Milan Šupa
Pri objasňovaní týchto závažných faktov sa budem
opierať o kapitolu s názvom „Dielo Ducha Svätého“ z Jánovho evanjelia
(16,5), ktorej znenie je oným nesmiernym a žiaľ, ľuďmi vôbec neočakávaným
zasľúbením. Došlo k tomu preto, lebo oficiálne cirkvi si slová tohto
zasľúbenia vykladajú úplne inak.

Najskôr sa však trochu pozrime do
histórie židovského povolaného národa, ktorá v sebe nesie výraznú pečať
jeho cieleného usmerňovania a ovplyvňovania z Výšin smerom k čoraz
väčšiemu duchovnému rastu a dozrievaniu.
Prvý bol Abrahám, ktorý mal spojenie
s Najvyšším a stal sa otcom židovského národa. Potom, prostredníctvom
Mojžiša prichádza k poznaniu Vôle Stvoriteľa v Desatore prikázaní.
Ďalší duchovný rast národa usmerňovali proroci a tí predpovedajú príchod
Mesiáša.
Ide tu teda o proces, pri ktorom je
presne v určitej úrovni zrelosti národa dosadený do jeho stredu duchovný
vodca, ktorý ho má vždy posunúť o niečo vyššie v jeho poznávaní a
dozrievaní. Nakoniec, ako posledné ohnivko reťaze, prichádza Mesiáš a prináša
povolanému národu poznanie, približujúce ho opäť viacej k Svetlu a Pravde.
Mesiáš prichádza presne v určitom
období jeho zrelosti, avšak uvedomuje si, že táto zrelosť nie je ešte
dostatočná na to, aby národu a ľudstvu mohla byť zvestovaná celá Pravda. Preto
Kristus predniesol nasledovné slová: „Ešte veľa vám mám toho povedať,
ale teraz by ste to nezniesli.“ A v ďalšej vete dáva ľudstvu ono
veľké zasľúbenie, ktoré znie: „Keď však príde on, Duch pravdy, vyučí
vás vo všetkej pravde, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť to, čo
počuje a zvestuje vám aj budúce veci.“
Inými slovami nám bolo v podstate povedané
toto: Ľudia, na súčasnej úrovni duchovnej zrelosti nie ste ešte schopní
pochopiť úplnú Pravdu, ktorú by som vám mohol darovať. Riaďte sa však mojim
učením a tým sa budete duchovne vyvíjať, až napokon dozrejete do takej miery,
že budete schopní Pravdu pochopiť. Potom ku vám príde posol, prinášajúci celú a
úplnú Pravdu, pretože miera vašej duchovnej zrelosti a chápavosti bude
umožňovať jej plné pochopenie.
Samozrejme, ako už bolo spomenuté,
oficiálny cirkevný výklad uvádza, že k splneniu týchto slov došlo zoslaním
Ducha Svätého na Turíce. Áno, na Turíce bola na apoštolov zoslaná sila Ducha
Svätého, aby v tejto sile zahájili svoje pôsobenie. Týmto aktom nebolo
však splnené ono veľké zasľúbenie!
Uvažujme predsa! Najvyššia forma
priblíženia sa Stvoriteľa k ľudstvu je jeho pozemské vtelenie. Ak teda
vtelený Boh, Ježiš Kristus, počas dennodennej trojročnej osobnej prítomnosti
medzi apoštolmi nedokázal výrazným spôsobom posunúť mieru ich chápavosti a
porozumenia jeho vlastných slov, mohla by im byť táto úplná chápavosť Pravdy
darovaná nejakým zázračným aktom zhora? A zmienky o nedostatočnej chápavosti
apoštolov možno predsa nájsť na mnohých miestach evanjelií. To, čo teda nebolo
možné dosiahnuť najväčším priblížením sa Tvorcu k človeku prostredníctvom
pozemského vtelenia jeho Syna, bolo by zrazu možné uskutočniť iba cestou
vyžiarenia sily?
Z tohto hľadiska je omnoho logickejším
tvrdenie, že k potrebnej zrelosti k pochopeniu úplnej Pravdy možno
dospieť iba prežívaním a postupným dozrievaním celého ľudstva v určitom
väčšom časovom horizonte. V časovom horizonte, v ktorom
z hľadiska na začiatku spomenutého historického kontextu je darované
ľudstvu vždy presne v istom období jeho duchovnej zrelosti, tejto úrovni
zodpovedajúce zjavenie zo Svetla, ktoré ho má posunúť ďalej a vyššie.
Nakoniec i samotný apoštol Pavol vo
svojom hymne na lásku hovorí: „Lebo poznávame len z časti a len
z časti prorokujeme. Ale keď príde, čo je dokonalé, prestane čo je len
čiastočné. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať, ako som ja
poznaný.“ Slová, napísané Pavlom mnoho rokov po uplynutí zoslania sily
Ducha Svätého na Turíce, svedčia predsa jasne o skutočnosti, že sám Pavol
nepovažoval tento, už dávno minulý akt, za splnenie príchodu zasľúbeného Ducha
Pravdy, ktorý nás má uviesť do poznania plnej Pravdy.
Áno, ak sa úprimne a bez predpojatosti
zahĺbime do uvedených faktov, stojí pred nami obrovské a v nesmiernej
láske Stvoriteľa priam nepochopiteľne zasľúbenie. Veľké zjavenia nie sú teda
ešte ukončené! Lebo práve zvýšená miera súčasnej chápavosti, vzdelanosti a
vývojovej zrelosti, v dostatočnom časovom, takmer dvetisícročnom odstupe,
má priniesť národom zeme ich zavŕšenie darovaním hlbokej, ucelenej a komplexnej
Pravdy o bytí človeka a fungovaní stvorenia. Presne tak, ako nám to zasľubujú
slová Mesiášove!
Položme si však otázku: Ak nastane čas a
naozaj príde niekto prinášajúci splnenie slov Ježiša Krista, budeme ho schopní
spoznať a prijať? A príde snáď ku nám prostredníctvom štruktúr nejakej
z kresťanských cirkví, alebo mimo nich, ako takzvaný „laik“?
Chtiac nechtiac sa tu mimovoľne natíska
porovnanie s príchodom Mesiáša. Táto historická skúsenosť nám môže
poslúžiť ako istá modelová ukážka spôsobu príchodu Vyslanca zo Svetla na Zem a
jeho prijatia ľuďmi.
Povolaný národ už stáročia očakával
svojho Mesiáša. Vo vtedajšej židovskej „cirkvi“ bolo toto očakávanie silné a
živé. Žiaľ, veľkou chybou duchovného vedenia povolaného židovského národa bolo
vytvorenie si vlastnej predstavy o osobe i učení očakávaného Mesiáša.
Z ich strany bolo podvedome očakávané, že tento Vyslanec Pravdy podporí
jestvujúcu cirkevnú štruktúru a schváli jej základné smerovanie, určované
duchovnou elitou národa. Len vtedy by boli ochotní uznať jeho pravosť.
Všetci však poznáme Ježišov život a
dobre vieme, že neprišiel k ľuďom zvnútra vtedajšej cirkevnej organizácie,
ale zvonka. V súčasnej terminológii by sa dalo povedať – ako laik. Vieme
tiež, že nesplnil očakávané, falošné kritériá vtedajších čelných predstaviteľov
cirkvi, ale práve naopak, stal sa prísnym kritikom a reformátorom všetkého
nesprávneho, čo sa nachádzalo v cirkevnej praxi vtedajšej doby. Treba však
povedať, že v zásade nebol proti židovskej „cirkvi“ ako takej, ale iba
proti všetkému zlému, falošnému a nesprávnemu, čo sa v nej nahromadilo
počas stáročí a čo bránilo jej skutočnému duchovnému rozmachu a napredovaniu.
Žiaľ jeho Slovo nebolo pochopené ako
impulz k reforme, ale ako útok na podstatu židovskej náuky a na vedúce
postavenie kňazskej duchovnej elity. Z tohto nepochopenia poslania Mesiáša
a v nezanedbateľnej miere i z vlastnej ješitnosti bolo duchovným
vedením vtedajšej židovskej cirkevnej organizácie od samého začiatku usilované
o odstránenie nepohodlného, čo sa ako vieme, nakoniec aj podarilo.
Pokúsme sa teda s troškou
predstavivosti urobiť paralelu medzi príchodom Mesiáša v minulosti a
očakávaným príchodom Ducha Pravdy. Položme si spoločne zopár otázok, na ktoré
by si mal nájsť odpoveď každý sám za seba:
Dokázala by súčasná katolícka, alebo
hocijaká iná kresťanská cirkev rozpoznať príchod a akceptovať poznanie,
prinesené zasľúbeným Duchom Pravdy? Jestvuje na zemi, v súčasnej
neprebernej spleti rozličných duchovných prúdov a smerov, poznanie, ktoré by
svojou komplexnosťou spĺňalo vysoké kritérium uvedenia ľudstva do plnej Pravdy,
alebo máme niečo podobného iba očakávať? Sme skutočne otvorení a pripravení
prijať bez predpojatosti a s vďakou zavŕšenie poznania zasľúbeného
Mesiášom? Neznemožňovali by nám jeho identifikáciu naše vlastné predstavy o
Pravde? Predstavy poznačené ješitnosťou, pohodlnosťou, domýšľavosťou a
skostnatenosťou? A sme vôbec ochotní hlbšie sa zamyslieť a podrobiť naozaj
vecnému skúmaniu všetko, o čom tu bolo hovorené?
Lebo práve v tomto prípade platí dvojnásobne, že iba ten, kto
naozaj hľadá, môže nájsť, iba ten, kto úprimne prosí, môže dostať a iba tomu,
kto klope, môže byť otvorené!http://kusvetlu.blog.cz/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.