Jedna prechádzka s minisukňou = 500 démonov

Vysvetlíme si prečo. Je na škodu človeka, ak nevie o sile svojej mysle. Bežne si ľudia namýšľajú, že myšlienky ,,to je nič“, niečo čo neexistuje a preto si môže každý myslieť čo chce a ako chce. Že, myšlienky nikto nevidí, len autor myslenia a je plne súkromnou záležitosťou jedinca. Hlboký omyl.

Človek, ktorý myslí, podľa druhu svojho myslenia vytvára buď pozitívne energie – dobrodejov alebo negatívne energie – fantómov, démonov. Ide o reálne existujúce skutočnosti. Príklad. Človek je závistlivý. Vidí susedovo nové auto a začne produkovať závistlivé myšlienky. Dotyčný týmito myšlienkami vytvára démonov závisti, ktorí budú žiť svoj vlastný život. To znamená, že jemnohmotným vláknom budú spojené s vlastným tvorcom, ktorého budú nutkať myslieť závistlivo ale budú aj ovplyvňovať podobných ľudí, teda závistlivcov. Týchto ľudí budú taktiež nutkať k závisti ale i k činom. A je jedno, kde na planéte sa nachádzajú, pre jemnohmotnú entitu to nemá vplyv. Taktiež budú tieto myšlienky ovplyvňovať suseda pokiaľ v sebe prechováva rovnorodú necnosť závisti.

A tak človek s negatívnym myslením, či o tom vie alebo nevie, ovplyvňuje negatívne podobne mysliacich jedincov. Ale i človek, pozitívne mysliaci, ovplyvňuje resp. jeho pozitívne energie (myšlienky) ovplyvňujú iných podobne zameraných ľudí, nech sa nachádzajú kdekoľvek na zemi. 

 

Nevieme o týchto dejoch!!!

Človek môže byť spoluvrahom a ani o tom netuší. Nejde o metaforu ale o reálnu existujúcu skutočnosť, potom sa čuduje spätným účinkom zvratného pôsobenia. ,,Však, ja som nikdy nič zlého nikomu neurobil“, povie si. Ale aké boli jeho myšlienky? Na to človek nechce dbať. Veď sa také niečo v škole neučil. Veda o tom nič nehovorí. A náboženstvu je to jedno. Tak prečo by sa mal človek namáhať s nejakým myslením? S čistým? Na čo, keď nejde o nič. Nikto ma nevidí a Boh mi, keď sa vyspovedám, odpustí. Však sú to len myšlienky. Materialista to má zdanlivo jednoduchšie - ,,čo sa nedokázalo, neexistuje“. To že tento výrok postráda logiku, ho už nezaujíma.

Tak je to s týmto ľudstvom, všade kde sa človek pozrie lenivosť ducha, lenivosť zaoberať sa vážnymi vecami. A pritom vo svetle týchto zákonitostí je myslenie nesmierne vážnou a zodpovednou skutočnosťou. Tak vážnou, že sa človek musí až triasť. Obava pred negatívnym myslením musí byť samozrejmou...ak človek o týchto zákonitostiach vie. Ak nevie...tak to tak chcel, ale zákonitosti budú fungovať stále.

Človek je zhrození nad lúpežnou vraždou z televíznych novín, avšak možno, dotyčný čo sa tak nad tým rozčuľuje je spoluzodpovedný za ten čin. Jeho chamtivé myšlienky ovplyvnili vraha, ktorý je len duševne labilnejším a rovnako chamtivým, že pri prepade...však vieme. Vidíme to denne v TV. Sú časté prípady kde aj samotný zločinec sa čuduje, ako mohol také niečo urobiť. Znalý vie. Obrovské množstvo nielen jeho ale i cudzích (vytvorené inými ľuďmi) démonov, ktoré ho doslova tlačia k činu.

Aký osud môže ľudstvo stihnúť?

Jedna prechádzka s minisukňou = 500 démonov. Asi nik nebude polemizovať o prebujnenej sexualite dnešných dní. Erotika je najrozšírenejším druhom na internete. Reklamy lákajú obnaženými ženami na akýkoľvek tovar, zábava sa dnes zamieňa za sexualitu a v pornografickom  priemysel sa točia miliardy. Keď budeme sledovať reči, tie sa vo väčšine točia okolo sexu. A to v najrozličnejších formách a v najpestrejších podobách.

V tomto smere sme zdegenerovali. Naše myšlienky sú infikované nemravnosťou, naše mozgy pod vplyvom nezdravej prepudovanosti generujú stále nových a nových démonov žiadostivosti.

Proste, žijeme v takej dobe. Čo s tým môžeme urobiť? Pointou tohto článku je poukaz na ostražitosť. Ostražitosť je bdelosť, o ktorej hovoril už Ježiš (bdejte a modlite sa). Lebo aj pri najväčšej duchovnosti, či chceme alebo nechceme, musíme pochopiť, že na tejto zemi žijú rôzne skupiny ľudí – jedni viac chápajúci, iní menej a ďalší úplne prepadnutí do nevedomia. Bdelosť nie je nič iné ako neustála sebaobrana pred duševnými mrzákmi, ktorí nedokážu pochopiť tie klenoty, ktoré nosíme vo svojom srdci. Bdelosť je neustála duchovná činorodosť. Neustále preverovanie, či to, čo robím mne alebo ostatným skutočne prospieva na ceste k Svetlu.

Vráťme sa k móde dnešných dní. Ak sa žena príliš obnaží, pôsobí na pudy muža (česť výnimkám). To je fakt, samozrejme, kto nechce túto skutočnosť uznať je to jeho vec.  Odtrhnutosť od reality si proste určité veci nepripustí, aj keď všetky dôkazy jasne hovoria ako sa veci majú. Stačí pozerať svet, rozhovory mužov, internet...Muž dnešnej doby, žiaľ, pri pohľade na polonahú ženu, nie je schopný zachovať si čisté myšlienky. Lebo nechce...

Preto, ak si žena zvolí provokatívny šatník, riskuje zo strany mužov ataky ich myšlienkovými formami. To znamená, že démoni nemravnosti sa nalepia na jej auru, zašpinia ju. A tu nastáva ten veľký problém. Úlohou ženy je spájať sa so Svetlom a brať z tohto Svetla inšpirácie na budovanie kráľovstva Božieho na zemi. Svojou jemnosťou, dôstojnosťou a čistotou podporovať ušľachtilosť!!! A úlohou muža je túto čistotu ženy chrániť a jej prijaté inšpirácie napĺňať (aktívne sa podieľať na realizácii dobra)!!!

Žena s chlipnými myšlienkami v aure nielenže pre túto zašpinenosť  nie je schopná spojenia sa so Svetlom (Svetlo nemôže preniknúť) ale sama je ešte aj nutkaná týmito cudzími dotieravými myšlienkami ku nemravnosti, čo sa prejavuje jej povolnosťou v najrozličnejších obmenách. Tu samozrejme záleží na individualite samotnej ženy, na jej zrelosti, čím nezrelšia tým viac podlieha atakujúcim vonkajším vplyvom. Čím zrelšia tak tým menej alebo vôbec. Teda je to individuálne. 

Otázkou však ostáva, v akom stave zrelosti sú dnešní ľudia?

Ďalšou skupinou sú pohŕdavé a odsudzujúce myšlienky mužov, ktorí si už síce uvedomujú márnotratnosť módnych výstrelkov ale to najpodstatnejšie – lásku, ktorá nikoho nesúdi a neodsudzuje, do svojich životov ešte nezačlenili.

Ak by muži dnešných dní boli skutočne mužmi, tak aj keby ste, vy ženy, okolo nich chodili nahé, žiadne nemravnosti vo svojich mozgoch by nevytvárali. Nemusel by som tento článok písať.

Bdelosť. To je to, čo dnes ľuďom chýba. Chápete, že dnešný presexualizovaný svet vás nabáda k ešte väčšej vážnosti v obliekaní? Že pravdepodobnosť mužových nemravných myšlienok je diametrálne väčšia pri vašej minisukni, polonahom obliekaní nedôstojnom ženy? Že sa potom spolupodieľate na hrozných činoch labilných jedincov kdekoľvek vo svete, ovplyvnených myšlienkami vami vyprovokovanými?! Chápete, že len vo vašej čistote spočíva vaša sila, a že muž vidiac vás dôstojnou, ušľachtilou nielen vo vnútri ale aj v spôsobe odievania vás bude chcieť prirodzene chrániť? A jeho myšlienky sa stanú podporujúcimi(*)?

Stud je jedna z vlastností ľudského ducha. Ak by si túto vlastnosť človek nenechal zakrpatieť, vďaka studu (hanblivosť) by dnešný svet vyzeral úplne ináč. Súčasný spôsob obliekania hovorí o stratenom stude. Je dôležité, aby človek opäť nadobudol svoj stratený stud, ktorý mu nedovolí nemravné výstrelky. Taký človek vo svojej čistej podstate bude potom Svetlom chránení a približujúce sa negatívne myšlienky iných ľudí sa od neho odrazia.

V tomto článku nie je priestor nad analýzou, prečo ženy podľahli takému spôsobu v obliekaní (prečo stratili stud), aký dnes vidíme a je mi úplne jasné, že tieto riadky dokáže pochopiť len jedinec, ktorý ešte zostal do určitej miery spojený s realitou, alebo taký, ktorý chce úprimne chápať Pravdu.

Tým najdôležitejším je naša dobrovoľná snaha uvažovať a citom vyciťovať tieto skutočnosti. Proste, neuspokojiť sa s väčšinovým (stádovitým) názorom a nechávajúc sa ním vliecť životom. 

(*) je to sila pôvabu ženy, ktorá pôsobí na muža povznášajúco, posiluje v mužovi jeho mužské cnosti jemu neviditeľnou silou ženského vyžarovania, pokiaľ žena dbá o čistotu svojho života vo všetkých smeroch. Pravá ženskosť pomáha mužovi stať sa lepším a ušľachtilejším. Samozrejme, aj tu slobodná vôľa muža ostáva zachovaná a ako využije silu pravou ženou mu sprostredkovanú záleží len na ňom. 

autor: Martin Hruštínec