Ivan Slezák
Priatelia pamätám si veľmi dobre
časy, keď som bol malý chlapec a tiež veru už aj keď som bol starší , ľudia
rečami takými nás strašili. Rečami o vojne, o TRETEJ SVETOVEJ. Nevedel som si,
ani len predstaviť v tej dobe, čo to môže znamenať. Videl som už nejaké filmy o
vojne ( štyria tankisti a pes :o) a tiež sme sa aj niečo v škole poučili. Stále
to bolo však nič, oproti ľuďom čo hrôzy vojny prežili na vlastnej koži. Nevedel
som si teda nič predstaviť, no už v tej duši detskej, som cítil veľké
znepokojenie, možno aj nejaké obrazy sa z hĺbky vynárali. Atómový hríb
atď.
Dnes som už dospelý, mám vlastné
deti a s hrôzou zisťujem že "Tretiu svetovú vojnu", už dávno všetci
zažívame. Nie je tu však ten atómový hríb, žiadne tanky, vojská. Bojuje sa
na iných "frontoch", inými zbraňami. Je tu televízia, noviny a
iné veľmi silné médiá, ktorými sa dá bojovať oveľa účinnejšie, bez toho, aby si
to vôbec obeť uvedomovala. No a tá vojna? Je to jasné každému, kto sa
snaží čo i len trošičku vnímať veci okolo seba. Je to vojna EKONOMICKÁ. Tíško
sa vkráda medzi ľudí, ako taký bojový plyn. Nikde však nehučia sirény, aby nás
upozorňovali na blížiace sa nebezpečenstvo. Nie, nič také. Je to tu a iba veľmi
máličko ľudí si uvedomuje nebezpečenstvo, ten smrtiaci bojový plyn, ktorý sa
ponad prah našich príbytkov, plazí ako had. Je tu VOJNA - EKONOMICKÁ KRÍZA.
Každá RE - KLAMA(Ť) nás presviedča o tom, že to čo nám práve ponúka, je to NAJ
-lepšie, NAJ- zdravšie, NAJ -krajšie, že to jednoducho musíme mať, že bez tej,
či onej veci nedokážeme existovať - ŽIŤ. Umelo je vytváraná potreba, toho
"zlatého teľaťa", o ktorom na papirusoch písali staré a vznešené
civilizácie. Dnes tu nemáme jasného nepriateľa, na ktorého môžeme ukázať
prstom. Nepriateľa na ktorého môžeme tasiť meč a jednoducho sa s ním porátať.
Vybaviť si účty a hotovo. Kto je lepší a zdatnejší, kto lepšie ovláda svoju
zbraň, ten vyhrá. Nie, dnes by sme museli tasiť meč, proti sebe. Pretože ten
nepriateľ je vlastne tíško ukrytý v nás. Je to tá vytvorená predstava POTREBY,
čo všetko MUSÍME MAŤ. Tie armády, tie vojská už nevidíme na kopcoch, na
bojiskách. Nekričia, nerevú, nenaháňajú nám strach. Oni si tíško sedia vo
svojich kanceláriách, za stolíkmi, v kravatách a oblekoch. Tešia sa usmievajú,
srdečne nás vítajú. Na obrovských plagátoch nás informujú, ako sa to či
ono oplatí. Môžeme mať všetko, stačí " občiansky preukaz". Úrok
je teraz celkom maličký, stačí prísť do obrovských vysvietených budov. Môžeme
mať všetko na čo si len spomenieme, DOM, chatu, auto s parkovacími senzormi,
fontány v záhradách, anglický trávnik. Stačí len prísť a podpísať, podpísať
zmluvu z diablom. Stále máme málo, musíme viac pracovať. Pracovať, ale kde.
Automobilový závod v meste už neberie nových zamestnancov. Ting - ťanci sa
zbalili a so svojím závodom na výrobu elektroniky sa odsťahovali do Rumunska. V
inom závode budú opäť prepúšťať, veď je KRÍZA, treba ušetriť na platoch,
povedia si vysoký predstavitelia podniku. Všetci sa boja, prácu čo pred tým
robili štyria, urobia dvaja. Človek stojí proti človeku, boj na život a na
smrť. Kam že sa podela česť a hrdosť. Čím väčší zadok oblížeme, tým sme
šťastnejší, za pár centov. V rodinách zbrojíme proti sebe, pre kúsok
pozemku, domu. Stále ide iba o to, aby sme niečo držali v rukách. Aby sme
mohli vyprázdniť tie plné regály tovaru v obchodných centrách, aby sme
uspokojili tú našu ľudskú nenásytnosť.
Tiež som si nedávno uvedomil, pri
svojom obľúbenom horskom prameni, zaujímavú skutočnosť. Po tom čo som si nabral živú
vodu do džbánu, položil ho vedľa seba a pri pohľade na neustále valiacu sa
vodu s prameňa, v tichosti som premýšľal. Videl som v duchu tie nekonečné
regály v potravinách a na nich poukladané desiatky rôznych druhov sladkých
lepidiel ( rozumej nápojov). Pracujem, ako skladník v takýchto potravinách a
mám to dennodenne pred očami. Je to všetko potrebné? Potrebujeme ten
obrovský výber? Potrebujeme vôbec tú čistú a liečivú vodu znehodnocovať
pridávaním rôznych gebuzín. O tom či je to nášmu zdraviu prospešné nebudem ani
len polemizovať. Raz sa mi podarilo rozrezať umelohmotnú fľašu s takýmto hnedým
obsahom. To ste mali vidieť tú fontánu, ten tlak vo fľaši spôsobil že v okruhu
piatich metrov som kompletne všetko zalepil. Rozhodol som sa teda podlahu
poumývať, no pozor, kto si myslí že mi na to stačilo jedno vedro s čistou
teplou vodou, je na veľkom omyle. Niekoľko krát som musel vedro s vodou
vymeniť, no aj tak som sa ešte skoro týždeň "lepil" na podlahu pri
prechádzaní po tomto úseku. Chudák náš žalúdok, čo sa natrápi, kým to
všetko spracuje a vyčistí.
Ja viem, zdá sa to byť absurdné, že
od VOJNY sa dostanem k regálom v potravinách. Zdanlivo to nesúvisí, no ak sa
pozrieme na vec hlbšie zrazu uvidíme súvislosti. Je to začarovaný kruh.
Neustála potreba NIEKOHO, vytvárať potrebu SPOTREBY niekomu. Je to tu už
niekoľko rokov.. Už od malička sú naše deti vychovávané, ako také kobylky.
Jednoducho im je natláčaná predstava byť stále "IN". Pred očami nám
stále niekto máva sladkou návnadou. Ako tomu oslíkovi, ktorý nechce ťahať, tak
mu pred hlavou stále mávajú ovsom vo vrecku na motúziku. Najvyšší vladári
dnešnej doby - EKONÓMOVIA - nám stále tvrdia že nič nevychádza. Všetko a všade
sú čísla, bezcitné ekonomické tabuľky, ktoré všetko prepočítavajú, kalkulujú.
Všetko chápu iba chladným a vypočítavým rozumom. Chýba tu to hlavné, chýba v
tom SRDCE. Túžba TVORIŤ, byť užitočný v tom čo ma baví, čo prináša iným osoh,
potešenie. Koľkí z nás pracujeme iba pre to, aby sme mali peniaze. Aby sme mali
na to drahé auto, bazén v záhrade, anglický trávnik. Kde je podstata
života, kde je ten vyšší cieľ, ten zmysel ŽIVOTA, pre ktorý sme sem na
túto zem prišli? Koľkí z nás na tým vôbec premýšľajú, hľadajú? Uvedomujú si
seba samého vo vlastnom vnútri? Pozrú sa na vec z nadhľadu, akoby z inej
dimenzie?Ak by sme sa nachvíľku dokázali odosobniť, vzlietnuť pár metrov do
výšky a z vtáčej perspektívy sa dokázali pozrieť na svet pod nami, boli by
sme zhrození. Videli by sme že jediné stavby v posledných rokoch ktoré sa
stavajú v našich mestách sú nákupné centrá, banky a biznis centrá. Na úrodnej
pôde sa stavajú automobilky a tú úrodnú pôdu ktorá nám zostáva, skupujú
zahraniční agroturisti. A čo robíme my? Pozeráme na najnovšej 3D televízii
FARMU, KRIMI NOVINY. Čítame letáky v schránkach, kupujeme v akcii bazény,
sadíme v záhradkách trávu, ktorú potom musíme kosiť. Preto potrebujeme
najnovšiu samokosačku na solárnu energiu. Letíme neskôr do obchodu na akciu,
lebo majú lacné čínske kurčatá, poľské koláče a predpečené zmrazené bagety.
Spíme, tíško - tichúčko nás uspáva ten bojový smrtiaci plyn. Tíško drieme náš
DUCH v nás, to živé a skutočné a to jediné, ktoré nás dokáže zachrániť. To
jediné, ktoré nám môže priniesť poznanie, dokáže nás napojiť na inšpirácie,
ukázať nám svetlú cestu pred sebou.
Priatelia, nie je ďaleko doba, kedy
sa táto chorá EKONOMIKA , toto zakliate kráľovstvo MAMONY zrúti a ľahne
popolom. Všetky čísla a výpočty opadnú, ako listy zo stromov na jeseň. Zostane
iba holá podstata, kmeň stromu. Vo všetkom a všade, bez výnimky. Tá doba
ukáže či ten strom bez listov, je krásny, rovný a vznešený, alebo len
olámaná a pokrútená troska. Každý z nás zostane stáť nahý, bez šiat,
oblekov. Ako ten strom, bez listov. Ukáže sa naša pravá podstata, tá skutočná,
bez masky a pretvárky a tak, ako keď spílime strom, môžeme z jeho letokruhov
čítať, ako z knihy o každom roku jeho života, bude možné čítať aj v nás, každý
prežitý rok na tejto Zemi, alebo aj možno niekde inde. Nie iba ten posledný čo
žijeme teraz, ale stovky životov, ktoré sme doteraz prežili. Je tu
obdobie jesene a príde zima. Ukáže sa, ako sme pripravení prežiť, ako sme
sa pripravili na zimu. No nie na obyčajnú zimu, ale na zimu DUCHOVNÚ. Tvrdo
nás doba preverí, koľko dreva dobrých skutkov, máme k tejto ZIME v kôlni
DUCHA nanosených. V tejto dobe modernej, je to veľmi ťažké, drevo dobrých
skutkov do kôlne nosiť. V očiach ľudí bez CITU je to smiešne a veru tak vám
povedia, že dnes sa drevo do kôlne nenosí. Veď na čo aj, je iná doba, kto už
bude drevom kúriť. A tak radšej tie drevá, polená (dobré skutky) sa ľuďom
moderným už nosiť nechce. Veď už dávno zabudli, ako od koreňa treba žiť, NE-
cítia to. Preto ne-mnohým ľuďom citlivým v tejto dobe modernej, je
ťažké žiť. Nevedia si uchmatnúť, ukradnúť si zo spoločného, ohradiť lesy,
polia. Na úkor iných žiť. Radšej ustúpia, trpia, nemajú SILU vzdorovať väčšine.
V DUCHU však všetko prežívajú a snívajú. Svojimi drobnými a dobrými skutkami,
svojím životom a radosťou sa iným, život snažia spríjemniť. Snívajú o
dobe, keď sa dobré, dobrým bude odplácať. Takýto, sa svojím životom už teraz na
tú ZIMU DUCHA chystajú, už teraz sa namáhajú a drevo na tú zimu nosia. Keď tá
doba zmien nastane, keď príde ten mráz a zima, bude vietor za oknami kvíliť,
oni si budú tíško sedieť v teple, vo svojej kôlni a svojimi dobrými skutkami si
budú v krbe čistých myšlienok kúriť.
Je zaujímavé a tiež sám v sebe
zisťujem, ako mnohé sa spája. Človek ani len netuší, kam ho DUCH vedie. Ako aj
tento článoček, úvaha. Písať chcem o Ekonomike (ktorú vnímam hlavne citom a nie
rozumom) a tej vojne studenej, čo navôkol zúri a ani sám neviem na začiatku,
kam sa dostanem. Nuž veselé aj smutné, ako pre koho, ako sa kto v sebe vidí.
Mnohí sa smejú, posmievajú proroctvám, ak ich nútia na seba sa pozrieť, na sebe
trošku zapracovať. Vo všetkom si vieme poradiť, teraz v tejto dobe. Vo všetkom
máme prehľad, čítame noviny, pozeráme správy, máme internet. Stačí si niečo
vygúgliť a máme riešenie. Zavoláme priateľom, nech poradia. Vždy sa spoliehame
na všetko možné, len nie na seba. Viem, teraz to znie absurdne, ale čo AK. Čo
ak raz, príde doba, keď nič z toho čo som spomenul, použiť môcť nebudeme.
Nebudeme môcť zavolať priateľovi na telefóne, ale budeme sa musieť spoľahnúť
iba na seba, na to vnútorné vedenie, na DUCHA v nás...........? Koľkí nájdeme riešenie?
Cestu SRDCA......?
Viem že mnohým po prečítaní tohto
textu, srdce zovrie a pomyslia si že nie je predsa nutné strašiť, veď všetko sa
dá aj po dobrom poriešiť, pomaličky treba ľudí usmerňovať, vysvetľovať.
Priatelia, je však možné človeka tíško, jemne, pomaličky prebúdzať, pierkom pod
nosom štekliť, keď vidíte že mu v spánku strecha nad hlavou horí a hrozí, že sa
mu každú chvíľku zrúti na hlavu? Vážnosť situácie nechávam na posúdenie každému
z Vás.
Uverejnené s láskavým súhlasom autora.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.