Ľudská duchovná pohodlnosť

Jaroslav Rajnoha

Najspoľahlivejším tromfom Antikrista voľakedy ako i dnes je ľudská duchovná pohodlnosť. Táto ľudská vlastnosť víta Antikristove zámery s doširoka otvorenou náručou. Veľmi rafinovaným spôsobom prostredníctvom nej, tak mnohým ľudom podsunul mnohé zavádzajúce a zlé myšlienky, ale najotrasnejšia z nich a dodnes ju živí, je: že na ich spasenie, resp. vykúpenie bude stačiť smrť Syna Božieho na kríži a jeho následné "vzkriesenie". Stačí údajne uveriť tomu, že pán Ježiš svojou preliatou krvou na kríži zároveň zmyl, resp. zobral na seba aj ľudské hriechy, že je to obeta zmierenia sa Boha s ľuďmi. Čím pohodlnejšia verzia ako dosiahnuť život večný sa niektorým ľudom predostiera, tým je pre nich prijateľnejšia, len nech je potrebná ešte k tomu čím najmenšia vlastná námaha a snaha o čistotu a dobro, alebo najlepšie žiadna! Stačí keď sa o "obete zmierenia", ktorá zobrala so sebou aj ľudské hriechy vyslovuje nejaká svetská autorita a už sa to mnohým javí ako veľmi vierohodné. Veď vysoké autority s podobným zmýšľaním sa prezentovali už aj v časoch Ježiša Krista, ktorých on sám nazýval pokrytcami a farizejmi. Vôbec ich nevyrušuje ani fakt, že to čo bolo vykonané Synovi Božiemu bolo prejavom najpodlejšieho ľudského zla (nenávisť, zrada, neľudské zaobchádzanie, posmievanie, vražda) aké je len vôbec možné! Za toto chce niekto pred Bohom očakávať vykúpenie??? Tak teda smelo, čo hovorí svedomie...? Koho odpoveď je NIE a zároveň hovorí, že určite bude dôležité to ako sa človek dokáže riadiť a konať podľa Božieho Slova, ktoré Ježiš hlásal, že toto sa bude hodnotiť, potom ale o žiadnej obete zmierenia, nemôže byť ani reči, pretože sú to dve protichodné veci! Pán Ježiš nás PRIŠIEL VYKÚPIŤ SVOJIM SLOVOM PRAVDY a hodnotené je práve to ako ho dokážeme uplatňovať a rešpektovať v každodennom živote! Zavádzajúca myšlienka, ktorú človeku našepkáva Antikrist, že Ježiš prišiel človeka vykúpiť svojou smrťou a zobral ešte aj jeho hriechy na seba, ho vlastne tým aj výdatne podporuje v tom, že môže donekonečna "hrešiť" koľko chce. Podľa mnohých tak bude stačiť, keď človek v poslednej sekunde oľutuje, že konal zle (alebo znovu oľutuje, že konal rovnako zle tak ako už aj predtým, resp. ešte horšie) a všetko má vybavené. Toto má v človeku podporovať snahu o dobro a čistotu v každodennom živote? Nie, uvedená myšlienka je priamou podporou zla a tak to nateraz aj skoro všade vyzerá! Ak by obetou zmierenia mali byť z ľudí odoberané ich hriechy, potom by už teda žiadne nemali, aj keby ďalej akokoľvek "hrešili"? Takto by to samozrejme mnohým vyhovovalo a mnohí by to uvítali, ale Božia spravodlivosť nie je malichernosť a bude brať za dôležitú práve len ľudskú námahu a snahu o čistotu a dobro v každodennom živote!

Tak si to teda rozmeňme na drobné: Syn Boží ešte pred svojim príchodom na Zem "z hora" videl, že ľudia sa nevyvíjajú správne, tak ako to chcel Boh, boli príliš zaťažení hriechmi na to, aby raz mohli dosiahnuť kráľovstvo nebeské, preto prosil svojho Otca, aby ich mohol ísť na Zem svojim svätým Slovom odviesť z nesprávnej cesty a znovu ich priviesť na cestu správnu, vedúcu k Pravde, k Bohu. Stvoriteľ vedel čomu, akým prekážkam môže jeho Syn čeliť v takomto od Boha odvrátenom nepriateľskom prostredí, že to nebude ľahké, no chcel vyhovieť prosbe svojho Syna pomáhať ľudom a tak mu dovolil, aby im išiel ukázať cestu vedúcu k Pravde a k vykúpeniu. Zľutoval sa nad ľuďmi! Králická (česká) biblia dodnes prekladá priamo z pôvodných hebrejských a aramejských textov túto obetu ako obetu zľutovania, ale mnohé iné preklady opierajúce sa už o ďalšie, neskôr sprostredkované zdroje (latinské a pod.) záhadným spôsobom zamenili obetu zľutovania na obetu zmierenia. A práve to bola jedinečná príležitosť, ktorej sa mohol naplno chopiť Antikrist, aby zveľaďoval až do dnešných časov svoje skazonosné dielo! Obraz o tom: Ak by ich Bohom mal byť sám Antikrist, ktorý nenávidí ľudí za to, že sú málo zlí a chce aby boli stále horší a horší a zároveň by na smrť nenávidel aj svojho syna, tak potom áno, potom by to malo logiku, že keď ho ľudia potupne zavraždia, prinesie mu to v takom prípade ešte aj úľavu - teda zmierenie.

Tí, ktorí sú však presvedčený o Bohu ako o tom, v ktorom sa v najvyššej možnej miere zrkadlí Láska, Spravodlivosť a Pravda nech sa navždy odvrátia od tejto duchovnej prázdnoty a pohodlnosti, ktorú im podsúva Antikrist priamo, alebo sprostredkovane prostredníctvom niekoho, či niečoho iného a nech sa snažia byť stále lepšími ľuďmi v každodennom živote. Nech pracujú na sebe, zbavujú sa svojich slabostí, nerobia tie isté vedomé chyby stále dookola a nespoliehajú sa na to, že ich hriechy sú už zmazané, lebo času na to, že vedia a dokážu žiť ako ľudia akých chce mať Boh, už nemusí byť veľa, aby ich teda posledné zúčtovanie odrazu nenašlo nepripravených!!! Len duchovne zrelý človek, ktorý sa svojim životom dostatočne včas preukáže, že je hodný kráľovstva Božieho, len ten bude môcť prekročiť jeho hranice. Nech sa teda nenechajú niektorí "učičíkať" falošnou zmäkčilosťou a duchovnou pohodlnosťou, ktorú im ponúka Antikrist, že sa o nič netreba snažiť a že im bude za ich pohodlnosť tiež tak isto všetko veľmi pohodlne odpustené, aby sa tak raz nemuseli ocitnúť v šíku spoločne s "pochabými pannami" s Kristovho podobenstva. Áno, Boh je láska, lenže láska sa nespája s príjemnou zmäkčilosťou a pohodlnosťou, ale s najprísnejšou spravodlivosťou! Láska je i v tom, že sa stará o človeka tým čo mu prospieva a nie tým čo mu je príjemné, teda nie plnením všetkých jeho možných i negatívnych prianí. Láska človeka i karhá, keď ho inak nie je možné priviesť na správnu cestu!   

Odkaz na článok: Kto za pravdu horí