len v tichu. Usiluj sa zo všetkých síl vychádzať s ľuďmi dobre. Svoj názor vyslovuj pokojne a jasne, ale vypočuj si aj iných. Nezabudni, že aj tí, ktorí nie sú učení a často konajú nenápadne, Ti majú čo povedať. Vyvaruj sa ľudí hlučných a násilných. Tí do Tvojho života neprinesú nič iné ako nepokoj.
Keď sa Ti raz podarí splniť svoje predsavzatia a budeš mať úspech, ostaň aj naďalej skromný. Skromnosť je nesmierny majetok v kolotoči času. Vedz, že Pravda sa nikdy neriadi podľa nás, ale my sa musíme riadiť podľa Pravdy. Nikoho sa neboj viac ako seba samého. V našom vnútri býva sudca, ktorý neklame a na ktorom záleží viac ako na súhlase celého sveta. Je to svedomie. Nerob preto nič proti jeho radám. Pamätaj si však, že hovorí veľmi ticho a keď ho budeš neustále prehliadať, stíchne úplne. Toho sa vyvaruj!
Uč sa od druhých a kde sa hovorí o múdrosti Svetla, slobode, pokore a láske, tam vždy pozorne počúvaj. Keď Ťa bude niekto chcieť naučiť múdrosti, pozri sa mu najprv do tváre, lebo rozdávať môže len ten, kto sám niečo vlastní. Nikoho však nepodceňuj! Veď porozumieť človeku je veľmi ťažké.
Neuč iných, pokiaľ sám nie si múdry.
Konaj dobro a nestaraj sa o odmenu. Svoju prácu vykonávaj s plnou zodpovednosťou a o cudzie záležitosti sa nestaraj. Nikomu sa nepoklonkuj a sám poklonkovanie neprijímaj. Nehovor všetko, čo vieš, ale sleduj, čo hovoríš, lebo vypustené slovo je ako vták, ktorého už nechytíš. Buď ochotný vypočuť každého, ale sám sa nesťažuj. Maj stále na pamäti niečo dobré. Nespôsobuj žiadnemu tvoru, človeku ani dievčaťu ťažké srdce. Pamätaj si, že aj Tvoja matka bola kedysi dievčaťom. Denne rozmýšľaj o živote i o smrti, aby si s pokojnou mysľou mohol raz odísť z tohto sveta...

V Baltimore 1693

31. 7. 2017

Táto pravdivá definícia demokracie stála Sokrata smrť!

Milan Šupa

"Tieto slová o demokracii napísal pred 2500 rokmi jeden z najväčších mysliteľov všetkých čias Sokrates a za ne bol aj na základe vykonštruovanej obžaloby odsúdený na smrť: "Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov, a cudzinci budú chcieť práva občanov a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinci od prírody bažia po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia, než dokáže najhoršia monarchia, alebo oligarchia!"

Čo sa zmenilo za tých 2500 rokov na slovách veľkého mysliteľa Sokrata, ktoré vyriekol o demokracii a neodvolal svoju teóriu ani za stratu svojho života. Nezmenilo sa vôbec nič a história nám dokazuje, že tak bolo v každom období, kde sa demokracia striedala s krutými autoritatívnymi režimami svetských ako aj teokratických vládcov.

V dnešnom systéme tzv. zastupiteľskej liberálnej demokracie vládne bezbrehá nenažraná oligarchia podkutá vládami a parlamentmi, v ktorých vo väčšine sedia zločinci a politickí gauneri schovávajúci sa za nedotknuteľnú bariéru demokracie, plne totožnej s tou, o ktorej hovoril pred 2500 rokmi Sokrates. A práve títo "demokrati" sú presne rovnakí gauneri a zločinci, ktorí si osobujú právo na vládu a spravodlivosť. Výsledkom tohto rozporu je rastúca nenávisť chudobnej väčšiny, ktorá sa bude vždy snažiť o zvrhnutie akéhokoľvek tyranskému systému podobajúceho sa tomu, o ktorom hovorí Sokrates. Najviac proti týmto slovám budú škriekať všetci súčasní "demokrati", ktorí sú v podstate rovnakými zločincami a politickými gaunermi ako najväčší tyrani každej doby.

Dnes sme jednoducho v štádiu, keď ako Sokrates správne predpokladal, zločinci v súčinnosti s oligarchami ovládli demokraciu a robia všetko preto, aby si to ľudia neuvedomili a nedokázali sa proti tomu postaviť. Zavádzajú rôzne zákony a postihujú pod rôznymi zámienkami oponentov, čím demokracia postupne prejde do tyranie.

Apropos, súčasnú demokraciu zasiahol ošiaľ honby na extrémizmus, ktorý má hlavné korene v hlbokej diskrepancii systému moci vládnych elít a utláčanej väčšiny. Pôvodná príčina vzniku tohto kardinálneho problému súčasnosti je zamlčaná a hľadanie extrémistov je len falošným krycím manévrom v snahe odpútať pozornosť od pravej príčiny veľkej krízy demokratického systému pomenovanej Sokratom, najväčším mysliteľom všetkých čias. Jeho pravda však trvá dodnes."

19. 7. 2017

Fatimské proroctvo

Martin Hruštínec

V tomto období si pripomíname sté výročie Fatimského proroctva. Od 13. mája 1917 do 13. októbra 1917 sa trom malým deťom zjavila šesť krát Kráľovná nebies. Najpodstatnejšia časť zjavenia, v ktorom je informácia o Ježišom zvestovanom Synovi Človeka, ktorý sa nachádza medzi ľuďmi (v tom čase) katolícka cirkev zamlčala. Podľa jezuitov, ktorí patrili k najdokonalejšej „tajnej službe“ Vatikánu, každý novozvolený pápež sa mal rozhodnúť či túto informáciu zverejní alebo nezverejní. Ako vieme zatiaľ sa k tomu žiaden pápež neodhodlal s výnimkou Jána Pavla I., ktorý za záhadných okolností zomrel, pričom podľa Jezuitov chcel informáciu zverejniť.

9. 7. 2017

Posolstvo Grálu v slovenskom jazyku

Pán Eduard Hurta st. je prvým prekladateľom Posolstva Grálu (predvojnové vydanie) do slovenčiny, ktorý sa tento rok v plnom zdraví dožíva 100 rokov. Minulý rok bola o ňom reportáž na TV JOJ, keďže bol účastníkom SNP a keďže mal vysokú hodnosť zachránil mnoho ľudských životov pred istou smrťou. Aj jedného Nemca. Zaujímavé, že redaktor napísal: "Akási neviditeľná ruka ho chránila a chráni doteraz." V reportáži je záber na knižnicu aj s jeho napísanými alebo preloženými knihami.

Vzhľadom k tomu, že existujú dve verzie Posolstva Grálu - jedna predvojnová a druhá povojnová (tá veľká zelené kniha), tak v slovenskom jazyku v knižnej podobe sa dá aj tá predvojnová verzia kúpiť. 
Predvojnová verzia sa skladá z dvoch kníh - Posolstvo Grálu a Doznievanie. Obe vyšli v r. 2004.
K tomu existuje aj knižka Odpovede na otázky. Vo Vydavateľstve Vienala preložená pánom Pisárom.
Okrem toho, pán Eduard Hurta st. preložil do slovenčiny aj známu knihu Franchezzov odkaz zo záhrobia. Je autorom knihy "Všetko musí byť nové." 

Kto by chcel knihy objednať nech sa obráti na vydavateľstvo vienala(zav)vienala(bodka)sk

20. 6. 2017

O bezprecedentnom evolučnom úpadku súčasnej Európy

Milan Šupa

Žijeme v univerze, ktoré má duchovný rozmer. Život v ňom podlieha evolúcii, čiže vývoju od jednoduchšieho k čoraz dokonalejšiemu, ako nám o tom hovorí Darwinova teória. Zároveň v ňom však prebieha i veľká evolúcia ducha, čiže postupný vývoj od duchovne nevedomého k duchovne čoraz vedomejšiemu a od duchovne nezrelého k duchovne čoraz zrelšiemu. Toto dianie je možné považovať za prirodzený proces, podporovaný všetkými zákonitosťami univerza.

Čo však akýmkoľvek spôsobom odmieta akceptovať prirodzený vývoj k čoraz vyššej duchovnosti a duchovnej zrelosti je tými istými zákonitosťami univerza odsúvané bokom, na vedľajšiu koľaj, ako duchovne neperspektívne a preto nevyhnutne smerujúce k záhube.

No a žiaľ, práve toto je stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádza Európa.

A pri tom Európa kráčala po celé stáročia relatívne správne! Bola totiž kresťanskou a hodnoty kresťanstva sa jej obyvatelia snažili vnášať do svojich životov. Samozrejme že viac, alebo menej efektívne, pričom nemožno nespomenúť i mnohé negatívne javy, akým bola trebárs inkvizícia, alebo náboženské konflikty a vojny. Každopádne však Európa, aj napriek všetkým svojim chybám predsa len stála v prirodzenom prúde duchovne evolučného vývoja univerza.

Žiaľ, zásadná trhlina v tomto vývoji sa začala objavovať koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia nástupom priemyselnej revolúcie. Množstvo technických výdobytkov vyvolalo totiž obrovské nadšenie z toho, čo všetko človek dokáže. Vyvolalo nadšenie z ľudských rozumových schopností a možností.

29. 5. 2017

Sny

Susanne Schwartzkopff


Iva sa prevracala vo svojej bielej detskej postieľke z boku na bok. Kde je? Vari už nie je v tej krásnej záhrade pri veľa deťoch, s ktorými sa tak dlho hrala? Ach nie, to je predsa jej postieľka a vedľa nej leží milovaný medvedík, ktorý s ňou musí vždy spať. A teraz prišla mamička, vzala ju do náručia a láskyplne ju pohladila.

„Spala si dobre, miláčik?“ spýtala sa a Iva vážne prikývla. Ale spomienka na uplynulú noc v nej zostala ešte celý deň. Večer sa Iva spýtala:

„Môžem teraz zasa k tým veselým deťom?“

„Samozrejme,“ potvrdila matka, ktorá síce neporozumela celkom jej otázke, ale nechcela sa na nič spytovať.

Iva sa preto opäť vzniesla nahor do záhrady detí a stretla tam svoju najmilšiu priateľku Lenku, s ktorou sa i na zemi rada hrala.

„To je pekné, že si tiež prišla,“ zvolala natešene, „poď, všetko ti ukážem.“

28. 5. 2017

Negatívne dôsledky vysťahovalectva a dlhodobej práce v zahraničí

Milan Šupa

V súčasnom, absolútnom odtrhnutí sa ľudstva od prirodzenej podstaty fungovania univerza nie sme už takmer schopní zdravo uvažovať ani o tých najzákladnejších  súvislostiach, týkajúcich sa skutočnej kvality nášho života na zemi.

Veď si len uvedomme, že ak prinesieme palmu z Afriky a zasadíme si ju doma v záhrade, s nadchádzajúcim jesenným chladom nám bude čoraz viacej chradnúť a po prvých mrazoch určite vyhynie. A úplne rovnako sa povodí aj borovici, zasadenej v oáze na Sahare, pretože každá rastlina sa môže plne, zdravo a do všetkej svojej krásy rozvinúť iba v prostredí sebe vlastnom, v prostredí, svojimi podmienkami plne zodpovedajúcom jej druhu.    

A nie inak je tomu i u človeka. Aj on je svojim spôsobom „rastlina“, zasadená účinkami univerzálnych Zákonitostí na úplne konkrétne miesto na zemi, ktoré mu poskytuje tie najvhodnejšie podmienky k jeho osobnostnému rastu a plnému duchovnému rozvinutiu.   Avšak ľudia sa sami od seba domýšľavo pasovali za múdrejších, ako prirodzené dianie a tak sa realitou dneška stáva vysťahovalectvo a celosvetová migrácia za prácou. Všetky médiá i politické garnitúry majú plné ústa pojmov, ako pracovná mobilita, využitie pracovného trhu v rámci Európskej únie a mnoho iných, podobných fráz.    

A tak tu teda stojí proti sebe na jednej strane naprosto prirodzené a univerzálnym Zákonitostiam zodpovedajúce dianie a na druhej strane ľudský rozum, jeho „múdrosť“ a jeho vlastné priority, s ktorých  najdôležitejšou sú samozrejme ...peniaze!    

27. 5. 2017

Zblúdené duše

Časopis Pre Slovensko

Skupina priateľov sa vybrala na prehliadku trosiek kartuziánskeho kláštora z 13. storočia.

Niektorí obdivovali zvyšky muriva, oblúkov a iných historických fragmentov, ktoré sa zachovali do dnešných dní.

Jeden z nich však namiesto toho zostal ticho stáť a vo vnútri preciťoval atmosféru a energie toho miesta. Potvrdilo sa mu, čo zacítil ako smutnú predzvesť už vo chvíli, keď tam prichádzali.

Bola to bolesť volajúcich a blúdiacich ľudských duchov, ktorý tu kedysi žili, zomreli a doposiaľ neboli schopní odpútať sa od hrubej hmoty. Cítil ich zúfalé hľadanie pomoci, no putá, ktoré ich pevne zovierali, im nedovoľovali, aby ju našli. Na to, aby sa zbavili týchto pút, sami nemali dosť síl, poznania ani vôle.

To, čo ich už v minulosti zovrelo do svojich pazúrov a zviedlo na scestie, bola ich nesprávna viera. Cirkevná viera nepovznášala týchto ľudských duchov nahor. Naopak, zaplietla ich tak, že museli po stáročia zotrvávať na tomto mieste, márne hľadajúc Pravdu, ktorá by ich oslobodila.

26. 5. 2017

Prečo Ježiš Kristus zomrel na kríži

Jaroslav Rajnoha

Na úvod treba povedať, že Ježiš Kristus vôbec neprišiel na zem so zámerom dať sa ukrižovať! V tom ani spása pre ľudí nespočíva! Kristus bol k poprave na kríži, ľuďmi donútený ako pre nich nepohodlný hlásač Pravdy. A práve Pravda, ktorú ľuďom dával vo svojich Slovách mohla a stále im môže priniesť spásu, za predpokladu že dokážu podľa nej aj žiť vo svojich životoch.
Ak by bol Ježiš, vždy netrval na tom čo hovoril, čo ľudí učil, ale by bol pred popravou na kríži pristúpil na podmienky jeho prepustenia na slobodu....to znamená že by bol odvolal svoje učenie i svoj Najvyšší pôvod.....uchoval by sa ešte dodnes v spomienkach ľudí nejaký Ježiš Kristus? ** ( Poprava na kríži bola len vtedajšia forma výkonu trestu smrti v danej lokalite - v danej časti zeme.)
A v tom práve bola tá jeho obeta, v tom že vôbec prišiel na tento od Pravdy odvrátený svet, a že šiel i na smrť, len aby ľudom mohol priniesť svoje učenie, aby sa tak nestratili jeho Slová, jeho Pravda, ktorá jediná môže človeku pomôcť vykročiť na správnu cestu. Zo svojho pohľadu nemal ani na výber, nemohol predsa zaprieť sám seba a svoje učenie! Z pohľadu vtedajších ľudí na výber mal: teda odvolať svoje učenie. Tým by však bolo NAVŽDY PRE ĽUDÍ STRATENÉ ! Obetoval sa teda preto, aby mohlo u ľudí žiť jeho Slovo Pravdy, jeho učenie, ktoré je v skratke nasledovné:
Každé zlo, každý hriech sa človeku raz vráti, no tak isto aj dobro, podľa známeho biblického: "Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať." - list Galaťanom 6-7. Inak povedané: Božie mlyny melú pomaly, ale isto !
Ježiš počas života hovoril presne to isté, že každému sa raz všetko vráti, týmito slovami:
- „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ - Matúš 7:1-2;
- „Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám.." - Lukáš 6:37-38;
- „Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!" – Lukáš 6:31;
- „Bez príčiny sa vám ani vlas na hlave neskriví" inak povedané: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.“ – Matúš 10:29-30;
- „Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera." - Lukáš 12:59;
- „Mnohí prví budú poslednými a poslední prvými" – Matúš 19:30
Slová ktoré hovoril iste myslel vážne a sú platné! Nehovoril ich len tak "do vetra" a z dlhého času! V žiadnom prípade teda nemôže platiť opak toho čo sám hovoril, že on ľudské hriechy zobral na seba! Toto neskôr niektorým ľuďom našepkal Antikrist, ktorým sa to v ich duchovnej lenivosti a pohodlnosti páčilo, hneď to uvítali a šírili ďalej. S posmechom, s prejavmi najpodlejšieho ľudského zla a v nenávisti ho zavraždiť a len zato by mali mať odobraté svoje hriechy, ešte aj s vyhliadkou na spasenie..? Stačí údajne len tomuto veriť, že to tak je a spasenie potom má byť zabezpečené. Toto sa nazýva "vierou". U Antikrista možno áno, ale nie u spravodlivého Boha!

25. 5. 2017

Neuveriteľné, ale doba temna stále trvá!

Milan Šupa

Čím viac sa človek zaoberá históriou, tým viac si uvedomuje, ako sa až neuveriteľným spôsobom opakuje. A opakuje sa preto, lebo ľudia zostávajú vnútorne stále takými istými. To, čo vykazuje zmenu sú iba vonkajšie reálie, vonkajšie kulisy a kostýmy. Ale podstata je stále rovnaká. Súčasné dianie je možno trochu kultivovanejšie, jemnejšie a nie až tak prvoplánové, ale rozhodne také isté.

O stredoveku sa zvykne hovoriť, ako o dobe temna. Pozrime sa však teraz na jednu z temných udalostí temného stredoveku, ktorá je mimoriadne zaujímavá tým, že je vo svojej podstate plne analogickou s najsúčasnejším a najaktuálnejším dianím.

Jedná sa o násilné rozpustenie rádu templárov okolo roku 1300. Išlo o rád, združujúci v sebe stav duchovný so stavom rytierskym. Jeho členovia žili ako mnísi, ale boli zároveň bojovníkmi, pretože ich poslanie spočívalo v ochrane pútnikov, smerujúcich k Spasiteľovmu hrobu.

Išlo o rád veľmi ctený a vážený. Každý vyšší európsky šľachtický rod si považoval za česť vstup jedného zo svojich potomkov do rádu. Samozrejme, že k prírastku nových členov dochádzalo s imaním a darmi, zodpovedajúcimi ich spoločenskému postaveniu, na základe čoho sa rád templárov stal jedným z najbohatších a najmocnejších rádov v Európe. Vlastnil mnoho hradov a veľké materiálne bohatstvo, ktoré ešte rozširoval svojimi obchodmi.

A práve bohatstvo sa mu stalo jeho skazou. Preň sa totiž stal tŕňom v oku francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného. Ten sa rozhodol privlastniť si ho a naplniť ním svoju prázdnu štátnu pokladnicu.

24. 5. 2017

Búrka

Susanne Schwartzkopff

Stred leta

Hlbokou modrou oblohou blažene plynú biele obláčiky.

Nakopené do vysokých mračnových hradov či rozviate do nežných plynúcich závojov, kreslia po ďaleko sa rozprestierajúcej oblohe nádheru leta.

Tu náhle – čo je to? Do všetkého toho blaženého šťastia, do všetkej tej jasnej veselosti vojde ostrý tón. Je to pískajúci vietor? Je to hlas, volajúci nad zemou?

Akoby z ničoho vyvstali temné mraky a ťaživé dusno sa kladie tiesnivo na telo i dušu. Od západu rastú hrozivé temné mračná tak, akoby ich jediným pohybom posunula obrovská ruka.

Ticho. Na krátky okamih bezduché ticho.

Potom vybuchne príroda. Vtáci, kričiac, poletujú okolo a obletujú svoje hniezda, malé zvieratka zaliezajú.