25. 3. 2017

Bytčiansky zámok z pohľadu angelológie

Martin Hruštínec

S pojmom „anjel“ sa stretol každý. Je súčasťou kresťanskej náuky a ešte v stredoveku bol súčasťou európskych univerzít. V roku 1508 napísal opát kláštora v Sponheime Johannes Trithemius  cisárovi Maximiliánovi: „Slávny cisár! Je názorom mnohých osobností starých čias, že tento stvorený svet je z vôle Najvyššej Inteligencie (ktorou je Boh) usporiadaný a usmerňovaný druhotnými inteligenciami...medzi nimi siedmimi duchmi, ktorí sú ustanovení vládcami siedmich planét...z ktorých každý, od počiatku neba a zeme, vládne svetu 354 rokov a 4 mesiace.“ Toto je úvod jeho pojednávania „O siedmych druhotných príčinách alebo inteligenciách, ktoré riadia obehy nebeských sfér podľa Božej vôle“.

Opát Trithemius tvrdil, že sedem archanjelských inteligencií, ktoré sú vládnucimi duchmi planetárnych sfér, sa v poradí – Orifiel, Anael, Zachariel, Rafael, Samael, Gabriel, Michael – cyklicky striedajú ako duchovia času. Každý z nich vládne 354 rokov a 4 mesiace, potom odovzdá žezlo nasledujúcemu.
Obr. 1

Vo svojich prácach ďalej udáva: „Gabriel, anjel Mesiaca, obdrží správu nad svetom 4. júla roku Pána 1525 a bude usmerňovať svet 354 rokov a 4 mesiac, až do roku Pána Krista 1879, jedenásteho mesiaca. Predpovedanie budúcich udalostí si vyžaduje proroctvo.“

Táto náuka o anjeloch je prastará a aj opát Trithemius priznáva, že iba predkladá informácie získané zo starých prameňov obdržaných Petrom Abanom, učencom z 13. storočia alebo Abrahamom ibn Ezra.

Babylončania taktiež vedeli o striedaní siedmych božstiev, ktoré nazvali Sín, Nabu, Inanna, Šamaš, Nergal, Marduk, Ninurta. Sú to tie isté inteligencie aké poznáme v kresťanskej terminológii, len samozrejme v reči Babylončanov.

Okrem toho nielen slovenská ale aj indická, egyptská, židovská, arabská, čínska, či indiánska kultúra vedela o vplyve duchov času zanechajúc nám mená a dátumy ich pôsobenia.

Slovenský vedec  RNDr. Emil Páleš  CSc. [1] [2] sa pustil do štúdia týchto zaujímavých skutočností s tým, že ak teoreticky poznáme, z vyššie uvedených zdrojov,  čas pôsobenia konkrétnych archanjelov, tak v danej dobe by sa mali určité jeho charakteristické vplyvy v dejinách prejaviť. O každom archanjelovi máme informácie, vieme čo je jeho úlohou, aké sú jeho atribúty, akým spôsobom vplýva na psychiku jednotlivca a akú stopu zanechá v ľudstve. Napríklad architektúru inšpiruje každý archanjel svojím vlastným svojským spôsobom a podľa toho potom vznikajú rôzne  architektonické prvky.

Takže to, čo je potrebné vedieť je nasledovné:

1.) Kedy pôsobil, ktorý archanjel
2.) Ako sa konkrétny archanjel prejavuje

Tieto dve skutočnosti vieme zistiť z tradícii starých kultúr. Ale aj tu by mohol niekto namietať, že je to len tradícia a nevieme či je vôbec správna, teda či skutočne vieme kedy pôsobil konkrétny archanjel a aký má konkrétny vplyv.

Preto Emil Páleš prišiel s tým, že ak máme informácie o týchto skutočnostiach, môžeme ich matematicky testovať. Ak vieme, že Rafael pôsobí smerom k medicíne, tak počas jeho pôsobení musia v dejinách byť viditeľné vlny veľkého počtu lekárov, nielen čo do počtu ale aj kvality. Ak Samael, vládca planéty Mars, pôsobí veľmi energicky, prudko, a zároveň o ňom z tradícii vieme, že je „bohom vojny“, tak by mali v histórii počas jeho vlády byť viditeľné vojny a silné rozbroje vo väčšom počte a intenzite ako v obdobiach, v ktorých vládol iný duch času. Ak Anael pôsobí v básniach lyricky, tak počas jeho pôsobení bude štatisticky najviac lyrických básní. Ak Gabriel inšpiruje v maľbe k realizmu, tak počas jeho pôsobenia bude štatisticky najviac realistickej tvorby vo výtvarnom umení. Ak Orifiel inšpiruje k stabilite a istote, tak by sa mali ukázať počas jeho vlády absolutizmy a veľké, stabilné ríše, ktoré sú štatisticky opäť najviac viditeľné práve v obdobiach pod jeho pôsobením. Toto boli príklady, ktorých je na testovanie samozrejme viac. Emil Páleš zobral vedou uznaných historikov, akými sú Sorokin, Kroeber a iní, ktorí zostavili zoznam všetkých osobností alebo udalostí histórie (napríklad zoznam najslávnejších lekárov) a nechal cez matematické operácie vypočítať či štatisticky je pravdou to, čo hovorí dávna náuka o anjeloch. Počítačový program navrhli okrem iných hlavne profesor medicínskej štatistiky Miroslav Mikulecký.

Výsledok potvrdil, že v čase pôsobenia konkrétneho ducha času je štatisticky najviac vplyvov, ktoré mu prináležia a naraz vo všetkých nám známych kultúrach. Napríklad v čase pôsobenia Orifiela je výskyt najväčšieho počtu historikov, tak ako sa predpokladalo, keďže z tradícií vieme, že Orifiel túto oblasť inšpiruje. Svoj výskum zhrnul Páleš vo svojich dielach  [3], [4], [5].

Matematické modely samozrejme spĺňajú najprísnejšie kritéria štatistiky, inak by zrejme nemohli v roku 2004 Páleš spolu s prof. Miluleckým získať prestížnu cenu Zděnka Kleina na Karlovej Univerzite v Prahe za najlepšiu prácu na poli integrovaných vied o etológii človeka [6].

V roku 2002 sa na katedre všeobecných dejín Komenského univerzite v Bratislave konalo interdisciplinárne kolokvium k Angelológii dejín. Po 700 rokoch sa na univerzitnej pôde opäť diskutovalo o anjelochich vplyve na spoločnosť. Medzi hosťami bol aj riaditeľ inštitútu chronobiológie v Minnesote prof. Franz Halberg, ktorý potvrdil zo svojich štúdií 500 – ročný rytmus a Pálešovu prácu zahrnul do svojich vlastných prác.  V roku 2005 výsledky odzneli aj na univerzitách vo Viedni a v Nórskom Trondheime.

Angelológiu dejín obdržali pápeži Ján Pavol II. aj Benedikt XVI.

Pre upresnenie. Tých cyklov je viac. Podobne ako v prírode vidíme cyklus striedania dní, ročných období, rokov, storočí tak aj archanjeli sa striedajú vo viacerých cykloch. Máme malý 504 ročný cyklus – každých 72 rokov pôsobí pri žezle jeden archanjel a keďže je ich sedem, tak každých 504 rokov nastupuje ten istý (72 x 7 = 504 rokov). Za tých 504 rokov sa teda vystrieda sedem archanjelov. Ďalší, o ktorom hovoril Trithemius, je veľký 2480 ročný cyklus. Každých 354 rokov pôsobí pri žezle jeden archanjel, po ňom prichádza ďalší v poradí. Keďže je ich sedem (354,3 x 7 = 2480 rokov), tak každých 2480 rokov nastupuje k pôsobeniu ten istý archanjel. Obidva cykly sa navzájom prelínajú a ich kombinácia dáva špecifické obdobie tzv. „ducha doby.“

Toto je stručný úvod, aby sa čitateľ oboznámil s touto témou.

Akonáhle si človek ozrejmí charakteristiku jednotlivých archanjelov a ich stopu v ľudstve a navyše keď pozná aj čas ich pôsobení, tak môže v živote čítať, ako z otvorenej knihy, zanechané odtlačky týchto bytostí.

Príčinu synchronicity (dej vyskytujúci  sa v danom okamihu vo všetkých nám známych kultúrach) a periodicity (dej opakujúci sa napr. každých 500 rokov) necháva Páleš v oblasti vedeckého výskumu otvorenú. Neuzatvára ju tvrdením, že za tým musia byť nevyhnutne anjeli, aj keď sa daná synchronicita a periodicita zhoduje s vedením starých kultúr a tradícií. Preto mnohí hľadajú príčiny v kozmickom žiarení, v slnečnej aktivite a pod.  Keďže daný výskum štatisticky potvrdil znalosti vyššie spomínaných kultúr, tak podľa môjho osobného názoru je príčinou vplyv Božích služobníkov anjelov.


Keď som obdržal  knihu Angelológia dejín 2 [4]   a začal so štúdiom Orifiela, ktorý vládne planéte Saturn, tak vzhľadom k tomu, že som Bytčan a žijem v Bytči, v tom istom období som paralelne čítal knižku s názvom „Bytčiansky zámok“ [7] venovanú hlavne Bytčianskemu zámku a rodine Turzovcov, ktorá ho postavila a nejakú kratšiu dobu vlastnila, kým rod nevymrel.

Potom ma napadla myšlienka: „pozri si roky stavby zámku“.  Ide o roky 1571-1574. Veď to je Orifielske (saturnské) obdobie (1557 – 1629), ktoré práve čítam v Angelológii dejín 2! Budem teda skúmať, či nájdem nejaké stopy  tohto ducha času v architektúre zámku. Toto sa samozrejme nedialo len cez knihu, ale aj vlastným pozorovaním priamo zámku, keďže okolo neho denne chodievam celé roky.

Našiel som! Zámok je masívna budova so štvorcovým pôdorysom, ktorá na hranách je tvorená baštami vo valcovom tvare s kruhovým pôdorysom, ktoré svojim mohutným zovňajškom pripomínajú románsku architektúru (obr. 1). Ďalšou dôležitou stopou vplyvu Orifiela je prvá vstupná klenbová brána, ktorou sa vchádza do priestoru medzi zámkom a múrom so strieľňami (obr. 2).
Obr. 2
Druhá brána, ktorou sa vchádza už priamo do vnútorného zámockého nádvoria, je opäť klenbová (obr. 3, 4). 
Obr. 3

Obr. 4

Nádvorie je zo všetkých štyroch strán obklopené oblúkovými arkádami na prízemí a i na prvom poschodí (obr. 5 , 6, 7). 
Obr. 5

Obr. 6

Obr. 7

Zámok je dvojposchodový. Vo väčšine miestností na prízemí sa nachádza valená klenba. Na prvom poschodí  sa už miestnosti s valenou klenbou nachádzajú pomenej.  Tieto sférické prvky sú Orifielovým odtlačkom a ako vieme z Angelológie dejín 2, veľmi ich mali v obľube Rimania ako Orifielov národ. Taktiež práve v obdobiach, kedy pôsobil, sa tieto sférické prvky uplatňovali. Napríklad románska architektúra zo svojimi typickými mohutnými valcovitými vežami a inými okrúhlymi prvkami vznikla pod vplyvom Orifiela vládnuceho v rokoch 981-1053 (predchádzajúce Orifielské obdobie).

To, čo vieme o archanjelovi Orifielovi je skutočnosť, že patrí k najprísnejším bytostiam so sedmice archanjelov a preto aj panovníci ním ovplyvnení majú pochmúrne črty. V Angelológii dejín 2 je samostatná kapitola venovaná tejto téme pod názvom „Pochmúrni  králi“. Zaujímavé, že na strane 64 knižky o Bytčianskom zámku sa píše: „Navonok pôsobí (zámok) trochu pochmúrnym dojmom, čo postrehol už aj Alojz Mednyanský, autor cestopisu Malebná cesta dolu Váhom.“ Duch doby vtlačil svoju saturnskú pečať do Bytčianskeho zámku! A ako vieme,  charakter Orifiela je k sebe upínajúci, dáva silu ísť do seba, pôsobí sťahujúcu, izolujúco, obranne. Aj tu vidieť tieto charakteristické rysy v tom, že Bytčiansky zámok bol obkolesený veľkým štvormetrovým múrom a medzi ním a zámkom bola vodná priekopa, ktorá dnes už nie je [8]. Tak ako sa všetky národy pod jeho vplyvom potrebovali zvlášť opevňovať, tak táto tendencia je aj tu prítomná. Napríklad pod jeho vplyvom vznikol či už Čínsky múr, alebo Rímsky – Limes Romanus.

Zámok pôsobí nielen ako pochmúrna stavba ale aj veľmi masívne, za čo vďačí svojim hrubým múrom čo je opäť vplyv Orifiela, ktorý sa snaží o veľké, mohutné a stále diela. Veď pod jeho vplyvom sa snaží architektúra vytvárať diela, ktoré vydržia „večnosť“. Najznámejšie z nich sú Stonehenge, pyramídy, Rímske koloseum, Čínsky a Rímsky múr a iné.

Ďalšou pozoruhodnou paralelou je Turzov testament z roku 1617. Vieme ako pôsobí archanjel Orifiel v kolektívnom vedomí ľudstva, ktoré má v tom čase potrebu stability. Pod jeho vplyvom absolutizmy a mohutné ríše vznikajú. Rozdrobenosť sa chápe ako niečo krehké a neisté. V testamente si Juraj Turzo praje, aby jeho majetok nebol deliteľný a  ostal v rukách jediného dediča syna Imricha a aj pri predčasnom úmrtí dediča tento princíp nedeliteľnosti ostal zachovaný.  Tak  vznikol neskôr v zmysle testamentu  na Orave komposesorát. Akoby Turzo nasal do seba z tej duševnej atmosféry, kedy už za svojho života stál po boku cisára Rudolfa II, chrániac tak územný monolit (absolutizmus) a na sklonku života tieto stabilné saturnské tendenie aj na svoje majetky uplatnil. 

Ďalšou zaujímavosťou sú nástenné maľby na prvom poschodí vnútorného nádvoria na všetkých štyroch stenách arkádovej chodby (obr. 8, 9, 10 a iné). 

Obr. 8

Obr. 9

Obr. 10

Tieto však už nevznikli v čase pôsobenia Orifiela ale v roku 1721. Sú to postavy zobrazené v nadživotnej veľkosti predstavujúce významné osobnosti biblických, gréckych, rímskych osôb ale aj uhorských kráľov. Nachádzajú sa tam napríklad Hektor a Achilles z trójskej vojny, biblický Józue, ďalej Alexander Veľký, Scipio starší, Matej Korvín atď. Tieto maľby však sú prvkom typickým  pre  saturnské obdobia, keďže ľudia pod jeho vplyvom majú tendenciu dívať sa do minulostioslavovať veľké osobnosti a ich činy. Maľby vysvetľujem tak, že zámok, ktorý má v sebe saturnskú črtu akoby vplýval na podvedomie jeho obyvateľov, ktorí podvoliac sa jeho vplyvu vytvoria dielo, charakteristické pre obdobia v ktorých vládol. Aj v saturskych obdobiach vznikali maľby dívajúce sa do minulosti vyzdvihujúc slávne činy ako napr. Trajánov stĺp dácke vojny zaznamenávajúci.  

Zámok sa v polovice 20. storočia stal štátnym archívom, ktorý dnes v sebe uchováva obrovské množstvo starých listín. Je centrom štúdia minulosti, ľudia sa kutrú a prehrabávajú staré spisy hľadajúc svoj rodokmeň. Ide teda o jeden z najvýznamnejších archívov Slovenska zaberajúci územie Žilinského a časť Trenčianskeho kraja. Aj tu je vidieť pôsobenie architektonického štýlu na podvedomie  a  psychiku jednotlivcov, ktorí umiestnili staré spisy práve tam, kde saturnská bytosť zanechala svoju pečať. Tá bytosť, ktorá nabáda človeka k pohľadu do minulosti a pod ktorej vplyvom sa  rodia veľkí historici a ľudia majú tendenciu pátrať v starých listinách. Zrejme niet lepšieho miesta pre štátny archív ako práve v zámku saturnského tipu. Pričom sa mohli na tento účel zvoliť aj iné budovy v iných mestách, veď len 20 kilometrov od Bytče leží krajské mesto. Bytčiansky archív má aj svoje pobočky a tu je dôležité si uvedomiť, že malé 12 – tisícové mestečko ju má aj v krajskom meste.

Bytčiansky zámok je zároveň štvorcového pôdorysu. Treba podotknúť, že štvorec je prvok nepatriaci pod vplyv Orifiela ale patrí pod vplyv Zachariela, ktorý pôsobil pred Orifielom ako duch času v rokoch 1485 – 1557 [3]. Zachariel inšpiroval renesanciu a je zaujímavé, že staviteľom zámku bol Ján Kilian z Milána, ktorého krajina bola silne ovplyvnená týmto archanjelom. Zachariel je ochranným anjelom planéty Jupiter.

Mohli by sme teda zhrnúť, že Bytčiansky zámok je kombináciou štvorca s kruhmi, teda kombináciou Jupitera so Saturnom. Alebo inak povedané, zámok vznikol hlavne pod vplyvom ZacharielaOrifiela.
  

Použité zdroje:

[3] Páleš, E.: Angelológia Dejín 1. Synchronicita a periodicita v dejinách. Vydavateľstvo Sophia, Bratislava 2004  (kniha vyšla len v českom jazyku) 
[4] Páleš, E.: Angelológia Dejín 2. Synchronicita a periodicita v dejinách. Vydavateľstvo Sophia, Bratislava 2012
[5]  Páleš, E.: Sedem archanjelov. Rytmy inšpirácie v dejinách kultúry a prírody. Vydavateľstvo Sophia, Bratislava 2007
[7]  Kočiš, J.: Bytčiansky zámok. Vydavateľstvo Osveta, Martin, 1974
[8]  https://www.youtube.com/watch?v=dHKHfbwcA0c


Ďalšie obrázky Bytčianskeho zámku:






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.