Časopis Pre Slovensko
Skupina priateľov sa vybrala na prehliadku trosiek kartuziánskeho kláštora z 13. storočia.
Skupina priateľov sa vybrala na prehliadku trosiek kartuziánskeho kláštora z 13. storočia.
Niektorí obdivovali zvyšky muriva, oblúkov a iných
historických fragmentov, ktoré sa zachovali do dnešných dní.

Bola to bolesť volajúcich a blúdiacich ľudských
duchov, ktorý tu kedysi žili, zomreli a doposiaľ neboli schopní odpútať sa od
hrubej hmoty. Cítil ich zúfalé hľadanie pomoci, no putá, ktoré ich pevne
zovierali, im nedovoľovali, aby ju našli. Na to, aby sa zbavili týchto pút,
sami nemali dosť síl, poznania ani vôle.
To, čo ich už v minulosti zovrelo do svojich pazúrov a
zviedlo na scestie, bola ich nesprávna viera. Cirkevná viera nepovznášala
týchto ľudských duchov nahor. Naopak, zaplietla ich tak, že museli po stáročia
zotrvávať na tomto mieste, márne hľadajúc Pravdu, ktorá by ich oslobodila.
Vidiaci sa porozhliadol a zbadal, že nebol sám, kto si
to všimol. Aj na tvárach ostatných priateľov sa zračila ľútosť nad zblúdenými
ľudskými duchmi a túžba pomôcť im. Trpké prežívanie zblúdilých duchov bolo také
silné, že sa prejavovalo dokonca i hrubohmotne. Mnohí zo skupiny, čo doteraz
obdivovali zvyšky kláštora, sa zastavovali a začali si všímať nezvyčajné
pocity. Niektorí z nich cítili mravčenie na nohách, iní mali zase náhle pocit
chladu na pleciach alebo im z ničoho nič začalo byť celkovo chladno.
Vidiaci sa ujal slova. Všetkým objasnil, čo sa tu
odohráva a z čoho pramenia ich nezvyčajné pocity. S radosťou potom vnímal, ako
všetkých do jedného spojila úprimná túžba pomôcť, ako sa len bude dať. Rozhodli
sa pre spoločnú modlitbu a prosbu o odvedenie týchto duchov do Svetla.
Každý podľa svojich možností otvoril svoje srdce
vznešeným prúdom síl zhora. Človek najviac omilostený jemným zrením sa potom
obrátil k uväzneným duchom. V krátkosti im objasnil Zákony vo Stvorení a ich
pôsobenie, aby sa už nemuseli zmietať v ich neznalosti, ale aby sa mohli oprieť o ich
poznanie ako o pevný útes uprostred burácajúceho mora. Dostali tiež radu, aby
zo svojich sŕdc odstránili všetky zlé city a pocity, všetky krivdy, nenávisť a
závisť, jednoducho všetko, čo ľudského ducha kalí, zatemňuje a znemožňuje mu
vykročiť na cestu skutočného vzostupu.
Vidiaci počas tohto príhovoru zreteľne vnímal, ako sa
bolesť a zúfalstvo začína meniť na nádej. Spolu s niekoľkými ďalšími, ktorí tiež mohli čiastočne
vidieť svojím jemnejším zrakom, videl, ako mnoho duchov otvorene a s vďačnosťou
načúva pomáhajúcim slovám, ktoré im umožňovali rozpletať temné vlákna, do
ktorých sa zamotali. Všade naokolo pribúdalo stále viac Svetla. Nad hlavami zblúdených duchov sa
formovala neustále silnejúca túžba po Svetle, ktorú v sebe opäť vzkriesili.
Nepochopiteľná Pánova milosť dovolila týmto duchom
odpútať sa od hmoty. Svetlí pomocníci ich potom odviedli do sfér, kam patria a
kde sú podľa zákona rovnorodého schopní začleniť sa svojím vyžarovaním do
svojho ďalšieho vývoja. Keď sa modlitba skončila, bol priestor bývalého kláštora voľný od
zblúdených duchov.
Keď skupina odchádzala, zastavili sa niektorí ešte pri
informačnej tabuli. Zistili, že stáli na pohrebisku, kde kedysi ukladali
mníchov a zosnulých obyvateľov kláštora na posledný odpočinok. Všetci opúšťali
kláštor s veľkou vďakou k Stvoriteľovi, že boli privedení na toto miesto, kde
sa smeli stať prostredníkmi vznešenej a milostiplnej pomoci zo Svetla.
Vystríhajme sa ľahkomyseľne veriť kadejakému názoru,
hoci sa nám na prvý pohľad zdá dobrý či lákavý. S čo najväčšou prísnosťou
skúmajme všetko, s čím sa stretávame, aby sme oddelili zrno od pliev. Nielen
rozumom, ale predovšetkým svojím citom a zavedením takto získaných poznatkov do
skutočného života. Kto to neurobí, hrozí mu, že sa zapletie do nesprávneho a
zíde z cesty Pravdy. Potom bude strácať svoj drahocenný čas v márnom blúdení
namiesto toho, aby rázne vykročil ďalej na svojej ceste nahor.
Podľa rozprávania E. M. T. spísal P. Š. (Redakčne upravené)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.