Pokúsim sa vysvetliť ako pestujem zeleninu. Som
zamestnaný, preto sa záhrade na chalupe môžem venovať iba cez víkendy. Pritom
si chcem aj oddýchnuť po pracovnom týždni, zajesť si, dať si saunu
a trošku popracovať na pôde. V súčasnosti existuje v pestovaní niekoľko
problémov. Úrodnosť pôdy klesá. Pôda sa stáva hutná, vyčerpaná a má šedú
farbu. Zníženie úrodnosti znamená pokles úrody.
Používanie minerálnych hnojív a pesticídov vedie k znečisteniu
pôdy, vody, vzduchu a potravín, čo vedie k chorobám ľudí.
Tradičné poľnohospodárstvo, ktoré je využívané záhradníkmi je veľmi prácne a náročné na čas. To znižuje záujem o záhradníčenie medzi mládežou.
Tradičné poľnohospodárstvo, ktoré je využívané záhradníkmi je veľmi prácne a náročné na čas. To znižuje záujem o záhradníčenie medzi mládežou.
Ale všetky tieto problémy je možné ľahko vyriešiť.
Stačí, keď namiesto tradičného poľnohospodárstva sa bude používať prírodné.
Prírodné metódy nielen šetria pôdu, ale ju aj obnovujú. Výsledkom je zvýšenie
produktivity plodín. Minerálne hnojivá sa nepožívajú, čo prispieva
k čistote prírody a zachováva ľudské zdravie. Celý rad
agrotechnických úkonov sa pri prírodných metódach používa menej často ako
u tradičných a niektoré sa nepoužívajú vôbec. To všetko znižuje
zložitosť pestovania a starostlivosti o rastliny.
Podľa môjho názoru je dôležitejšie vrátiť sa
k prírode a zabudnúť na postulát, že pôdu je potrebné hnojiť chemikáliami,
prehadzovať lopatami a striekať pesticídmi. Prírodné poľnohospodárstvo je
v prvom rade šetrné spracovanie pôdy, ochrana pred teplotnými rozdielmi,
návrat živín, ktoré pôda štedro dala rastlinám.
Každý rok na jar, keď ľudia prichádzajú na svoju záhradu,
sejú alebo vysádzajú zeleninu na svoje záhony tradičným spôsobom, kde šírka
záhonu je od 1,4m do 2m a cestičky medzi nimi 20 až 40cm maximálne.
Rastliny na takých záhonoch, hlavne v strede sú často napadnuté chorobami,
podliehajú hnilobe, sú málo rozvinuté a nedajú sa dlho skladovať. Ale
chorá rastlina je pre škodcov zdrojom potravy a miestom na rozmnožovanie.
Aj obrábať také záhony je únavné.
Na týchto záhonoch som uvidel jednu pozitívnu vec.
Krajné rastliny na rozdiel od tých v strede vyzerali veľmi dobre. Veľké
a silné, nenapadnuté chorobami a nenáročné na plevanie.
Zamyslel som sa
ešte nad jedným faktom. Osamotený strom v aleji na konci mesta nikto
nehnojí, listy, ktoré zhodí vyhrabú a odstránia kvôli estetike, odkiaľ
teda strom berie energiu na svoju existenciu a čím sa živí?
V posledných rokoch vedci zistili, že rastliny okolo 60% energie berú zo
vzduchu. To je zaujímavé.
Nepredvídateľnosť nášho sibírskeho podnebia, vysoké
rozdiely nočných a denných teplôt, nadmerné zrážky na konci augusta
a začiatku septembra, potvrdilo mnou vybrané metódy pestovania zeleniny na
základe pokusov a omylov. Spojil som dve technológie:
- Úzke
záhony, jedinečná technológia pre malé plochy
- Agrotechnika
prírodného poľnohospodárstva
Utvrdil som sa v názore, že organické pestovanie
môže rozvinúť všetky možnosti rastlín a šetrí to čas i energiu. Iba na dobrom
komposte je možné uvidieť a oceniť kvalitu zahraničných a domácich
odrôd. Som presvedčený, že od organického pestovania nemôžeme nikam uhnúť.
Hlavná práca je naučiť sa kompostovať a vybudovať stacionárne záhony iba
raz na viacej rokov.
Zeleninárstvo na úzkych záhonoch bolo vyvinuté
J.Mittleiderom v 70.-tych rokoch minulého storočia a privezené do
Ruska v roku 1989.
Ale slepé kopírovanie tipov a rád k ničomu
nevedie. Prístup musí byť tvorivý a je potrebné pochopiť biologické zákony
samej kultúry a procesov prebiehajúcich pri jej pestovaní.
U Mittleidera je podľa môjho názoru jeden nedostatok. Ak sa používajú
minerálne hnojivá, chuť plodu je neprirodzená. Aby som to napravil, namiesto
minerálnych hnojív používam humus, popol, hnoj, zálievky z bylín, atď. Som
za čistý ekologický produkt.
Za čo som vďačný G. Mittleiderovi je technológia
úzkych záhonov. Aj keď Mittleider neodporúča debnenie, ja som ho napriek tomu
použil. Sama príroda mi to poradila. Na jar celé záhrady zatápa voda a taký
istý problém je u nás aj na konci leta, dážď môže liať aj 2 – 3 dni. Preto
zvýšené záhony na 15 – 25 cm nad chodníkom riešia tento problém. Šírka záhonu je
60 – 100 cm, dĺžka ľubovoľná. Medzera medzi záhonmi je 60 – 80 cm. To sa iba zdá,
že plocha medzi záhonmi je bez úžitku. Práve medzery pracujú a ešte ako!
Zeleninový záhon, to je vyvýšený záhon, steny ktorého
sú postavené z tehál, guľatiny, reziva, dosiek, kameňa, … Záhony sú
natiahnuté zo severu na juh. Medzery medzi nimi je možné zamulčovať pieskom,
pilinami, atď.
Debnenie sa plní organickou hmotou. Na spodok sa
ukladajú zvyšky rastlín (tráva, slama, lístie), potom kompost alebo hnoj, ktorý
môžeme zalievať rastlinnými zálievkami a podobne. Na vrch sa sype zemina,
napríklad z medzier. Takým spôsobom sa plní celý záhon.
Každý záhon, to sú dva rady zeleniny vysadené pozdĺž okrajov
šachovnicovým spôsobom. V tejto geometrii je skrytá obrovská rezerva
produktivity. Už je dávno známe, že krajné rastliny sa rozvíjajú dvakrát lepšie
oproti stredným, ktoré majú oveľa menej svetla a priestoru pre rast.
A tu sú všetky rastliny krajné. Široké uličky potrebujú pre dostatok
svetla a priestoru. Malá plocha organiky dá viac ako veľká plocha pôdy.
Ten, kto aspoň jednu sezónu pestoval na úzkych záhonoch, sa presvedčil
o ohromných možnostiach tejto metódy a jednoducho sa už nechce vrátiť
k tradičným metódam.
Krása záhrady, ktorá vyzerá skôr ako park, nenecháva
nikoho ľahostajným. Žiadna burina, záhrada je čistá a krásna. V dvoch
radoch v šachovnicovom usporiadaní nasadím cibuľu, cesnak, cviklu, šalát,
reďkovku, mrkvu, atď. Nevýhodou sú materiálne náklady v prvom roku na
stavbu záhonov.
Takto vyvýšený záhon pracuje niekoľko rokov a je možné
povedať večne, pokiaľ sa bude dopĺňať rastlinnými zvyškami, opadanými listami
a podobne. Po zbere úrody sejte zelené hnojivo. Pri sadení nie je potrebné
pridávať kompost, pretože záhon je sám kompostom. Živiny sa nevymývajú, keďže
je záhon vyvýšený. Podľa mnohých agronómov, 60 – 80 % živín získavajú rastliny
zo vzduchu, preto veľké medzery hrajú dôležitú úlohu v biologických
procesoch rastlín. Dostávajú dobré svetlo a dostatočné prúdenie vzduchu.
Rastliny získavajú okolo 30 % živín z pôdy. Aj keď v úzkych záhonoch je
dvakrát menej kompostu a minerálov oproti štandardnému záhonu, získaná
úroda je dvakrát vyššia. To som preveroval v priebehu niekoľkých rokov a je
to vidieť na mojich fotografiách.
Záhon obsahuje veľké množstvo živín a vlahy.
Pohodlne sa zalieva a nestojí na ňom voda. Pokiaľ sa zamulčuje, nepotrebuje
sa okopávať. Nevyžaduje prekopávanie, iba plytké kyprenie 7-10cm. Je možné
vysádzať skoro, keďže záhon sa rýchlejšie na jar prehrieva. Úrodnosť sa zvyšuje
o 100 % a viac oproti klasickému záhonu.
Veľmi ľahko sa robí kryt z plastových oblúkov, ktoré sa bežne predávajú. Pripevním dve úchytky z každej strany na debnenie z vonku a vsuniem tam oblúk. Vzdialenosť medzi oblúkmi je približne 1m. Na zakrytie sa môže použiť niektorý druh fólie, ktorá sa môže využiť pri prekonaní jarných mrázikov. Preto mi systém úzkych záhonov umožňuje získať vysoké výnosy, bez ohľadu na rozmary počasia a podmienok samotnej záhrady.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.