A.K.
Ak sa vážne zamyslíme nad ponukou súčasných masovokomunikačných prostriedkov, zistíme, že to, čo v nej prevláda, je iba lacná, plytká zábava, intrigy, zloba, násilie, konzum alebo kult tela!
Ak sa vážne zamyslíme nad ponukou súčasných masovokomunikačných prostriedkov, zistíme, že to, čo v nej prevláda, je iba lacná, plytká zábava, intrigy, zloba, násilie, konzum alebo kult tela!
Takmer v každej domácnosti, na každom pracovisku je
denne zapnutý rozhlasový či televízny prijímač alebo počítač s internetom.
Väčšina z nás si život bez týchto „vymožeností“ nevie ani predstaviť. A tak nám
často všetok voľný čas vypĺňajú médiá. Pritom si málokto uvedomuje, že médiá
sú dnes pohodlným a verným nástrojom deštrukčných síl, ktorým sa sami takto
dobrovoľne a bezprostredne vystavujeme. Tejto manipulácii odoláva
statočne iba hŕstka ľudí, čo je na dosiahnutie nápravy a zmeny stavu nášho
sveta príliš málo.
Obzvlášť násilie prezentované vo filmoch, vysielaných
denne na všetkých televíznych kanáloch, zaznamenáva veľký boom. Tento žáner vypĺňa čoraz väčšiu plochu v
programovej ponuke od ranných až do neskorých nočných hodín.
Programová skladba štátnej televízie je nevýrazná,
preto ľudia dávajú prednosť komerčným televíziám s vysokou sledovanosťou.
Vieme, čomu sa venujú naše deti, zostávajúce bez
dozoru v čase prázdnin, počas choroby alebo po návrate zo školy?
Znepokojujeme sa nad všeobecným nárastom kriminality
mládeže, no uvedomujeme si, aký vplyv majú na deti všetky tie negatívne vzory,
ktoré sú im médiami nezodpovedne podstrkované?
Namiesto pekných a poučných príbehov a rozprávok,
rozvíjajúcich cit, duchovné hodnoty a svedomie človeka, sú ponúkané deťom
kreslené filmy, plné skrytého i otvoreného násilia, agresivity, škodoradosti či
zloby. Z obrazoviek sa úplne vytratili náučné programy pre deti a mládež
primerané jednotlivým vekovým kategóriám.
Tak ako učíme deti hygiene a starostlivosti o telesné
zdravie, rovnako dôležité je pre každého duševné zdravie, duševná hygiena,
citová výchova a udržiavanie zdravých medziľudských vzťahov.
Pri pohľade na súčasný svet očami päťdesiatnika, ktorý
prežíval svoje detstvo a mladosť v celkom iných pomeroch, človek zistí, že
dokáže vo všeobecnosti správne odhadnúť hranicu medzi dobrom a zlom. Vie
sa zlu aj ubrániť, pretože v mladosti zažil veľa dobrého, cenného, a tak
podvedome porovnáva. Tento človek si žiaľ neuvedomuje, aký pohľad môže mať na
súčasný svet také deväť až pätnásťročné dieťa s minimom zažitého dobra,
vystavené denne všetkým možným útokom zla. Do akej miery sa dokáže
pred ním ubrániť a zorientovať v tom, čo mu technické vymoženosti ponúkajú?
Dokáže odhadnúť hranicu dobra a zla bez toho, aby sme mu ju primerane a vhodne
ukázali?
Zákon, ktorý povoľuje vysielať programy nevhodné pre
mladú generáciu až po hlavnom večernom vysielacom čase, je u nás beztrestne
porušovaný!
A koľko ďalších nástrah číha na mladých ľudí zo
všetkých strán! Fajčenie, fetovanie, alkohol, drogy, kriminalita, prezentovanie
zvráteného sexu, kultu tela, nevkusnej módy, hracie automaty, všetko navyše
podporované rôznymi prehrávačmi, mobilnými telefónmi a časopismi.
Otvorene treba konštatovať, že médiá spolu s modernou
technikou sú zneužívané sebazničujúcim trendom spoločnosti a čoraz viac
zasievajú a zakoreňujú zlo medzi ľuďmi. Ukazujú nebezpečné a pochybené vzory
dospelým i mladej generácii, ktorá pomaly nevidí a nezažíva nič hlboké, čo by
sa bytostne dotklo ľudského srdca, citu, ducha, čo buduje a formuje citovú
osobnosť.Vo filmoch je celkom bežné,
dokonca prirodzené neľudské konanie, sú v nich priamo návody na brutálne,
cynické riešenia malých i veľkých ľudských problémov. Zo súčasnej mediálnej
biedy nás nevytrhnú ani romantické filmy, ani bezduché komédie, lebo ani tie
nezachytávajú reálny život a nenájdeme v nich žiadne pozitívne vzory!
Pri čítaní týchto kritických myšlienok budú určite
mnohí namietať, že až také zlé to predsa nie je. Nemajú pravdu! V skutočnosti
je to oveľa horšie a nebezpečnejšie, najmä s výhľadom do budúcnosti, lebo
všetko sa zatiaľ naplno neprejavuje, iba sa stupňuje. Kto sa neuzatvára pred domácim a svetovým
dianím, ten si už dávno tieto veci všíma. Nevieme, čo všetko sa deje v
krajinách, kde neviditeľné prúdenia energie, riadené zákonom spätného
pôsobenia, zákonom akcie a reakcie, oveľa rýchlejšie ako u nás vracajú k ľuďom
ďalšie a ďalšie zhmotňujúce a zviditeľňujúce sa zlo, ktoré tam sami predtým za
daných vývojových podmienok, možností a slobody výberu vytvorili. Takéto dianie
neobíde napokon ani nás, keďže sme v rámci zavádzania demokracie mnohé podľa
ich vzoru prevzali a naďalej od nich slepo odkukávame.
Aj rozhlasové vysielanie na Slovensku sa zmenilo.
Súkromné stanice, ktorým mládež dáva prednosť, venujú veľký priestor
neharmonickej až agresívnej hudbe a bezduchým rečiam. Stratil sa rozdiel medzi
vysielaním štátneho rozhlasu a súkromnými rádiami. Slovo ako základný výrazový
prostriedok tohto média je príliš častými hudobnými predelmi kúskované, čím sa
stráca súvislosť a hĺbka jeho posolstva. Stáva sa, že zaujímavá relácia je pre
vypršanie časového priestoru rýchlo ukončená, pričom sa opäť dá prednosť
reklame a hudbe.
Jednostranne zamerané, do omrzenia opakujúce sa
televízne či rozhlasové spravodajstvá a reklamy doslova otravujú ľudí. Ak sa aj
z času na čas ozvú kritické hlasy za zmenu programovej skladby, umlčané sú
výhovorkami, že chyba nie je v programe, resp. v ľuďoch, ale v nedostatku finančných
prostriedkov. Keď sa vám program nepáči, tak ho nesledujte! Takáto nezodpovedná
rada nič nerieši, veď pred svetom sa utiecť ani skryť nedá. Sú to výhovorky,
svedčiace o nezáujme a neschopnosti vykonať vážne pozitívne zmeny.
Väčšina z nás túži po niečom peknom, zaujímavom a
zábavnom. Denne zapíname prijímač, keď ho už doma máme, a ... zvyk je železná
košeľa! Pri občasnom šomraní ani nezbadáme, ako šikovne sme cez našu slabosť -
návyk postupne vťahovaní do propagácie a podpory spomínaného zla, plytkosti,
škodoradosti, násilia a zloby. Namiesto toho, aby sme prijímač vypli, poslušne
a tupo prijímame všetko, čo nám voľakto cudzí podstrčí: „Keď nič iné nedávajú!“
A čo na to naši odborníci? Psychológovia, pedagógovia,
sociológovia, cirkevní hodnostári a iné inštitúcie, ktoré by sa mali proti tomu
rázne postaviť. Na čo čakajú? Kde sú poslanci, vláda, pracovníci ministerstiev
kultúry a školstva, ktorí by mali dôrazne žiadať zmenu, uskutočniť nápravu? A
čo my, konzumenti? Akú generáciu si to vychovávame? Chceme sa dožiť toho, že sa
pomaly budeme báť vyjsť na ulicu? Nestačí vysloviť občas kritické slová, treba
konať! Mladým ľuďom nepomôže kritika ani odsudzovanie, potrebujú
príklad! Oni v skutočnosti nechápu, v čom by sa mali zmeniť, veď poznajú len
to, čo zažili, čo im ponúka svet dneška! Správajú sa podľa toho, na čom boli
odchovaní. Preto je potrebné a nevyhnutné najskôr im dobro ukázať, aby
ho vlastným precítením dokázali sami žiť!
Vážení pracovníci médií, kde sú programy, prezentujúce
a rozvíjajúce našu národnú hrdosť, kultúru a tradície? Programy o poznávaní a
ochrane prírody? Kde sú dokumenty, ktoré by varovali pred súčasným konzumným
spôsobom života, poukazovali na skutočné duchovné hodnoty a upozorňovali na ich
nevyhnutnosť v živote ľudí? Určite ich máme, iba sú nevyužité, odsunuté na
vedľajšiu koľaj!
Vy, ktorí rozhodujete o týchto veciach, nesiete veľkú
zodpovednosť za stav spoločnosti. Neobstoja výhovorky o nedostatku finančných
prostriedkov, či nedostatočnom technickom vybavení. Za tým je niečo oveľa vážnejšie,
niečo, čo slepo prehliadame. Za výchovné nedostatky je vždy obviňovaná rodina,
no rodina nežije na pustom ostrove, ale vo vzájomne prepletenom a ovplyvňujúcom
sa spoločenstve ľudí.
Nepleťme si demokraciu s anarchiou! Zastavme
rozbehnutý kolotoč, kým máme ešte akú-takú nádej na uskutočnenie zmeny!
Neprijímajme tupo a slepo denne ponúkané mediálne zlo, hlúposť, plytkosť a
škodoradostnú zábavu! Benevolentným správaním zlo iba podporujeme a
posilňujeme! Prebuďme sa, kým nás neprerastie, úplne nepohltí, nerozožerie a
nezničí!
Mnohí osamotene voláme po nutnej zmene. Ale kto a ako
ju má vlastne uskutočniť? No predsa každý z nás! A začať treba hneď teraz a od
seba.
Vysielané násilie, plytkosť, agresívnosť, zloba, sex,
konzumný život, to všetko nevplýva negatívne len na deti a mladú generáciu.
Rovnako zlý vplyv má i na dospelých, ktorí takéto relácie, programy alebo tlač
denne sledujú. Kŕmia svoju dušu jedovatým balastom, bezduchým pokrmom, z
ktorého každá musí nutne chorľavieť. S takto presýtenou dušou sa človek večer
čo večer odoberá na nočný odpočinok! A keď ráno vstane, všetko pokračuje po
starom.
Nasadli sme na kolotoč, ktorý namiesto zastavenia
zvyšuje obrátky na maximum. Dobrovoľne čakáme na jeho zrútenie, ktoré musí byť
veľmi bolestivé.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.