Jaroslav Rajnoha
Iste mnohí
poznajú Ježišove slová nachádzajúce sa v biblii: „A ja ti hovorím. Ty
si Peter a na tejto skale postavím svoju cirkev a
pekelné brány ju nepremôžu.“ Mt 16-18. Peter bol Ježišov učeník, ktorý
sa snažil aj žiť podľa slov, ktoré Ježiš Kristus učil. Bol jedným z najviac
zapálených pre Ježišovo učenie, pre poznávanie skutočnej Pravdy a zákonitostí
života. Získal si tak Ježišovu pozornosť ako ten, do ktorého vkladal nádej, že
bude pravdivo a oduševnene ďalej podávať jeho učenie. Peter mal v ľuďoch
zapáliť plamienok pravdy a lásky vedúci k Svetlu, k Bohu. Ježiš teda
predpokladal, že sa jeho Slová a Pravda, ktorú ľudom hlásal, môže šíriť naozaj
taká, akú on skutočne dával, teda neskalená. Svojou cirkvou teda
označoval: ľudí žijúcich podľa Božieho Slova, ľudí žijúcich podľa Jeho učenia,
resp. čo najväčší počet ľudí žijúcich podľa Slova Božieho vedúceho k
spáse, teda k Raju ľudských duchov. Toto mala byť cirkev. Pridŕžanie
sa Slov Ježišových má teda pre človeka zabezpečiť správny smer k záchrane,
preto sa tiež uvádza, že: „brány pekelné ju nepremôžu“. Jednoducho takýchto
ľudí vo všeobecnosti si predstavoval pod svojou cirkvou, vtedy bez akéhokoľvek
ďalšieho rozvádzania.
Jeho
učenie je v skratke takéto: Stále hovoril, že: Čo zaseješ, to i zožneš! Teda
že, Každému sa raz všetko vráti!, že Božie mlyny melú
pomaly, ale isto!, že Náhody neexistujú! ...a hovoril
to týmito slovami:
-
„Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj
vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ - Matúš 7:1-2;
-
„Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú
vám.." - Lukáš 6:37-38;
- „Ako
chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!" – Lukáš 6:31;
- „Bez
príčiny sa vám ani vlas na hlave neskriví" inak povedané: „Nepredávajú sa
dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia
vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.“ – Matúš 10:29-30;
- „Daj
svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú." -
Matúš 26-52;
-
„Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera." - Lukáš 12:59;
- „Mnohí
prví budú poslednými a poslední prvými" – Matúš 19:30;
Človek má
vlastným prežitím a skúsenosťami dôjsť k uvedomeniu: že ako teraz koná, tak sa
bude neskôr mať! Teda má správnym prežívaním života dôjsť k
uvedomeniu, že vo stvorení existuje zákonitosť spätného pôsobenia,
v skratke povedané: „Čo zaseješ, to i zožneš“. Teda, že už teraz by sa mal
radšej každý snažiť zasievať niečo pekné, dobré, správne a láskavé, aby sa mu v
budúcnosti aj mohlo zasa vracať to pekné, dobré, správne a láskavé. K tomuto sa
má človek dopracovať, teda k uvedomeniu, že už dnes treba konať dobro a nie
jeho opak, ktorý v dôsledkoch znamená len "pliesť si na seba bič".
Preto Ježiš Kristus tiež učil: Miluj svojho blížneho ako seba sameho, alebo
miluj aj svojich nepriateľov.
Z Biblie
je tiež známy Ježišov výrok k učeníkom: „Komu odpustíte hriechy, budú mu
odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Jn 20-23. Áno,
jednoducho inak povedané: Ak vám niekto ublíži a budete cítiť, že je čas mu
odpustiť, bude mu vina odpustená, pokiaľ ten čas ešte nenastal, bude mu vina
stále zadržiavaná. Teda aj učeník mohol odpustiť, ak to tak cítil, len
tomu kto sa prehrešil priamo voči nemu samotnému. Nikto nemôže
odpúšťať za iného človeka, či za iných ľudí, ale každý len sám za seba! Kto
vážne o tom premýšľa, musí mu to byť jasné, už aj z tejto Ježišovej vety:
"A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj
vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy. Ale ak vy
neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“ - Marek 11:25-26 Odpustiť
teda musí sám poškodený, aby mohlo byť odpustené vinníkovi! Može teda
zároveň platiť, napr. aj toto?: Ćo zlé zaseješ, vyspovedáš sa z toho, v zápätí
oľutuješ a si čistý. To zlé od teba hneď odpadne? Nie! Toto je neslýchaný
výmysel stojaci proti celému Kristovmu učeniu. Mohol by On teda tých,
ktorí výmyslami spochybňujú Jeho učenie, nazývať svojou cirkvou?
Oslavovať
treba Ježišovo Slovo, ktoré človeka ako už vieme, v skratke povedané učí, že:
„Čo zaseješ, to i zožneš“ – doslova mu hovorí: Človeče konaj už tu a
teraz tak, aby si v budúcnosti mohol žať lásku a dobro. Už tu a teraz v
skutkoch zasievaj to, čo chceš žať. Kristus človeka učí toto
pochopiť!, toto si uvedomiť! Má teda človek oslavovať Jeho smrť, ako niečo
potrebné na svoje vykúpenie? Mohla by človeku pomôcť fyzická
likvidácia, vražda Božieho Syna na zbavenie sa svojich hriechov? Nie, vykúpiť
ho môže jedine pochopenie Jeho učenia, pochopenie Jeho slov ako má v živote
konať, čo si má uvedomiť. (popísané už vyššie) Mohol by teda
On, svojou cirkvou nazvať tých, ktorí oslavujú Jeho smrť ako niečo, čo im
zabezpečí vykúpenie, teda zbavenie sa viny a hriechov?
Niektorí
môžu ihneď namietať, že predsa Jeho smrť bola ale potrebná na to, aby následne
mohol „vstať z mŕtvych“ a tým ich oslobodiť od viny a hriechu a zabezpečiť tak
im, ktorí tomuto veria, spasenie. Samozrejme, že je to len ďalší nezmysel a
nechápanie ani len tej najzákladnejšej veci a to: aké vôbec bolo Kristovo
poslanie tu na Zemi. Treba predovšetkým povedať, že Ježiš Kristus
nevstal z mŕtvych vo fyzickom hrubohmotnom tele, ale povstal v tele po fyzickej
smrti, teda v tele jemnejšom (jemnohmotnom), ľudovo povedané, povstal ako
"duša". Mali ho vtedy možnosť svojimi jemno vyciťujúcimi
zmyslami vycítiť a vidieť len vysoko duchovne cítiaci ľudia. Dvaja učeníci
kráčajúci do Emauz ho cítili a jemnohmotným zrakom videli, no dlho ho
nespoznávali, práve kvôli tomu jemnejšiemu telu a to i napriek tomu, že kráčal
s nimi a aj s nimi komunikoval. Keď boli všetci jeho učeníci spoločne
zhromaždení, prišiel ku nim cez zatvorené dvere a povedal im: „Pokoj vám“. (z
biblie) Cez zatvorené dvere predsa nemôže prejsť fyzické telo! Jemnohmotné telo
– duša však áno! Načo by tiež bolo potrebné, aby si jeho učeník Tomáš overoval
prítomnosť Ježiša rukou, ak by pred ním stál ten istý Ježiš, v tom istom
fyzickom tele, ktoré dovtedy spoľahlivo a dobre poznal? Overoval si to práve
preto, že tak ako všetci ostatní, komunikoval s ním len prostredníctvom
jemnohmotných zmyslov, jemnohmotného zraku a videl pred sebou jemnohmotné Ježišovo
telo, videl teda pred sebou "dušu" a nechcel na rozdiel od ostatných
„uveriť“, že je to On. "Zmŕtvychvstanie" teda bolo v skutočnosti z
mŕtvych vstaním v jemnejšom tele po odložení fyzického tela.
Toto tzv.
„zmŕtvychvstanie“ (teda komunikácia Ježiša Krista po svojej
fyzickej smrti s niektorými jemno vyciťujúcimi ľuďmi, hlavne z radu jeho
učeníkov) ľuďom tak dáva nádej, že môžu byť spasení, ale až vtedy, keď
si uvedomia, že ako majú žiť a potom aj tak v skutočnosti žiť budú ako pán
Ježiš Kristus učil! Samotné „zmŕtvychvstanie“ však nikomu, žiadnemu človeku,
nič, žiadne spasenie nezabezpečuje, pokiaľ nedokáže svojim životom preukázať,
že je spasenia hodný! Mohol by teda On, svojou cirkvou nazvať tých,
ktorí veria, že jeho tzv. "zmŕtvychvstaním" boli z nich sňaté ich
hriechy, len preto, že tomu veria? Nie! JEHO CIRKVOU SÚ TÍ,
KTORÍ ŽIJÚ PODĽA JEHO SLOV A SNAŽIA SA HĽADAŤ PRAVDU, POCHOPIŤ JU A UPLATŇOVAŤ
JU VO SVOJOM ŽIVOTE.To potvrdzujú aj nasledujúce Ježišove slová:
„Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do
zatratenia a mnoho je tých čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka
cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ – Matúš 7:13-14
Boli by tieto Jeho slová potrebné, ak by stačilo len veriť v tzv.
„zmŕtvychvstanie“?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.