Emil Páleš
Chceme ukázať, že tieto
systémy sú založené na matematickom princípe nepretržitého geometrického rastu,
ktorý nevyhnutne vedie ku krachu a sklamaniu. Je zbytočné, aby aj obyvatelia
Slovenska patrili k tým, čo sa ponižujú a nechajú vodiť za nos.
“Do stredovekej dediny prichádza počerný cudzinec.
Prináša so sebou vôňu ďalekých krajín. Jeden z dedinčanov, Ivan, sa ocitol v
životných ťažkostiach. Potreboval by naozaj nejaký zázrak, ktorý by mu pomohol.
Cudzinec má pre neho lákavú ponuku; obratnými slovami mu
ponúka rýchle splnenie všetkých želaní: stačí, ak si od neho kúpi fľaštičku s
parfémom. Len za dva šestáky...
S fľaštičkou sa však spájajú určité pravidlá. Nemožno ju
darovať ani dostať. Môže sa iba kupovať a predávať. A predať sa smie iba za
menšiu cenu, než za akú bola kúpená.
Pred dávnym časom, v ďalekej krajine, diabol predal túto
fľaštičku istému človeku za 12 zlatých. Zaviazal sa, že každému vlastníkovi
fľaštičky bude slúžiť a počas pozemského života plniť všetky jeho želania. Avšak
duša toho, komu fľaštička nakoniec zostane, bude po smrti patriť diablovi.
Ivan stojí pred osudovým rozhodnutím: Ak fľaštičku kúpi,
razom vyrieši všetky svoje problémy. Potom ju môže predať ešte za jeden šesták.
Lenže šesták je najmenší peniaz. Ten, kto by ju kúpil za šesták, nemohol by ju
viac predať. Má riskovať, že sa mu podarí ešte nájsť niekoho, kto si ju kúpi s
plným vedomím, že za splnenie svojich želaní zaplatí večným zatratením svojej
duše?”
Tak sa začínal film, ktorého názov si už nepamätám.
Avšak jeho hlavná myšlienka je nanajvýš dôležitá, aktuálna: Prefíkaný spôsob,
akým diabol nepriamo chytá ľudské duše - a to ešte aj s ich vlastným súhlasom!
Keby totiž ponúkal fľaštičku na výmenu za ľudskú dušu priamo, nenašiel by
žiadnych dobrovoľníkov. On ju však predá za 12 zlatých. Prvý kupec nemá proti
pravidlám námietky, lebo vie, že fľaštičku určite predá. Každá hrozba je
ďaleko. V tej chvíli však už jedna duša patrí diablovi. Čo predaná fľaštička,
to duša. U niekoho nakoniec zostať musí, lebo peniaze sa nedajú rozmieňať na
drobné donekonečna.
Diabol nikoho nedonucuje. Má férovú ponuku a pravidlá.
Ľudia sami na tieto pravidlá pristanú, dúfajúc, že sa im potom podarí posunúť
“čierneho petra” na niekoho iného.
Hra s
posielaním pohľadníc
V 70-tych rokoch bola medzi deťmi a
mládežou po celom svete rozšírená hra s posielaním pohľadníc. Hra sa pre vás
začínala tým, že ste dostali list. V liste sú vysvetlené pravidlá hry a zoznam
siedmych mien s adresami. Týchto sedem ľudí tvorí cestu, po ktorej sa k Vám
list dostal.
Vašou úlohou je toto: Každej osobe v zozname pošlete
jednu pohľadnicu. Meno na vrchu zoznamu vyškrtnete a svoje meno s adresou
pripojíte na spodok zoznamu. Potom list desaťkrát opíšete a do týždňa ho
pošlete desiatim vašim známym.
Ak všetci dodržia pravidlá a hra sa neskončí, obdržíte v
priebehu jedného-dvoch mesiacov desať miliónov pohľadníc!
Vaši desiati priatelia vám pošlú po jednej pohľadnici; a
získajú každý po desať ďalších, ktorí vám zase pošlú po jednej a tak ďalej. V
treťom pokolení je to 1000 pohľadníc, vo štvrtom 10.000, v piatom 100.000, v
šiestom 1.000.000 a v siedmom 10.000.000. U každého z týchto 10 miliónov ľudí
stojíte na prvom mieste v zozname a dostanete od nich po jednej pohľadnici.
Nejaký Antony Allerston z Nového Zélandu, ktorý
je vo vašom zozname na prvom mieste, skutočne dostal už vyše milióna pohľadníc
z celého sveta.
Lenže v čase, keď sa do hry zapájate vy, sa s najväčšou
pravdepodobnosťou hra práve končí. Tí, čo nasledujú po vás, z nejakých
záhadných dôvodov už pravidlá nedodržia. Sľúbené pohľadnice vám neprídu.
Neprejdú dva roky a je tu ďalšia vlna nadšenia.
Posielajú sa listy. Nie pohľadnice, listy. Istý José Buendíaz z Brazílie
už vyhral milión v športke; a nejaký John Pendleton z Filadelfie, ktorý
porušil pravidlá, prišiel o život pri autonehode.1
Žiaľ, v čase, keď sa do hry chcete zapojiť aj vy, sa hra práve končí a
listy vám neprídu.
Prejdú tri roky. A my - deti - sme celé
rozžiarené. Na návštevu prišla vzdialená teta Berta aj s deťmi. Máme novú hru:
s nitkami.
Okolo zápästia si uviažete niť. A presvedčíte desiatich
kamarátov, aby urobili to isté. Niť musí byť rovnakej farby ako vaša (inak
kúzlo nefunguje).
Ak všetci vaši nasledovníci vydržia s nitkou na zápästí
celý mesiac, splní sa vám želanie.2
To je čosi! Najprv presvedčíme všetkých bratov a sestry.
Hneď potom všetky deti v dome. A vzápätí sa rozbehneme do susedného dvora. Na
tretí deň sú v tom deti z celej štvrte. Prichádza Paľko zo susednej ulice a
nadšene nám oznamuje, že má pre nás novú hru. Lenže mi už všetci nitky na
zápästiach máme. Paľko odchádza sklamaný. S najväčšou pravdepodobnosťou už
nebude môcť nájsť žiadnych voľných “zákazníkov”. Jeho želanie sa nesplní.
Hra “na
lietadlo” o peniaze
Sú tu deväťdesiate
roky. Nastal pokrok. Tentokrát sa nehrajú deti, ale dospelí. Nie o pohľadnice,
ale o peniaze. Nie je to prvý raz, čo takáto hra skončila zle a nejeden
zúčastnený oželel sto alebo tisíc korún.
Lenže tentoraz je to tutovka; nič sa nemôže stať: vo
Viedni je firma, ktorá všetkých účastníkov eviduje v počítači. Zaplatíte 500
šilingov a získavate nových ľudí. A tí zase nových a nových. A na vašom účte sa
zbiera utešená suma. Čím viac ľudí presvedčíte, tým závratnejšie sa peniažky
množia. Najlepšie, ak presvedčíte svojich priateľov a priateľov svojich
priateľov. Z päťsto bude päťtisíc, päťdesiat alebo aj päťstotisíc.
Žiaľ, jedného dňa - práve keď bolo v hre najviac ľudí -
po spomínanej viedenskej firme nezostalo ani stopy. Prázdne kancelárie. A
telefónne číslo, na ktorom vás automat ubezpečoval, aby ste sa nebáli, že
všetko je v poriadku, firma sa iba sťahuje. Dodnes sa nikto nedozvedel, kam sa
(s kufríkmi peňazí) odsťahovala.
Pyramidálne hry sú založené na princípe geometrického rastu, ktorého efekt
dokáže byť impozantný: pošlete šesť pohľadníc (alebo korún) a dostanete desať
miliónov!
Majú však jednu Achillovu pätu. Aby sa naozaj všetkým
účastníkom podarilo získať potrebný počet nasledovníkov, muselo by byť v
priebehu desiatich týždňov v hre desať miliárd ľudí a títo by v priebehu
jedenásteho týždňa museli získať ďalších sto miliárd osôb atď. Na Zemi je však
iba 6 miliárd obyvateľov. Zapojiť do hry viac ľudí sa zrejme nepodarí. Iba že
by tí na špici pyramídy znovu vstúpili do hry a začali platiť tým, čo sú
naspodku. Lenže na špici je len malá hŕstka a v základni miliardy, ktoré
potrebujú nasledovníkov.
Pyramída musí nepretržite rásť a rozširovať sa, aby
fungovala. Vo chvíli, keď sa hra pre nedostatok ďalších ľudí zrúti, špica
pyramídy odíde s kuframi peňazí a spodok o peniaze príde. Tých naspodku je
veľká väčšina, takže strata sa medzi nimi rovnomerne rozloží.
Ak nechcete, aby hra skončila vo chvíli, keď ste
naspodku pyramídy, musíte sa zo všetkých síl snažiť, aby sa pyramída ešte
rozšírila a vy sa tak dostali aspoň do stredu. Musíte teda vtiahnuť ešte
ďalších ľudí, stále viac a viac, a vybičovať tento diabolský kruh ešte do
najvyšších obrátok tesne predtým, ako sa zrúti. Vo chvíli, keď “lietadlo”
stroskotá, budete však s najväčšou pravdepodobnosťou na spodku pyramídy, lebo v
základni pyramídy je vždy mnohonásobne viac ľudí, ako na špici.
Multi-level
marketing (viacúrovňový trh)
Americká firma
AMWAY urobila pyramidálny princíp osou svojej novej koncepcie viacúrovňového
trhu (multi-level marketing).
Ak začnete kupovať kozmetické a čistiace prostriedky u
firmy AMWAY, stanete sa členom jednej veľkej “rodiny”. Budete mať možnosť
dosiahnuť určité postavenie v hierarchickej pyramidálnej štruktúre, spojené s
finančnými výhodami. Dostanete kreditnú kartu, na ktorej sa zaznamenáva stav
vášho účtu ako aj postavenie v pyramíde.
Vstupenkou je zakúpenie základného balíka výrobkov v
cene 2.750 Sk. Výrobky si kúpite v niektorom veľkosklade, ktorý je v každom
väčšom meste. Dostanete hneď 30%-nú zľavu, lebo ste obišli maloobchod. Výrobky
potom skonzumujete buď sami, alebo ich ponúkate a predávate ďalším. Ale vaším
cieľom nie byť len podomovým priekupníkom za určité percento z predaných vecí.
Váš cieľ je vyšší: dosiahnuť postavenie v pyramíde tak, že presvedčíte čím viac
ľudí, aby sami vstúpili do pyramídy a kupovali si výrobky priamo vo veľkosklade
firmy AMWAY.
Za každú dušu, ktorú privediete do pyramídy, potom
dostávate zvláštny bodový bónus, ktorý je zaznamenaný na vašej kreditnej karte.
Keď máte vysoký bónus, dostávate výrobky ešte o ďalších 10-20% lacnejšie. A
zvláštnu odmenu. Touto odmenou sú percentá z obratu tých ľudí, ktorí sa
včlenili do pyramídy na váš podnet a všetkých ich nasledovníkov.
Takýmto spôsobom môžete v pyramíde doslova “urobiť
kariéru” - ak ste v inom pracovnom obore neuspeli. S bónusom 200 sa stávate rubínovým
poradcom a získavate ďalšie 4% zľavy. Dobrý začiatok. Pred sebou máte veľkú
perspektívu: perlový poradca, smaragdový poradca, diamantový poradca a
konečne najvyšší kráľovský poradca. Je to vhodné pre ľudí, ktorí majú
konkrétne predstavy o svojej budúcnosti.
Vaša kariéra závisí od toho, koľko ľudí presvedčíte, že
kupovať výrobky u firmy AMWAY je výhodné. Preto titul “poradca”. A poradcom
musíte byť vskutku kráľovsky šikovným, lebo ceny u firmy AMWAY sú spravidla
štvornásobkami alebo aj desaťnásobkami bežných cien u nás. Mydlo, aké by inak
stálo 10-20 korún, stojí 97. Šampón, ktorý by inde v rovnakom množstve stál 80,
stojí 270. Jar namiesto 30 stojí 300. Prací prášok namiesto 150 korún 770.
Poradca vás teda musí presvedčiť, že jeho mydlo vydrží štyrikrát dlhšie, že na
vlasy stačí štyrikrát menej šampónu a na čistenie desatina prášku. Alebo, že
výrobky sú zdravotne a ekologicky nezávadné.
Je to vlastne viacúrovňová reklama, na ktorej sa tým
najhorlivejším spôsobom aktívne podieľajú sami kupujúci. Zákazníci sa sami
navzájom presviedčajú, aby kúpili!
Možno, že výrobky firmy AMWAY sú naozaj ekologicky čisté
a štyrikrát kvalitnejšie. O tom nech sa presvedčí každý sám.
Faktom však zostáva to, že podstata celého systému sa dá
zhrnúť do jedinej vety: “Moje šťastie je tým väčšie, čím viac výrobkov moji
blížni konzumujú.”
Zbytočne sa členovia multi-level marketingu bránia, že
nikoho k ničomu nedonucujú, iba ponúkajú. Samozrejme. Ale želajú si, aby
vstúpilo čím viac ľudí a aby čím viac kupovali. Keby si to neželali, ich
členstvo v pyramíde by nemalo zmysel; nevrátil by sa im ani základný vklad.
Do pyramídy musí vstúpiť čím viac ľudí; a tých čím viac ľudí musí čím viac
konzumovať. Musia spotrebovávať čím viac, aby ste vy na svojom rebríčku kariéry
stúpali nahor. Spotrebovávajú už tým, že vstúpia do pyramídy, lebo si musia
kúpiť základný balík.
Nech sa to vezme z ktoréhokoľvek konca, výsledok je vždy
len jediný: Stále väčšia časť duševných síl, inteligencie a výrečnosti členov
stále rastúcej pyramídy sa zameriava a točí len okolo vymýšľania spôsobu, aby
čím viac ľudí robilo to isté ako oni. A pritom čím viac konzumovalo. Aby ich
potreby rástli. Aby závislosť ľudí od hmotnej prirodzenosti bola čím väčšia.3
A nie ľudí cudzích, hocakých. Ale tých najbližších! Keď
firma AMWAY hovorí, že “tento obchod je založený predovšetkým na dôvere”, ani
netuší, akú hroznú krutosť tým vyslovila. V tomto svete, v ktorom už nikto
nikomu neverí a ľudia majú podozrievavý postoj k radám cudzích ľudí, vymysleli
ešte spôsob, ako vyžmýkať a zužitkovať posledné kvapky dôvery z najužších
rodinných a priateľských vzťahov. Manžel presvedčí manželku, dcéra otca, brat
sestru, priateľ priateľa, známy známeho.
Používať presvedčovacie páky sa naučíte na osobitnom
školení. Napríklad: stretnete na ulici priateľa. Už z diaľky na neho zvoláte s
otvorenou náručou: práve som na teba myslel! Mám pre teba niečo úžasné!
No ani za svet mu neprezradíte, o čo ide, kým si
nedohovoríte schôdzku. Najlepšie na 7:20 ráno alebo večer, aby videl, aký
ste teraz vyťažený a úspešný človek.
Na stretnutí ho potom obliehate argumentmi až kým sa
nerozhodne, že to skúsi. Vysvetlíte mu napríklad, že vaše mydlo je síce päťkrát
drahšie, ale vydrží pol roka a navyše lieči ekzémy. Ak mu mydlo pol roka
nevydržalo, vysvetlíte mu, že ho používa nesprávne.
Čo je vlastne konečný cieľ multi-level marketingu? Aby
sa každý stal kráľovským poradcom, poberal viactisícovú dividendu a mohol
bezpracne ukájať všetky svoje potreby? Keď bude na svete 6 miliárd kráľovských
poradcov, všetkým budú chodiť peniaze bez práce a nastane raj na zemi...
Je toto tá perspektíva, ktorú nám skúsená americká
ekonomika ukazuje do budúcnosti? Myslia to vážne, ako to majú vo filmoch, že
vysnívaným ideálom amerického spôsobu života (American WAY of life) je, aby
každý zdedil milióny, alebo bral úroky z banky, nepracoval a iba míňal?
Ak je naozaj pravda, čo hovoria niektorí účastníci
multi-level marketingu, že v Spojených štátoch sa do toho zapojilo už 50%
obyvateľstva, znamená to, že firma AMWAY stojí krátko pred krachom - lebo
pyramída dosiahla svoje dno.
Golden World
Club (klub “zlatý svet”)
Golden World Club je spoločenstvo ľudí, ktorí si navzájom poskytujú
služby o 10-15% lacnejšie. Člen klubu ponúkne ostatným členom zľavu na svoju
vlastnú službu a môže využívať služby všetkých ostatných členov.
Všetky tieto kluby však majú jednu Achillovu pätu, ktorá
ich z dlhodobého a všeľudského hľadiska robí bezcennými: ide o hry, pri ktorých
sa nevytvára vôbec žiadna hodnota; iba sa presýpajú peniaze z jedného miesta na
druhé; zo spodku pyramídy na vrchol alebo medzi členmi klubu navzájom.
Preskúmajme, či a za akých podmienok má členstvo v Golden
World klube zmysel:
Na jednej strane máte k dispozícii služby za menej
peňazí, na druhej strane dostávate aj za vašu službu menej peňazí. Čosi získate
a čosi zase stratíte. Suma zisku všetkých členov sa rovná sume strát všetkých
členov, pretože samotným členstvom v klube žiadna nová hodnota nevzniká. Jeden
člen klubu môže získať len to, čo druhý stratil. Ten, kto v určitom období
využíval viac služieb ako poskytol, získal. Ostatní stratili. V ideálnom
prípade všetci členovia klubu strácajú presne toľko, koľko získajú. Vstup do
klubu ich však už stál 20.000 Sk. Členstvo v klube teda nemá zmysel.
Má zmysel pre zakladateľov, ktorí inkasujú vstupné;
ďalej pre ľudí, pre ktorých sa získavanie ďalších členov stalo zamestnaním4
a pre tých, čo hodlajú viac brať ako dávať. Členstvo nie je vhodné pre človeka,
ktorý veľa tvorí a sám má len skromné potreby. Ten môže iba stratiť.
Je tu však predsa ešte čosi, na čom GWC ako celok - t.j.
všetci jeho členovia skutočne získavajú peniaze.
Predstavme si, že by členovia GWC boli sebestační a
obchodovali by iba medzi sebou. Nominálny ročný obrat každého člena by bol -
vďaka klubu - o 10% menší, pretože všetky ceny sú o 10% menšie. Teda aj základ
dane a daň budú o 10% menšie. To je skutočná výhoda, ktorú členovia GWC majú -
na úkor zvyšku sveta. 10% ich ekonomiky je nezdanených!
Ľahko si zrátate, že aby sa vám na daniach, ktoré
nezaplatíte štátu, vrátil aspoň základný vklad 20.000, musíte vnútri GWC urobiť
obrat aspoň pol milióna korún. Členstvo má teda ešte zmysel pre väčších
podnikateľov.
Doveďme však celú myšlienku do logického konca. Aby ste
spoznali pravú povahu nejakej myšlienky, stačí, ak ju dovediete do extrému.
Logickým pokračovaním GWC je, že členovia si budú navzájom
poskytovať stále väčšie zľavy. Najlepšie, ak peniaze úplne vylúčia - a zavedú
výmenný obchod.
Pretože niektorí budú chcieť brať očividne viac služieb
ako ostatní, členovia si medzi sebou čoskoro začnú viesť akési záznamy, či
bodovací systém, kto koľko pre koho toho urobil. A tento bodovací systém nie je
nič iné ako druhé peniaze čiže tieňová, nezdanená ekonomika.
Členovia GWC by neplatili žiadne dane. O toľko lepšie by
na tom boli od ostatných; no začala by sa o nich zaujímať aj polícia.
A keby sa nakoniec celý svet stal “zlatý”? Všetci by
zaplatili 20.000 Sk majiteľom klubu - a to je všetko. Inak by na tom nikto
nebol ani horšie, ani lepšie, ako predtým.
Má aj tento
nezmysel nejaký zmysel?
Ak postretnete
človeka, ktorý vás bude nahovárať, aby ste vstúpili do klubu, ktorého jediným
zmyslom je získavať do klubu stále nových členov, nehnevajte sa na neho. Je to
taká hra. Pre tých, ktorí chcú.
Tieto hry sú založené na nesprávnom princípe; majú však
v sebe určitý pozitívny impulz, ktorý sa neskôr obráti na dobré. Sú znamením
toho, že sa ľudia znenáhla preberajú zo spánku, v ktorom sa pasívne nechali
oberať- všetkými, ktorí jednoducho mali tú moc, aby im vzali, čo sa dá.
Začínajú sa konečne zaujímať, kam idú ich peniaze, kto ich načo a proti komu
použije a chcú mať na tom aktívny podiel.
Sú to prvé, ťarbavé pokusy o alternatívny trh. O nový
ekonomický a finančný systém. Ľudia chcú byť súčasťou čohosi, čo je priehľadné;
v čom platia jasné pravidlá, pravidlá pre všetkých, ktoré dávajú možnosť vziať
svoj osud do vlastných rúk a na vlastnú zodpovednosť. Chcú niečo, kde by sa to,
čo dávajú, priamo úmerne odrážalo v tom, čo dostávajú. Nie systém, v ktorom ich
životné sily prúdia niekam do prázdna a zanikajú na nejakých neviditeľných a nekontrolovateľných
miestach.
A to najcennejšie na tom je, že tentokrát už
spravodlivosť nechcú zavádzať fyzickým násilím: rabovaním, znárodňovaním,
arizáciou a popravami. Najradšej by to urobili cez počítače. Počítače by to
možno dokázali. Systém, v ktorom by sa každá hodnota s matematickou presnosťou
rozdelila medzi ľudí v takej miere, v akej sa na jej vytvorení podieľali.
Systém, kde by si nikto nemohol brať bez toho, aby všetci ostatní nevedeli,
kto, koľko, čoho a prečo si vzal.
Ak nejaký systém nemá byť len “lietadlom” predurčeným
stroskotať, musí byť založený na niečom, čo trvá, teda na Bohu a Jeho
dokonalých zákonoch.
Božský princíp znamená, že “podporujete v človeku jeho
pozitívne stránky, aby rástli”. Diabolský princíp je “vyhľadávať a zužitkovať
slabosti protivníkov”.
Ak chceme spoločne niekam doletieť, nezakladajme hru na
princípe “tvoja slabosť je moja sila”, “môj vzostup je tvoj pád” ale “tvoja
sila, tvoj rast, tvoje šťastie je moja sila, naše šťastie”.
Tomu druhému nás však nenaučia zahraniční experti a
poradcovia. Možno, že v niektorých krajinách naozaj veria, že život na úkor
druhého je prirodzený. Že moc znamená zároveň aj právo. Možno nejakí ľudia
naozaj uverili, že výrobky sú pre nich preto také lacné, lebo padajú z neba hotové.
Možno si myslia, že presýpaním cudzích peňazí na obrazovkách počítačov robia
nejakú bohumilú a potrebnú činnosť, za ktorú si zaslúžia miliónové odmeny.
Možno niekoho nič neruší na tom, že obrúsok, do ktorého si poobede utrel ústa a
zahodil ho, vyšívala vietnamská žena tri noci.
Keby si však slovenská duša mala nechať vštepovať takýto
falošný spôsob života, bolo by to nedôstojné. Lebo ona to bola, ktorá patrila
medzi národy, na úkor ktorých si po tisícročia zariaďoval život kdekto, kto mal
širšie lakte. Keby sa teraz na také niečo sama nechala nahovoriť, spreneverila
by sa tomu najcennejšiemu, čo jej po tisícročia s takou trpkosťou anjeli
vrývali do svedomia.
Nielen, že by sa tým ponížila a menila by zlato za
blato, ale nakoniec by ani to blato nedostala. Lebo v “pyramíde” nemôžu byť
všetci. Namastiť vrecká si môže iba vrchol; teda “zriaďovatelia”, “poradcovia”.
Oni potrebujú rýchlo nahovoriť ďalších účastníkov, lebo im padá lietadlo
založené na nekonečnom stupňovaní výroby. Ale my - ak by sme chceli byť
chamtiví zbytočne by sme do pyramídy vstupovali tesne pred koncom hry... A
“čierny peter” by zostal v ruke nám...
Poznámky:
1 Táto hra nepostráda
reálny základ, ako sme si vtedy mnohí mysleli. Predstavte si, že desať miliónov
ľudí z celého sveta vám nepošle pohľadnicu, ale požehnanie. Desať miliónov ľudí
sedí za písacím strojom a píše vám list, ktorý začína slovami: “Kto dostane tento
list, toho do 14 dní postretne veľké šťastie...”
2 Ani táto hra
nepostráda určitú logiku. Všimnite si, aká inštinktívna múdrosť je niekedy v
tom, čo robia deti. Skrytým úskalím tejto hry bolo, že s nitkou na
zápästí nevydržíte jeden mesiac bez toho, aby ste ju neroztrhli. Po dvoch-troch
týždňoch nosenia, kúpania a pod. bola taká vetchá, že jej nebolo veľa treba.
Museli ste stále na to myslieť, aby ste ju neroztrhli - a pritom zároveň aj na
toho, kto vám ju dal. Šlo v podstate o koncentračnú pomôcku.
3 Medzi závislosťou
od spotreby tovaru a drogovou závislosťou je viac podobného, ako sa na prvý
pohľad zdá. V posledných dvoch desaťročiach sa počet toxikomanov na svete
strojnásobil. U nás boli drogy zriedkavejšie, no po otvorení hraníc sa ich
konzumácia zmnohonásobila a stále rastie. V Bratislave v súčasnosti zomierajú
mesačne dvaja-traja mladí ľudia na predávkovanie.
Pri šírení drog sa nezanedbateľným spôsobom uplatňuje
práve pyramidálny princíp. Na začiatku dostane toxikoman drogu od niekoho
zadarmo. Postupne, ako sa stáva závislým a jeho potreba sa stále zvyšuje,
pýtajú od neho stále väčšie čiastky. A ako by mohol náhle pokryť svoju závratne
rastúcu potrebu peňazí? Na to existuje okrem krádeže už len jeden jediný
spôsob: sám seba reprodukujúci princíp pyramidálnej závislosti! Toxikoman teda
musí urobiť čím viac ľuďom to isté, ako urobili kedysi jemu. Začne pichať dávku
pätnásťročným chlapcom vo vchode paneláku, spočiatku zadarmo, ako špás. A
vychová si z nich klientelu, ktorá vďaka svojej rastúcej spotrebe začína
financovať jeho vlastnú spotrebu.
4 Kto získa veľa
nových duší, dostane odmenu: najprv zlaté pero, potom rádiotelefón, auto. Stojí
to za to, aby ste kvôli nejakému zlatému peru odložili svoju dôstojnosť a
nahovárali druhých ľudí na niečo, čo nemá zmysel? Chcete, aby sme boli ako
indiáni, ktorí za pár lesklých pozlátok a zrkadielok vymenili všetko, čo mali,
a potom do smrti zaväzovali šnúrky na topánkach dobyvateľom vo svojej vlastnej
krajine?
Zdroj:
www.sophia.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.