Milan Šupa

Pravda
je však úplne iná! Pravda spočíva v poznaní, že takéto jednanie politikov je
zákonitosťou! Zákonitosťou, o ktorej predsa jasne hovorí známe úslovie, že
každý národ má presne takú vládu, akú si zaslúži.
To
totiž nie je nijaká náhoda! Je to prejav spravodlivosti, na základe ktorej sa
každému národu dostáva presne takého druhu vlády, aký je on sám! Aká je jeho
mravná, morálna a duchovná výška! Lebo práve výška mravnej, morálnej a
duchovnej úrovne národa tvorí základňu, z ktorej povstáva jeho elita.
Spoločenská a politická elita národa je teda len akýmsi zrkadlom, ktoré ľudu
verne zrkadlí jeho vlastnú tvár.
Predstavme
si človeka, ktorý v noci flámoval a ráno vstane a pozrie sa do zrkadla. Pri
pohľade doň sa zhrozí svojej vlastnej opuchnutej a znetvorenej tváre a v hneve
nad tým zrkadlo rozbije.
Nezmyselnému
rozbitiu zrkadla, v ktorom vidíme svoju vlastnú tvár, sa podobajú všetky snahy
o odstránenie nečestných a nemorálnych politikov, či dokonca extrémne úvahy o ich
fyzickej likvidácii. Aj keby sa tak totiž udialo, na ich miesto sa veľmi rýchlo
dostane niekto iný, kto bude ľudu opäť verne a pravdivo zrkadliť jeho tvár.
Ak
však človek, ktorý v hneve nad vlastnou znetvorenou tvárou rozbil zrkadlo,
chce, aby v ňom vždy videl iba peknú, príjemnú a usmiatu tvár, musí sa o to
zaslúžiť on sám a nie jeho zrkadlo. On sám musí definitívne skoncovať s
flámovaním.
Každý
národ, ktorý chce mať vo svojom čele morálnych, čestných a ľudských politikov,
musí sám nastúpiť na cestu svojho vlastného morálneho a duchovného
pozdvihnutia. Musí sám zatúžiť stať sa čestnejším, ušľachtilejším, lepším,
spravodlivejším a morálnejším. Lebo každému národu sa vždy môže dostať iba
politickej reprezentácie takých morálnych kvalít, aké si svojou vlastnou
kvalitou zaslúži.
Ak
ale niekto tvrdí, že on je príliš nepatrným na to, aby niečo zmenil, je to
alibizmus. Každý národ sa predsa skladá z jednotlivcov a práve jednotlivci
tvoria jeho základné bunky. A povaha, kvalita a charakter týchto základných buniek
určuje povahu, kvalitu a charakter celku, čiže národa. No a povahe, kvalite a
charakteru národa potom zákonite zodpovedá i charakter jeho reprezentácie.
Ak
teda niekto tvrdí, že je príliš nepatrným na to, aby on sám mohol pohnúť veci
dopredu, nepriamym spôsobom tým iba vyjadruje, že nie je ochotný pustiť sa do
práce na svojom vlastnom morálnom a duchovnom pozdvihnutí. Že on chce zostať
takým, akým bol doposiaľ, so všetkými svojimi nedostatkami, chybami a
nečestnosťami.
Ale
potom nech nenadáva na vládu a neočakáva, že sa bude mať lepšie. Že sa objaví
nejaká politická strana, alebo vodca, ktorý pozdvihne spoločnosť zázračným
spôsobom. Takéto niečo je nanajvýš nereálne a takýto ľudia budú mať, ba musia
mať zlú vládu, pretože si ju zaslúžia.
Musia
mať vládu, ktorá zodpovedá a je rovnorodá ich vlastným chybám, ich vlastnej
nemorálnosti a nízkosti. Tak je to totiž spravodlivé! Lebo práve takýmto
spôsobom žne každý národ presne to, čo zasieva. V tom sa totiž prejavuje
princíp vyššej spravodlivosti, ktorej účinkom nemôže uniknúť nič, čo jestvuje
na tejto zemi.
Nie,
niet nijakých výhľadov k zlepšeniu kvality života bez prijatia osobnej
zodpovednosti! Osobnej zodpovednosti, ktorou sme prostredníctvom pozdvihnutia
výšky svojich morálnych a mravných kvalít ochotní prispieť svojim vlastným
dielom k pozdvihnutiu celej spoločnosti. Ak medzi ľuďmi, medzi jednotlivcami
takejto ochoty niet, niet a nikdy nebude žiadneho pozdvihnutia spoločnosti.
Pochopme
predsa, že jednotlivé národy neutláčajú vlády, ktoré si zvolili, alebo ktoré
boli do ich čela dosadené akýmkoľvek spôsobom. Skutočný útlak spôsobujú
hodnoty, ktorým ľudia, jednotlivci veria a ktoré uznávajú!
Útlak
národu spôsobuje nízkosť hodnôt, ktoré prijal za svoje a s ktorými sa
stotožňuje! Je to napríklad nečestnosť, egoizmus, chamtivosť, nespravodlivosť,
necitlivosť, závisť, neprajnosť, či nedostatok túžby po vyššom, vznešenejšom a
ušľachtilejšom a ešte množstvo iných chýb a nedostatkov.
Každý
národ, ktorý nepochopí, že on sám sa musí zmeniť k lepšiemu, ak sa chce mať
lepšie, bude utláčaný. Tak to totiž vyžaduje zákonitosť vyššej spravodlivosti.
Ak
sa teda národ chce mať lepšie a ak chce, aby sa pozdvihla kvalita jeho života,
musí sa najskôr on sám morálne a duchovne pozdvihnúť. Jeho vlastné pozdvihnutie
na vyššiu morálnu a duchovnú úroveň musí nevyhnutne predchádzať pozdvihnutiu
hmotnému. Lebo len pozdvihnutie morálne a duchovné môže privodiť, spôsobiť a
vyvolať pozdvihnutie materiálne a hmotné. A dovtedy, kým túto zákonitosť ľudia
nepochopia a nezrealizujú, dovtedy budú musieť trpieť rôzne formy útlaku, ktoré
sa budú stále stupňovať. Stupňovať až do neúnosnosti a vyvíjať taký tlak, že sa
napokon jednotlivci i národy budú nútení zamyslieť sami nad sebou a spoznať, v
čom spočíva jadro problému.
Mnohokrát
som cestoval autobusom, keď sa ľudia vracali domov z poobedňajšej smeny.
Mnohokrát som ich ľutoval, keď hovorili o podmienkach v práci, či o výške mzdy,
ktorú za ňu dostávajú. Avšak zároveň som počul spôsob, akým sa vyjadrujú, počul
som, čo sa chystajú robiť, čo ich zaujíma a čo považujú vo svojom živote za
dôležité.
A
vtedy som si uvedomil, že títo ľudia, vzhľadom k ich hodnotovému systému ktorý
uznávajú, musia zákonite prežívať všetko to neľahké, čo prežívajú. Musia to
prežívať, pretože si to zaslúžia a pretože si to doslova vynucujú výškou svojej
osobnostnej, duchovnej a morálnej úrovne.
Milan
Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
http://kusvetlu.blog.cz/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.