Povzdych lesa

Pútniku, ktorý ideš okolo mňa

nezdvihni na mňa ruku, lebo som:

teplo tvojho krbu počas 

zimných nocí,

strecha tvojho prístrešia

kde sa utiahneš pred páliacim

slnkom a ovocie moje

uhasína tvoj smäd,

trám, čo drží tvoj dom, stôl

na ktorom jedávaš, posteľ,

v ktorej odpočinieš a doska

z ktorej postavíš čln,

dvere tvojho domu,

drevo tvojej kolísky

a nakoniec i tvojej rakvy.

Pútniku, ktorý kráčaš okolo mňa

vypočuj moju prosbu

                                       NENIČ MA!

Človek, ty majster a tvorca

v chráme prírody si povinný

urobiť všetko, aby si ma chránil

od spustošenia.