Stránky

3. 8. 2019

Otto Ernst Fritsch


Spomienky

(...na Abd-ru-shina)

Opis rukopisu Otta Ernsta Fritscha



Slová Pánove, žiaľ, sú len zo spomienok, preto len podľa zmyslu. Som však presvedčený, že sú reprodukované takmer doslovne.

            1. Ak nebudete utrpenie iných ľudí prežívať ako svoje vlastné, ak nebudete s nimi súcitiť, príde utrpenie k vám v zostrenej podobe. Nie ste na zemi preto, aby ste žili vedľa seba, ale máte spoločne pôsobiť, aby ste v prežívaní dozrievali. Ak idete nevšímavo okolo utrpenia iného, ukazujete tým, že vám chýba skutočná láska k Bohu a k blížnemu. Len ten, kto je schopný prežívať cudzie utrpenie ako svoje vlastné, ten môže dozrievať a vnútorne stúpať vyššie. Ak idete nevšímavo okolo utrpenia iného človeka, stretne vás utrpenie v zostrenej podobe a môže vás dokonca pohltiť.

            2. Jeden každý povolaný, ktorý má vykonať niečo veľké v zmysle Božom, nie však v zmysle ľudskom, je vedený najskôr utrpením a skúškami, aby poznal v prežívaní nesprávneho, ako musí vyzerať správne. Je omylom mnohých nositeľov kríža, keď sa domnievajú, že všetko utrpenie je karmické. Každý deň, každú hodinu, sa nadväzujú nové vlákna. A pretože sa ľudia obrátili takmer výhradne k temnu, utrpenie sa stále viac zostruje.

            3. A keby vedeli nositelia kríža a všetci, kto na tejto Zemi po tisícročnej ríši túžia, aké prísne a tvrdé budú zákony v Novej Ríši – pozemské zákony budú netušenej a doteraz neznámej tvrdosti – tak by teraz po Novej Ríši netúžili. Tvrdosť, ktorej nebudú rozumieť, ktorá však bude k ich dobru, spočiatku spôsobí, že mnoho ľudí zatúži po tom, aby sa vrátili staré časy, kedy mohli sami robiť a nechať iných robiť, čo chceli. V Novej Ríši budú platiť len zákony Božie – tie budú nevýslovne tvrdé pre každého človeka, ktorý sa nebude chcieť skloniť pred Tvorcom všetkých svetov.

           4. Hore, v duchovnej ríši, sú zákony tak prísne, ako si to žiaden človek na Zemi nemôže predstaviť, ako žiaden človek nemôže tušiť. Pretože však tu títo ľudskí duchovia majú už vysokú zrelosť a vedia, že všetko slúži len kráse, harmónii a dokonalosti, podrobujú a skláňajú sa radostne pred týmito zákonmi a necítia ich vôbec ako tvrdé. Len človek tu vo stvorení, ktorý stojí bokom od akejkoľvek krásy a dokonalosti, si myslí, že môže žiť len podľa svojej vlastnej vôle. Existuje však tiež ešte jedna jediná vôľa a tá prichádza od Boha.