![]() |
Milan Rastislav Štefánik |
Slová Milana Rastislava
Štefánika pred odletom na Slovensko, ktoré povedal pani de Jouvenel pri
rozlúčke: „Teraz ide o to: premeniť duše,
a to bude nové víťazstvo, ktoré musíme dobyť, pretože akýkoľvek ďalší pokrok
závisí od tejto činnosti.“
4. mája 1919 – Tragická
nehoda?!
Na rodnú
vlasť sa Štefánik veľmi tešil, lebo ju nenavštívil od smrti svojho otca (1913).
Dňa 4. mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do
lietadla typu Caproni 450 (č. 11 495), sprevádzaný dvoma talianskymi letcami,
poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim a seržantom Umbertom Merlinom, a
mechanikom-rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom. Cieľom jeho cesty bolo
letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo, pretože keď sa
už blížilo k miestu pristátia, náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji v
kat.území obce Most pri Bratislave. M. R. Štefánik a všetci členovia posádky
boli na mieste mŕtvi.
Oficiálna teória
Havária
lietadla sa precízne nevyšetrila a úplne nevysvetlila. Podľa oficiálnych správ
bolo príčinou zlé počasie (čo však svedecké výpovede vyvrátili – v ten deň bolo
slnečno a slabý vietor), technická porucha lietadla (avšak škody spôsobené na
stroji, veľké možnosti na núdzové pristátie a svedkami opisovaný výbuch
viditeľný zo vzdialenosti vyše 10 km tomu nenasvedčuje) a streľba Maďarov (táto
teória je však veľmi nepravdepodobná).
Teória o atentáte
Podľa Emila
Karola Kautského, zaoberajúceho sa analýzou historických okolností Štefánikovej
smrti, majú nepriame dôkazy a štúdium povojnového vývoja v Česko-Slovensku
naznačovať, že sa stal obeťou stretu francúzskeho a talianskeho geopolitického
záujmu v strednej Európe či mocenských ambícií Edvarda Beneša a Tomáša G.
Masaryka. Tomuto faktu nasvedčuje prudké nepriateľstvo medzi Štefánikom a
Benešom po odhalení Benešovej tajne podpísanej zmluvy s Francúzskom (v
neprospech Talianska) a po zistení spreneverenia darov zahraničných Slovákov na
chod česko-slovenských légií.
Podľa zástancov tejto teórie sú dôkazmi o atentáte pitevná správa, priebeh
nehody ako aj fakt, že svedecké výpovede obsahujúce zmienku o streľbe boli
vyšetrujúcimi orgánmi ignorované.
Niektorí svedkovia tvrdili, že počuli streľbu alebo videli vojakov z kasární
páliť na lietadlo. Podľa svedeckej výpovede pplk. Rudolfa Fabiána, sa na
lietadlo strieľalo aj napriek tomu, že letci leteli nízko, kričali a mávali
bielymi vreckovkami. Taktiež sa domnieval, že „možné by bolo, že vlastné
hliadky rozostavené u Ivanky na lietadlo strieľali.“
Za ďalší dôkaz je považovaný príbeh rádiotelegrafistu Jiřího Formana,
uverejnený 26. mája 1996 v českých novinách Nedělní hlasatel vydávaných v
Kanade. Podľa neho dostali prvé hlásenie o Štefánikovom prílete, no v druhom
hlásení bolo lietadlo označené za nepriateľské a vydaný rozkaz na jeho
zostrelenie. Z obavy o stíhanie spolu so svojim kolegom, taktiež svedkom
incidentu, emigrovali do Francúzska. Po návrate do vlasti sa nedokázali
skontaktovať s priateľmi z jednotky, pretože už nežili (podľa príbuzných sa
stali obeťami havárie, našli ich obesených a pod.). Táto teória preto
predpokladá, že nepohodlní svedkovia boli postupne odstránení tajnou políciou.
Kniha: Kauza
Štefánik
Legendy, fakty a otázniky okolo vzniku Česko-Slovenskej republiky
Kautský ,
Emil Karol. Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2007, 306 strán.
Zdroj článku: http://www.asv-sr.sk/2015/08/27/kauza-stefanik/
Ďalšie informácie: Autorov dodatok k dotlači knihy z augusta 2007 uverejnený tu:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.