7. 10. 2017

Kde sa všetci podeli?

Martin Hruštínec

Nedávno keď som šiel ako obvykle ulicami môjho mesta, ma odrazu napadla myšlienka: “kde sú tí, ktorých som poznal, stretával, zdravil alebo často vídaval? Kde sú moji vrstovníci, s ktorými som vyrastal?“

Zrazu som sa začal rozpamätávať na tých všetkých spoluobčanov, ktorí sa odrazu kamsi vytratili. Naozaj platí tvrdenie: „zíde z očí, zíde z mysle.“ Niektorých poznám osobne, s niektorými sa len pozdravím, s inými nie, ale viem o nich a možno aj oni o mne...že existujeme, a že bývame (teraz už bývali) v jednom meste.

Tento stav mi silne pripomenul vojnu, počas ktorej sa vytratia z miest a dedín určité ročníky mužov 18 až 30 ročných odvedených na front, z ktorých sa už mnohí, ak nie väčšina, nevrátia.

Aj teraz to tak je, len tu už nejde len o mužov ale aj ženy. Chápem, že mnohí sa oženili alebo vydali do iných kútov Slovenska ale pravda je taká, že obrovské množstvo proste odišlo do zahraničia za prácou.

Som si istý, že ak by mali možnosť zamestnať sa doma, necestovali by. Väčšina určite nie.

Tu robí vláda jedno veľké zavádzanie, keď sa chváli nízkou nezamestnanosťou. Samozrejme, keď nezapočíta nezamestnaných, ktorí si našli prácu v zahraničí, tak jej musí vyjsť nízke číslo. Ak by započítala nezamestnaných, ktorí odišli pracovať von, musela by sa červenať od hanby.

Nemám nič proti cestovaniu a dočasnému pobytu v zahraničí. Ale jedno si musíme uvedomiť: ak sme sa na Slovensku narodili, tak to musí mať z vyššieho hľadiska nejaký význam, lebo takéto veci náhodu nepoznajú. Ak by naším osudom bolo Nemecko, Švajčiarsko, Anglicko tak sa v týchto krajinách narodíme. Každý máme svoju jedinečnú úlohu, len ju treba rozpoznať. U väčšiny je táto úloha spätá s vlasťou a to sa týka všetkých obyvateľov planéty. Výnimky len potvrdzujú pravidlo. Človek musí ísť len do vnútra a hľadať spojenie...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.