Stránky

28. 12. 2017

Krása nahoty neexistuje

Martin Hruštínec

Článok chce osvetliť boľavé miesto, s ktorým sa  dennodenne stretávame. Ide o kult nahoty, ktorému sa mnohí vedome, iní zas podvedome celkom bezmyšlienkovite klaňajú.

Pre pochopenie celej veci je dôležité určité základy si ujasniť. Vedieť si odpovedať na otázky „kto je človek“, „aký je zmysel života“, „odkiaľ sme prišli a kam smerujeme.“ 

Podstatou človeka je naše „ja“ – nehmotný ľudský duch. Pred mnohými tisícročiami sme ako nevedomé duchovné semienka odišli z Raja, ktorý je našim skutočným a večným domovom, do hmotného prostredia, ktorou je aj naša Zem. Prišli sme sem za účelom vlastného dozrievania, podobne ako keď semeno vnoríme do pôdy a za nejaký čas sa z neho vyvinie krásna rastlina. Aj my sa máme vyvinúť. Z duchovného nevedomého semienka máme vzísť ako nádherní, sebavedomí ľudskí duchovia, ktorí sa raz vrátia späť odkiaľ ako nevedomí prišli – do Raja. Tak je to Bohom určené. K tomu nám dal aj slobodnú vôľu, v ktorej je zakotvené aj to, že tempo vývoja si každý určuje sám, preto je na Zemi tak mnoho rozdielností v duchovnej kvalite jednotlivcov.

Na to, aby mohlo dôjsť k možnosti dozrievania v hmotnom prostredí Zeme, musel sa ľudský duch inkarnovať do pozemského tela, ktoré je rovnorodé s hmotou, lebo z nej vzišlo. Bez tohto tela by ľudský duch na Zemi nemohol pôsobiť  a samozrejme vyvíjať sa. Predstavme si to ako kozmonauta letiaceho do vesmíru, aby tam mohol prežiť, potrebuje si obliecť skafander. Aj ľudské telo je taký skafander nehmotného ducha.

Telo je teda skafandrom nášho „ja“. Keď splní svoju funkciu zanecháme ho Zemi, v ktorej sa rozloží na pôvodné častice. Je v každom prípade veľkým darom Všemohúceho, nesúc v sebe všetko to, čo potrebujeme k vlastnej existencii a vývoju na Zemi.

Ako už bolo spomenuté, náš duch pochádza z Raja, ktorý je duchovný. Pod touto duchovnou sférou je oblasť bytostného (aj ono je nehmotné). Duchovné a bytostné sú dva úplne rozdielne druhy. Bytostné má za úlohu formovať náš viditeľný hmotný vesmír a aj duše zvierat sú bytostného druhu. Samozrejme aj v týchto sférach sú odstupňovania a druhy. Zvieracie telá sú oživované bytostnou dušou. Každé zvieracie telo sa zdokonaľovaním vyvíja. Tak aj jeden zvierací druh na tejto planéte vyvinul svoje telo do takej miery, že v určitom momente  v nasledujúcej inkarnácii do nastávajúceho zvieracieho tela už nevnikla zvieracia duša ale ľudský duch. Preto sa správne hovorí, že naše telo nám dalo zviera, avšak nie naše vedomie, naše „ja“, ktoré jestvovalo už predtým a v určitom čase vniklo do tohto tela.

Toto je len taký malý základ, aby sme pochopili, že naše telo je zvieracieho, hmotného druhu, avšak my sami sme nehmotní.