22. 10. 2017

Spomienky Dr. Ericha Walkhoffa

Uplynuli len dva roky odvtedy, čo ma milosť NAJVYŠŠIEHO priviedla k Tomu, ktorý podobne ako KRISTUS pobýval medzi nami ako človek, k PÁNOVI celého Stvorenia – IMANUELOVI.

Smel som prijať to, veľkosť čoho ľudskí duchovia inak nedokážu ani len vytušiť – žiarivú blízkosť Božieho svetla a začiatok obratu svetov.

Neveriacky, krútiac hlavou, budú ľudia počúvať, keď budem o tom rozprávať. Ja som však bol naplnený jasavou vďakou a pokorou za to, že som k PÁNOVI smel prísť, aby som MU slúžil tu dole, raz na onom svete a na večnosť.

Od Teba, PÁN IMANUEL, ktorý si mi ešte osobne požehnal, si vyprosujem silu, aby som vo všetkom konal správne podľa tvojej Svätej vôle.

Bola to istá priateľka našej rodiny, ktorá mi pripravila cestu. Rozprávala o mne PÁNOVI a pokúsila sa ma k Nemu priviesť. PÁN to však zamietol, pretože už nechcel viac prichádzať do kontaktu s ľuďmi, len pokiaľ to bolo bezpodmienečne nutné.

Na Vianoce roku 1940 som ležal ťažko chorý v posteli. Navyše, moja duša bola do najväčšej hĺbky rozdrásaná vnútorným prežívaním, ktoré mne a mojej rodine spôsobovalo veľké trápenie. Často sme pri mojej posteli viedli rozhovory o posledných veciach života, bez toho, aby sme boli schopní nadobudnúť o nich jasnú a úplnú predstavu.

12. 10. 2017

O (ne)chápaní Božej lásky

Martin Hruštínec

Jožko: Idem sa napiť benzínu, mňam.

Peter: Nie nepi ten benzín!!! Hrozne budeš trpieť a umrieš strašnou bolesťou. To Ti naozaj neradím.

Jožko: A prečo by som sa nemohol napiť? Vypijem rovno liter. Boh je predsa láska. Ak je benzín škodlivý , tak sa Otec Nebeský o mňa postará, v danej chvíli zmení nejaké biochemické zákonitosti a benzín v mojom brušku bude nááádherne chutiť. Mňam.

Peter: Boh nezmení žiaden zákon ani o milimeter. Umrieš hroznou smrťou!!! Neblázni, zobuď sa!!!

Jožko: Ako sa opovažuješ ty hňup pochybovať o Božej Láske? Tá nenechá človeka trpieť, ona miluje človeka a ja keď chcem piť benzín  tak proste ho budem piť a som si istý, že Nebeský Otec proste nedopustí moje utrpenie, to sa nezhoduje s láskou!!!!

Peter: Žiješ v ilúzií! Myslíš si, že môžeš meniť dokonalosť svojou svojvôľou. Myslíš si, že láska Ti dovolí robiť si čo len chceš! Práve naopak! Skutočné šťastie spočíva vo vradení sa do Božích zákonov, ktoré sú dokonalé a s Láskou sú zajedno! Vypiješ ten benzín a láskou bude, že zdochneš strašnou smrťou, aby si to konečne pochopil.

Jožko:  Ja že žijem v ilúzii, keď verím v Božiu Lásku, ktorá každého miluje a každému chce len dobre!? Ako sa opovažuješ ma súdiť, že ja žijem v ilúzii, naopak, ty žiješ v riadnom blude, keď si myslíš, že si nemôžem dať liter benzínu na raňajky. Pohan akýsi!!! Bezverec!!! Bezbožník!!! 


11. 10. 2017

Prečo sa musíme Slovenmi stať


Slovo je energia a meno človeka, mesta, národa, kontinentu... nie je náhodné.
"Slovák" sa musí stať Slovenom! Slovo formuje. Keď si budeme hovoriť "Slováci" tak si formujeme a sformujeme smrť a zánik národa. Keď si budeme hovoriť "Sloveni", tak si formujeme a sformujeme život a svetlú budúcnosť (ale už aj prítomnosť) národa.
"Slovák" = čakateľ, preto nad Tatrou sa blýska a hromy divo bijú, aby sa konečne prebudil a stal sa Slovenom.
"Sloven" = človek vedome žijúci podľa Slova Božieho.

Martin Hruštínec

7. 10. 2017

Kde sa všetci podeli?

Martin Hruštínec

Nedávno keď som šiel ako obvykle ulicami môjho mesta, ma odrazu napadla myšlienka: “kde sú tí, ktorých som poznal, stretával, zdravil alebo často vídaval? Kde sú moji vrstovníci, s ktorými som vyrastal?“

Zrazu som sa začal rozpamätávať na tých všetkých spoluobčanov, ktorí sa odrazu kamsi vytratili. Naozaj platí tvrdenie: „zíde z očí, zíde z mysle.“ Niektorých poznám osobne, s niektorými sa len pozdravím, s inými nie, ale viem o nich a možno aj oni o mne...že existujeme, a že bývame (teraz už bývali) v jednom meste.

Tento stav mi silne pripomenul vojnu, počas ktorej sa vytratia z miest a dedín určité ročníky mužov 18 až 30 ročných odvedených na front, z ktorých sa už mnohí, ak nie väčšina, nevrátia.

Aj teraz to tak je, len tu už nejde len o mužov ale aj ženy. Chápem, že mnohí sa oženili alebo vydali do iných kútov Slovenska ale pravda je taká, že obrovské množstvo proste odišlo do zahraničia za prácou.

Som si istý, že ak by mali možnosť zamestnať sa doma, necestovali by. Väčšina určite nie.

Tu robí vláda jedno veľké zavádzanie, keď sa chváli nízkou nezamestnanosťou. Samozrejme, keď nezapočíta nezamestnaných, ktorí si našli prácu v zahraničí, tak jej musí vyjsť nízke číslo. Ak by započítala nezamestnaných, ktorí odišli pracovať von, musela by sa červenať od hanby.

Nemám nič proti cestovaniu a dočasnému pobytu v zahraničí. Ale jedno si musíme uvedomiť: ak sme sa na Slovensku narodili, tak to musí mať z vyššieho hľadiska nejaký význam, lebo takéto veci náhodu nepoznajú. Ak by naším osudom bolo Nemecko, Švajčiarsko, Anglicko tak sa v týchto krajinách narodíme. Každý máme svoju jedinečnú úlohu, len ju treba rozpoznať. U väčšiny je táto úloha spätá s vlasťou a to sa týka všetkých obyvateľov planéty. Výnimky len potvrdzujú pravidlo. Človek musí ísť len do vnútra a hľadať spojenie...