Správame sa ako sliepky

Martin Hruštínec

Na dedinách kde ľudia ešte chovajú sliepky je možné vidieť zaujímavý jav, teda aspoň mňa zaujal a vždy pobavil. Keď hodíte sliepkam červíka alebo slimáka, prípadne inú potravu, o ktorú majú veľký záujem, tak sliepka hodenú pochúťku chytí zobákom a ďalšie sliepky sa jej ju snažia uchmatnúť, nastáva naozajstná nemilosrdná naháňačka. Keď sa niektorej podarí od svojej spoločníčky ukoristiť daného červíka, tak ostatné sliepky už za ňou utekajú. A tak to ide do vtedy, až kým ho niektorá stihne rýchlo zjesť. Toto isté som si všimol aj u zajacov. Opäť komická situácia. Králiky boli vo väčšej klietke, kde mali dostatok pohybu. Hodil som im nejaký list. Králik, ktorý ho dostal musel utekať pred ostatnými lebo mu ho chceli zobrať. Ak sa niektorému podarilo list získať tak potom on bol prenasledovaným. Niekedy nastali situácie, kedy králik niečo jedol a majúc to v papuli, iný králik sa do tejto pochutiny tak isto pustil. Ani jednému ani druhému to nevadilo.

Jedného dňa som si všimol, že presne to isté sa aj u ľudí deje!

Tou pochúťkou sú peniaze!

Akonáhle drží človek peniaze, okamžite je naháňaní ostatnými dovtedy pokiaľ ich nezíska niekto iný, ktorý sa razom ocitá v úlohe utekajúceho. Ide presne o tú istú záležitosť ako u sliepok či králikov, len inak prevedenú, inteligentnejšie zaobalenú a scivilizovanejšiu.

Akákoľvek ľudská činnosť je už touto naháňačkou napáchnutá. Nie je vôbec potrebné poukazovať na nejaké príklady, lebo ono sa to deje všade! Nech ste prakticky kdekoľvek, sofistikovaným spôsobom sa už niekto snaží vaše peniaze od vás dostať. Boj o peniaze je športom, činnosťou dnešných dní, hlavnou náplňou každodennej lopoty za pozemským „chlebom“. Nie sú ušetrené dokonca ani deti! Ani len bezbranné deti na pokoji nenecháme!

Takmer všetci sa tak správame! Sme prenasledovateľmi „červíka v zobáku sliepky“ a zároveň utekajúcimi, chrániaci si svojho „červíka“. Svoje peniaze. Mozog ospravedlňuje naše správanie vetami tipu: „potrebujem zarobiť, aby som hypotéku splatil“, „musím predsa z niečoho žiť“, „musím do práce chodiť“, „musím pracovné úlohy plniť“ a pod.

Peniaze nie sú zlé ale náš prístup k nim je chybný vtedy, keď ich postavíme nadovšetko, keď pracujeme kvôli peniazom a nie preto, že chceme byť užitoční. Veď chcieť byť užitoční nevylučuje brať protihodnotu, teda peniaze.

Keď niekto postaví peniaze nadovšetko, tak aj keď poctivo pracuje, pri najbližšej príležitosti túto poctivosť obísť, on ju aj obíde a stane sa z neho nečestní jedinec. To je zákonitosť.

Preto je potrebné konečne pochopiť, že máme pracovať, aby sme svojou činnosťou boli užitoční a za ňu brali protihodnotu, aby sme mohli aj naďalej pracovať.