Výskum kolapsu včelstiev
postihujúceho predovšetkým včelu medonosnú predpokladal, že všetky faktory
– škodcovia, patogény, pesticídy v tom hrajú svoju úlohu. Nový
výskum preukázal, že strava včiel ovplyvňuje ich schopnosť odolávať aspoň
niektorým z týchto faktorov. Niektoré komponenty nektáru a peľu včely
zbierajú za účelom zvýšenia expresie génu detoxikácie v úli, čo im pomáha
zachovať si zdravie.
Profesorka entomológie May Berenbaumová z Univerzity
v Ilinois, ktorá viedla výskum, uviedla, že mnohé organizmy používajú
skupinu enzýmov nazývaných cytochróm P450 – monooxygenáza
na ničenie cudzorodých látok ako sú pesticídy a fytochemické zlúčeniny
vyskytujúce sa v rastlinách. Avšak, ako vysvetlila profesorka, včely
medonosné majú v porovnaní s inými druhmi hmyzu relatívne málo génov
určených pre daný detoxikačný proces.
„Včely sa živia tisíckami rôznych nektárov a peľov a sú
potenciálne vystavené vplyvu tisícom rôznych druhov fytochemických zlúčenín.
Pritom majú iba tretinu, alebo polovicu enzýmov schopných rozkladať tieto
toxíny v porovnaní s inými druhmi hmyzu,“ vysvetľuje profesorka
Berenbaumová.
Určenie,
ktorý zo 46 génov P450 v genóme včely medonosnej sa používa na
metabolizovanie zložiek prirodzenej potravy a ktorý na metabolizovanie
syntetických pesticídov je hlavným vedeckým cieľom tímu profesorky
Berenbaumovej.
„Každý
rámik s medom v úli sa fytochemicky líši od ďalšieho rámiku, pretože
na výrobu medu sa používa rôzny nektár. Pokiaľ neviete, aké bude vaše
nasledujúce jedlo, odkiaľ váš systém detoxikácie zistí, aký enzým aktivovať?“,
hovorí profesorka Berenbaumová.
Predchádzajúce
výskumy dokázali, že konzumácia medu aktivuje gény detoxikácie, ktoré
metabolizujú chemické látky v mede, ale vedci chceli identifikovať
špecifické komponenty zodpovedné za túto činnosť. Za týmto účelom kŕmili včely
zmesou sacharózy a práškového cukru a pridávali rôzne chemické látky
a med. Zistili, že p-kumarová kyselina je najsilnejší aktivátor génov
detoxikácie.
„Zistili sme, že signál p-kumarová kyselina je vo všetkom čo jedia
včely. Je to monomer (východisková stavebná častica používaná na tvorbu
makromolekulárnych látok), ktorý sa mení na makromolekulu sporopolleninu
tvoriacu vonkajšiu stenu peľových zŕn. To je výborný signál, ktorý hovorí ich
systémom, že prichádza jedlo a s týmto jedlom potenciálne toxíny,“
hovorí Berenbaumová.
Jej tím
ukázal, že p-kumarová kyselina spúšťa nielen P450 gény, ale aj zástupcov
všetkých ostatných typov detoxikačných génov v genóme. Tento signál môže
tiež aktivovať gény imunity včely zakódované pre antimikrobiálne proteíny.
Ako
hovorí profesorka Berenbaumová, tri zložky medu boli účinné aktivátory týchto
enzýmov detoxikácie. Dané komponenty môžu pochádzať z drevnej živice,
ktorú včely používajú na výrobu propolisu „včelieho lepu“, ktorým lepia všetky
praskliny vo vnútri úľa.
„Propolis
obsahuje gény imunity, je to nielen antibakteriálny tmel alebo lepidlo. Môže
byť liečivý a ľudia ho používajú na liečebné účely,“ dopĺňa profesorka
Berenbaumová.
Mnohí
včelári používajú náhradu medu ako je kukuričný sirup s vysokým obsahom
fruktózy, alebo cukrovú vodu na kŕmenie svojich včelstiev. Výskum dokázal, že
med je bohatý zdroj biologicky aktívnych látok, ktoré sú zásadne dôležité pre
včely.
Vedci
predpokladajú, že ďalšie výskumy prinesú náhrady medu, ktoré budú obsahovať
p-kumarovú kyselinu a budú môcť zvýšiť odolnosť včiel proti patogénom
a pesticídom.
„Pokiaľ
by som ja bola včelárom snažila by som sa ich kŕmiť medom počas celého roka,
pretože pokiaľ sa pozriete na evolučnú históriu Apis mellifera (včela
medonosná), tak tieto druhy sa nevyvíjali s kukuričným sirupom, alebo
cukrom. Je zrejmé, že včely medonosné sú veľmi silne adaptované ku konzumácii
medu, ktorý tvorí súčasť ich stravy.“
Nela
Biktimirova
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.