13. 8. 2020

Starovek, stredovek, novovek, Rímska ríša, Byzantská ríša z pohľadu Novej Astrológie Slovenov


Martin Hruštínec

Rímske fórum
Tento článok nepôjde do detailov, jeho zámerom bude poukázať na vplyv nám známych Vekov, ktorých datovanie pozná Nová Astrológia Slovenov. Budeme sa dívať na dejiny ľudstva akoby z hora, z veľkej výšky, lebo aj Veky patria k mohutným kolobehom. Formujúcich vplyvov na samotné ľudstvo je pravdaže mnoho. Čím menší kolobeh, tým detailnejšie ho môžeme skúmať, lebo jeho vplyv sa obracia už viac na podrobnosti, pričom menší kolobeh je vždy podriadený tomu väčšiemu. On akoby v jeho službe vykonával svoju úlohu. V konkrétnom čase preto vždy pôsobí obrovské množstvo vyžarovaní, ktorým je človek vystavený. Od veľkých Vekov, pričom ani tie nie sú najväčšie,  až po menšie a menšie pôsobenia. K tomu musíme zarátať aj slobodnú vôľu človeka, jeho duchovnú zrelosť, karmu či už dobrú alebo zlú.  A v súčte pozrieť na celé ľudstvo, aby sme si mohli utvoriť celistvý obraz. 

Samotný Vek sa delí na dve časti. Prvá časť je ženského princípu, druhá časť mužského princípu. Ženská je pasívna, prijímajúca, jemnejšieho charakteru, mužská aktívna, vykonávajúca, hrubšieho viditeľnejšieho charakteru.  

Datovanie nám časovo najbližších Vekov je nasledovné:

1766 pr. n. l. Vek ženského Barana
699 pr. n. l. Vek mužského Barana
368 Vek ženských Rýb
1435 Vek mužských Rýb

Pozrime sa na Rímsku ríšu. Existovala v období historikmi nazvaného starovek. V roku 368 skončil Vek Barana a začal Vek Rýb. Zmenila sa duchovná atmosféra ľudstva. Nové vyžarovanie, ktorému bol každý jednotlivec vystavený, nieslo iné kvality a podľa toho sa menilo vnímanie a myslenie. Prejavilo sa to vystriedaním antiky za kresťanstvo. Raní kresťania, ako nový náboženský prúd, v Ríme nemali ľahké postavenie, ich činnosť bola brzdená, mnohokrát zaplatili za svoju vieru životom. Aj keď v roku 313 Milánskym ediktom bolo ich postavenie rovnocenné s ostatnými vierovyznaniami, neskôr prišlo k opätovnému prenasledovaniu za účelom udržania starého poriadku – viery v starých bohov, ktorá očividne upadala. Dvanásť rokov po zmene Vekov došlo k udalosti, ktorá poznačila celé dejiny ľudstva. V roku 380 sa karty obrátili, kresťanstvo sa stalo jediným štátnym vierovyznaním. Ale pozor, jednalo sa o politickú zmenu, v ktorej pretransformovali doterajšie náboženské kulty a nové kresťanské myslenie do rímskokatolíckej cirkvi. Slovo katolícky znamená všeobecný, jednalo sa o zovšeobecnenie doterajších kultov a kresťanského učenia do jedného všeobecného náboženstva. Preto rímskokatolícka viera absorbovalo do seba mnoho starých nekresťanských prvkov.

Novým hlavným mestom sa stal Konštantinopol (dnešný Istanbul), pričom Rím už pár desaťročí nebol sídelným mestom. Okolo roku 393 sa konali posledné Olympijské hry a bola zničená Delfská veštiareň. Teda zlikvidovali sa symboly staroveku (Rím prestal byť hlavným mestom, Rímska ríša prešla na novú vieru, koniec Olympijských hier a slávnej starovekej Delfskej veštiarne, rozdelenie Rímskej ríše a mnoho iného).
      
V roku 395 sa Rímska ríša rozdelila na Západorímsku a Východorímsku. V roku 476 zanikla Západorímska ríša a podľa historikov sa tento dátum považuje za koniec staroveku a začiatok stredoveku.

Pozrime sa, ešte raz, na rok 368, kedy ľudstvo prešlo z Veku Barana do Veku Rýb. V podstate hneď na to sa hlavná svetová mocnosť rozhodla prijať kresťanstvo (380), aj keď zdeformované a použité na mocenské účely. Rím prestal byť hlavným mestom, ríša sa rozdelila (395).

Historici nazvali rôzne obdobia tak ako ich nazvali, pravek, starovek, stredovek, novovek, renesancia, klasicizmus, humanizmus a iné. Momentálne sa vnímajú tri väčšie celky a to starovek, stredovek a novovek. Samozrejme, tie historici ešte na menšie obdobia členia, napr. ranný stredovek, gotika, renesancia a pod. Jednotlivé názvy časových období vznikli vypozorovanou zmenou, ktorá sa v ľudstve udiala, lebo inak žil stredoveký človek a inak staroveký. Ale tento život bol závislí od duchovnej atmosféry ľudstva, preto ak chceme správne členiť jednotlivé obdobia musíme poznať práve tú neviditeľnú atmosféru. Je chvályhodné, že historici sa trafili pomerne presne do datovania konca staroveku a začiatku stredoveku, konca stredoveku a začiatku novoveku. Pre budúcnosť by bolo najvhodnejšie nazývať tieto obdobia Vek mužského Barana, Vek ženských Rýb, Vek mužských Rýb, Vek ženského Vodnára a pod. Pre zrekapitulovanie: koniec staroveku a začiatok stredoveku je koniec Veku mužského Barana a začiatok Veku ženských Rýb v roku 368. Historici sa tu sekli asi o sto rokov ale vzhľadom na časovú dĺžku Veku je to pomerne dobré. Za koniec staroveku teda označili rok 476, lebo Rímska ríša fyzicky prestala existovať, aj keď v jemnejších rovinách sme tu mali už Vek Rýb, teda iné vnímanie reality. Pozrime sa na obdobie od roku 368 do roku 476. Ten klasický Rím alebo to, čo on predstavoval za čias Júlia Cézara alebo prvého cisára Augusta, podľa ktorého máme pomenovaný august, už v tomto období neexistoval. Filmy predstavujúce slávne časy Rímskej ríše neukazujú obdobie po roku 368. Po tomto roku došlo ako sme si už uviedli k vzniku rímskokatolickej viery, ktorá bola štátnou. Ťažisko moci sa už začiatkom štvrtého storočia presunulo na východ a v roku 395 sa ríša rozdelila na západnú a východnú, ktoré predstavovali dve samostatné jednotky. Hlavným mestom Východorímskej ríše sa stal Konštantinopol, ktorí ešte začiatkom štvrtého storočia založil rímsky cisár Konštantín, vysvätený bol v roku 331. Mesto Rím sa už v tom období dostával na vedľajšiu koľaj. V roku 410 Rím vyplienili a vydrancovali Góti, avšak vtedy už cisár sídlil v inom meste. V rokoch 453 až 454 Atila vtrhol na územie dnešného Talianska a len na prosbu pápeža nevkročil do Ríma a z Apenínskeho poloostrova odtiahol. V roku 455 mesto Rím vyplienili Vandali. V roku 476 Germáni v službách Ríma obsadili Ravennu, ktoré bolo hlavným mestom Západorímskej ríše a toto sa považuje historikmi za koniec Západorímskej ríše alebo aj Rímskej ríše.  

Ako je vidieť obdobie od začiatku Veku Rýb (368) po koniec Rímskej ríše (476) pripomína starca umierajúceho na lôžku čakajúc svoj koniec. Tu sa dá povedať, že ríša vnútorne, teda reálne zanikla už skôr, teda v r. 368 (ak nie ešte skôr), avšak fyzický koniec zo zotrvačnosti nastal až o sto rokov neskôr. Samozrejme aj tu historici priznávajú, že ku skutočnému koncu došlo pozvoľne, kedy sa staroveký Rím pretransformoval na katolícky, a táto premena bola tým koncom. Veď uvážme, že to už nebol ten starý silný Rím ako voľakedy. V čase svojho vrcholu bolo nemysliteľné, aby Rím nebol sídelným mestom, taktiež jeho vyplienenie by sa vtedy považovalo za fantáziu. Boje prebiehali ďaleko za hranicami ríše, alebo ak, tak len na hraniciach pri odrazení rôznych útokov. Ak neberieme do úvahy druhú púnsku vojnu (218 – 201 pr. n. l.), kedy Hanibal vtrhol na územie dnešného Talianska a reálne ohrozoval aj samotné mesto Rím (pričom ho nenapadol), tak život v jadre Rímskej ríši – na Apenínskom poloostrove bol pokojný a nerušený. Po púnskych vojnách a zničení veľkého rivala Kartága (146 pr. n. l.) začala jeho najmocnejšia éra. V roku 454 Atila neobsadil mesto Rím už len na prosíkanie pápeža Lea. Hlava náboženstva, ktoré Rím kedysi nechcel uznať, musel prosiť nepriateľské vojsko, aby upustilo od svojich plánov. Rímska armáda neexistovala. Moc Ríma už dávno bola minulosťou.   

Život išiel v bývalej ríši aj po skončení jednej epochy ďalej, Rím ako mesto ďalej fungovalo, na západe vznikli nové mocnosti rešpektujúc katolicizmus, ktorej centrom ostalo mesto Rím. Obyvatelia latinčinu časom prestali používať, uplatnila sa len v štátnych činnostiach ako tzv. mŕtvy jazyk (kroniky, katolícke omše a pod.) Niekdajších rímskych cisárov nahradili pápeži. Už nepresadzovali myšlienky starovekého Ríma ale rímskokatolícke. Zaujímavosťou sú symboly raných kresťanov – ryby, akoby oni upozorňovali, že učenie Krista dosiahne vplyvu v ľudstve až nástupom nového Veku. 

Východorímska ríša nazývaná aj Byzantská, so svojim centrom v Konštantinopole, začala rozkvitať. Kým Rímska ríša bola ríšou staroveku, Byzantská ríšou stredoveku. Jej vznik sa datuje rokom 395, teda len 27 rokov po nástupe Veku Rýb. Svojim spôsobom prevzala štafetu po Rímskej ríše, jej hlavné mesto Konštantinopol bol postavený na základoch gréckeho mesta Byzantion. Po jej vzniku prebiehali pokusy o pričlenenie územia niekdajšieho starovekého Ríma, niekedy s väčšími, niekedy s menšími úspechmi. Bola centrom vzdelanosti a kultúry stredovekého obdobia. Kým na západe prevládal rímsky katolicizmus, ktorý má svoje sídlo ešte aj dnes vo Vatikáne, tak v Byzancii sa postupne pretransformoval na pravoslávnu cirkev. V roku 1453 Konštantinopol vyplienili Turci a Byzantská ríša prestala existovať. Tento rok historici pokladajú za koniec stredoveku a začiatok novoveku. Aj tu historici pomerne presne trafili zmenu striedania času. V roku 1435 ženská časť Veku Rýb predala žezlo mužskému pôsobeniu Veku Rýb. Konštantinopol padol len osemnásť rokov po vystriedaní týchto veľkých vplyvov. Stredovek teda skončil v roku 1435. Zo zotrvačnosti Východorímska ríša fyzicky padla len o niečo málo rokov. Západorímskej to trvalo asi sto rokov.

Hagia Sofia postavená za čias Východorímskej ríše
Snahy o obnovenie Rímskej ríše pretrvávali celé storočia po jej zániku. Ako už bolo uvedené, na východe sa o to usilovala Byzancia. Na západe Franská ríša, resp. neskôr novovzniknutý národ Nemcov. Tieto snahy boli skôr teritoriálnej povahy, keďže starovek bol nenávratne minulosťou. Chápanie stredovekého človeka bolo vplyvom zmenených Vekov odlišné. 

Rokom 1435 skončil stredovek a začal novovek, alebo inak povedané, z jemnejšieho vplyvu Veku Rýb sa ľudstvo dostalo pod hrubší vplyv Veku Rýb, ktorý potrvá do roku 2502. Tento hrubší,  viditeľnejší vplyv pozvoľne zmenil doterajší spôsob života. Starý poriadok vystriedal nový. V roku 1492 Krištof Kolumbus objavil Ameriku, čo poznačilo nasledujúce svetové dejiny. Postupne sa za Atlantickým oceánom vytvorili nové národy a štáty, aké poznáme dnes. Pôvodní obyvatelia skončili v rezerváciách. Kolumbusovi trvala cesta z Európy do Ameriky dva mesiace. Len tieto dva mesiace oddeľovali európske civilizácie od amerických počas celých dejín. Pričom Kolumbus podľa historikov nebol prvým Európanom priplávajúcim na nový kontinent. Až nástupom mužského Veku Rýb v roku 1435 dozrela doba k stretu civilizácii. 
    
Po dobití Konštantinopola pravoslávna cirkev preniesla svoj úrad do Ruska a Moskvu vyhlásila za „tretí Rím“.  Keď to zhrnieme z tohto pohľadu, prvý Rím vznikol podľa historikov v roku 753 p. n. l. čo je len o päťdesiattri rokov skôr ako nastúpil Vek mužského Barana. Jeho koniec nastal na rozmedzí staroveku a stredoveku v roku 368 kedy sme prešli z Veku mužského Barana do Veku ženských Rýb. Vo svojom sto ročnom smrteľnom kŕči (368 – 476) dokázal ešte sformovať rímskokatolícku cirkev. „Druhým Rímom“ sa preto stal Konštantinopol založený rímskym cisárom Konštantínom. Počas  svojej existencie sformoval zas východnú pravoslávnu cirkev.  Po páde Konštantinopola v roku 1453 pravoslávna cirkev vyhlásila Moskvu za „tretí Rím.“ Snahy o dobitie Moskvy Napoleonom a Hitlerom boli zjavné a nedopadli podľa priania nepriateľov.  

Chronológia v kocke:
  
1766 pr. n. l. Vek ženského Barana
699 pr. n. l. Vek mužského Barana - vznik Rímskej ríše okolo r. 753 pr. n. l.
368 Vek ženských Rýb - (koniec staroveku a začiatok stredoveku) zánik Rímskej ríše (476), vznik Východorímskej ríše (395)
1435 Vek mužských Rýb – (koniec stredoveku a začiatok novoveku) zánik Východorímskej ríše (1453), Krištof Kolumbus priplával na americký kontinent (1492)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Komentáre sú moderované.