Lebo žena je žena a muž je
muž. Obe pohlavia majú v spoločnosti rôzne úlohy a nie je možné, aby žena
robila veci mužským spôsobom a muž robil veci ženským spôsobom.
Funkcia prezidenta si vyžaduje
mužský princíp. Prezident ako hlava štátu (muž je hlavou rodiny) je navonok
viditeľný, aktívny. Táto funkcia si vyžaduje muža, ktorý je od prírody hrubším,
hutnejším ako žena, preto aj viac znesie. Navyše, buďme realisti, dnešná doba
je čo sa politiky týka, špinavá, plná intríg a hadov v oblekoch, čo
si vyžaduje obrniť sa patričnou „hrubou kožou.“ A to nie je všetko. Dejiny
ukazujú, že skutočná duchovná zgerba, neraz podhodila ľudu čistejšieho jedinca, aby
si cez neho tento ľud získala a po jeho chrbte sa
k moci vyšplhala. A teraz si predstavte, že do tohto bahna hodíte
ženu, veď nech sa stará. Len pozrite na dnešné ženy v politike. Čo vidíte?
Mužatky. Lebo inak to nejde, musia sa obrniť, opancierovať, keďže to čo sa dnes
deje, normálnym nie je.
Pred štyrmi rokmi kandidovala na
prezidenta Helena Mezenská. O jej vnútorných kvalitách a čistom
chcení som presvedčený, ale nemal som to svedomie posunúť ju svojim hlasom do
tohto kresla. Veď by musela nevyhnutne klesať na duchu a...trpieť. Napokon som
aj rád, že sa v posledných voľbách do parlamentu nedostala.
Žena je krkom a nie hlavou.
Žena je teda tá, na ktorej hlava stojí a otáča sa tým smerom, ktorý krk
udá. Teda úloha ženy je iná a keďže je jemnejšia, citlivejšia...stojí
o čosi vyššie ako muž. Vyššie svojou intuíciou. A my ju chceme
z tohto piedestálu zvrhnúť, ponížiť, znížiť? Prezident má byť muž – on je ten
viditeľný, ten hrubší, ktorý znesie útoky a silné údery protivníkov, ale
za jeho chrbtom stojí...žena. Ona, aj keď pre spoločnosť neviditeľná, určuje,
čo sa má v národe robiť, kam má smerovať a k týmto cieľom usmerňuje
muža (nemyslí sa manžel, ale nevylučuje sa ani to) – prezidenta (bohatiera) na
priame vykonávanie.
Výborne, len tak ďalej
OdpovedaťOdstrániť