Prečo ten čas tak rýchlo letí?

Martin Hruštínec

Ľudia dnes už cítia, že s časom to nie je také ako kedysi. Preto vravia, že nemajú čas, čas sa zrýchlil alebo, že tempo života sa zrýchlilo a podobne. Pri pohľade na všetky tie technické vymoženosti ako počítač, telefón, lietadlo a mnohé iné je to dosť zvláštne. Nemá to byť naopak? Veď dnes dokáže človek urobiť  desať, sto alebo aj tisíckrát viac vecí, ako tomu bolo len pred pár desaťročiami, alebo dokonca rokmi. Ak teda dokážeme urobiť tak mnoho, malo by nám zákonite aj dostatok času zostať. Napríklad je samozrejmé, že vytiahnete mobil z vrecka, dvakrát niečo stlačíte a rozprávate s človekom nech je kdekoľvek a môžete si s ním vybavovať veci okamžite. Väčšina si pamätá dobu kedy toto možné nebolo. Takže k rozhovoru došlo neskoršie, poprípade sa musel list alebo telegram napísať.

Z Európy do Ameriky človek priletí za pár hodín. Pred pár storočiami bola možná len cesta loďou, sprevádzaná týždňovými prípravami a dotyčný cestovateľ sa z Ameriky potom aj za celé roky vrátil. A to mohol počas tej doby zahynúť, teda ani táto vec nebola bezpečná, rôzne úskalia na neho číhali.

Takže, ako je to s tým časom? Naozaj ho máme málo? Treba si uvedomiť čo je to čas. Čas v skutočnosti stojí. Len my ľudia sa s našou planétou pohybujeme. Zem sa okolo svojej osi točí a zároveň vykonáva pohyb okolo Slnka. Naše Slnko zas spolu s ostatnými planétami obieha okolo centra Galaxie. Všetko je v neustálom pohybe. A z tohto pohybu si ľudia odvodili čas. Všimli si, že raz Slnko vychádza, potom obieha na oblohe a večer zapadá, aby sa na druhý deň celý cyklus opakoval. V malom sú to teda dni, vo väčšom ročné obdobia – jar, leto, jeseň zima a opäť jar, leto atď. Tieto cykly vychádzajú z pohybov. Jednotlivým cyklom potom prisúdil čas, napr. obeh Zeme okolo svojej osi je 24 hodín. Samozrejme, čím išiel pokrok dopredu tak jednotlivým pohybom, resp. cyklom sa prisudzoval čas presnejšie napr. 1 sekunda  =  čas trvania 9 192 631 770 periód elektromagnetického žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu atómu cézia (133 Cs) pri teplote 0 kelvinov.

Človek sa teda nepretržite vnára do rôznych energií, pričom čas stojí. To čo bolo pred tisícročiami je to isté, čo je aj teraz, len sa zmenili energie, prostredie. V pohybe sme sa dostali niekde inde. Aj človek sa zmenil. To čo je skutočne určujúce je neustály pohyb a vývoj.

Ale stále vyvstáva otázka prečo cítime zrýchľujúci čas? Táto otázka sa nám ozrejmí, keď pochopíme určité deje. Človek svojim chcením, myslením, rečou a viditeľným činom vždy bez akýchkoľvek výnimiek v jemnohmotnosti určité skutky vytvoril, s ktorými je spojený skrz jemnohmotné vlákna. Preto sa správne hovorí, že „vaše skutky pôjdu za vami.“  Tieto vlákna môžu byť dobrého druhu alebo zlého druhu, podľa toho aké sú skutky. Po týchto vláknach sa nám neskôr zosilnene všetko to, čo sme spravili, vracia. Či dobré alebo zlé. Od tejto nesmierne spravodlivej zákonitosti je odvodená ľudová múdrosť – „Božie mlyny melú pomaly ale isto.“ Lebo ak človek niekoho okradol, tak nie hneď sa mu to vráti, ale až za nejaký čas bude aj on okradnutý  buď ešte v tomto živote alebo až v ďalšom, keď sa znova narodí. To znamená, že jedného dňa sa skutok vráti pôvodcovi tohto skutku, neomylne po vlákne, s ktorým je dotyčný človek spojený. Preto je omyl vylúčený. O všetko sa starajú Boží služobníci, ktorých naši predkovia nazvali aj sudičky. Preto aj Ježiš formuloval múdrosť – „čo zaseješ, to zožneš.“

V minulosti sa vracanie spätných účinkov odohrávalo pomalšie. Pred 500 rokmi ste niekoho okradli, vracajúci sa spätný účinok vás ani len nemusel zastihnúť ešte v tom pozemskom živote ale možno až v tom ďalšom, a ani vtedy to nemuselo byť.

Ježiš sa zmienil o jednej nesmierne vážnej dobe. O poslednom súde. V tej dobe práve žijeme a prejavuje sa zrýchleným navracaním sa spätných účinkov. To znamená, že nielen sa nám teraz vracajú spätné účinky všetkých činov, ktoré sme spravili vo všetkých predchádzajúcich životoch (pokiaľ sme ich už predtým nerozuzlili) a vo všetkých rovinách či už v chcení, myslení, reči a konaní, ale sa nám omnoho rýchlejšie vracajú aj tie dnešné skutky, ktoré robíme.

Preto sa na nás valí jeden spätný skutok za druhým, aby sme ich čím skôr rozuzlili. To je ten Ježišov zvestovaný posledný súd a ako človek obstojí, tak sa mu aj povodí. Človek sa súdi svojimi skutkami a tým ako ich rieši.

Je bláznovstvom márniť čas v tejto dobe. Preto ho má málo, lebo za jeden jediný deň príde napríklad dvadsať rôznych spätných účinkov či už silnejších alebo slabších a on musí vynaložiť dostatok vnútornej sily, aby ich vedel správne spracovať. Pred pár rokmi mohlo prísť napríklad len desať spätných účinkov za mesiac, dnes ich máte za jediný deň. A to môžu byť drobné nepríjemnosti  až po ťažké traumy. Je úlohou človeka porozuzlovať všetky svoje skutky, veď ako povedal Ježiš – „neodídeš odtiaľto, pokiaľ nezaplatíš do posledného haliera“, a snažiť sa zo všetkých síl sadiť už len dobro.

Uvážte, ak človeka gniavia samé nepríjemnosti, tak samozrejme cíti, že nemá toľko času ako bývalo kedysi, lebo ho tlačia k tomu, aby ich vyriešil. Musí spracovávať rôzne vlastné duševné stavy, ktoré sú opäť spätným účinkom, ktorým dal možno vzniknúť pred päťtisíc rokmi v nejakom Egypte, v ktorom žil. A teraz odrazu, v čase posledného súdu, sa v duši človeka tieto objavili.

Spätné účinky sa v budúcnosti samozrejme ešte viac urýchlia natoľko, že človeku sa vráti každý skutok okamžite. Čo to bude znamenať? Človek ešte len začne myslieť na to, ako niekomu ublíži, okamžite sa mu bude toto chcenie vracať, takže ku skutku nedôjde.

Ak by sa ľudstvo vyvíjalo opačne, to znamená v láske k Bohu a blížnym, tak v tomto poslednom súde, ktorý musí nastať tak či tak, by rýchlejšie dopadajúce spätné účinky boli nádherné, oblažujúce a žiaden nedostatok času by sme necítili. 

Ešte pre lepšiu predstavu týchto dejov odporúčam článok: Trojuholník posledného súdu od MUDr. Ivana Rusnáka CSc. - http://www.yaspis.sk/?q=09-04-01-bozi-sud