Martin Hruštínec
Hneď v úvode musíme uviesť, že
toto počítanie podľa Novej Astrológie Slovenov sa vzťahuje na planétu Jupitera
*) v heliocentrickej sústave Perúnovho kola (zodiaku)
a v tomto časovom úseku je pod vplyvom vyžarovania Znamenia Kohút ako
aj fialového žiarenia Krojšňa. Viac podrobností sa čitateľ dozvie z knižky
Koledov Dar Slovenom [1].
Vládca Znamenia Kohút Soivojj svojim
vplyvom dáva ľudstvu znamenie: „Nezabudni, aby si deň sviatočný svätil!“
Táto známa veta aj z desatora, má
prispieť k pochopeniu podstaty Znamenia, lebo samozrejme, samotný bytostný
nám toho môže povedať ďaleko viac. Kohút nás teda prostredníctvom ženskej
bytosti Jupitera nabáda ale aj tlačí k sväteniu.
Najprv si ujasnime čo znamená svätenie
sviatočného dňa, čo nám chce známa veta z desatora povedať.
Zmyslom života je duchovný rozvoj
jednotlivca. Teda nadobudnutie morálnych a mravných zásad, ktoré sa stanú
neoddeliteľnou súčasťou osobnosti. Na začiatku vývoja stál človek seba
nevedomý, na konci po mnohých životoch na Zemi, má seba vedomý
a v plnej zrelosti putovať mimo hmotnosť, domov do večného Raja. Tým
naplní účel svojho bytia v hmotnostiach.
Človek má žiť tak, aby svojim
správaním nespôsoboval utrpenie, bolesť alebo rôzne nepríjemnosti blížnym ako
aj prírode. Len tak môže žiť Bohu milým životom a v spätnom pôsobení
dozrievať pre večný blažený život. Preto je nevyhnutné vyhradiť si pozemskú
chvíľu, ktorú posvätí tým, že si zrekapituluje predošlý čas, prezrie prežitia
a vyvodí z nich ponaučenie. Posledných šesť dní si dokáže ľahko zapamätať, preto je odporúčaný
jeden deň v týždni na takúto rekapituláciu. V našich končinách sa ustálila
nedeľa, avšak môže to byť ľubovoľný deň. Dôležitá je podstivosť pri tom
panujúca, kedy úprimne ľutujeme pochybenia minulých dní s plným
predsavzatím polepšenia sa, a naopak, ak sme svojim konaním robili dobro,
tak našim predsavzatím bude pokračovať v tomto smere.Človek nie je
ideálny, nemá sa trápiť nad minulými chybami, ale ponaučenia si citom osvojiť
a konať novým spôsobom. Pre duchovný vývoj sú rekapitulácie nesmierne
potrebné, lebo len tak si vieme zhodnotiť svoj život a smerovanie do
budúcnosti. Vo väčšom kolobehu zhodnocujeme na konci roka, vytyčujeme nové úlohy
a predsavzatia. V malom kolobehu by si mal človek vyhradiť každý deň chvíľku
pre seba, aby si premietol deň s jeho dobrými a zlými prežitiami.
Preto nám dal Boh tretie prikázanie, aj keď nejde ani tak o príkaz ako
skôr o dobre mienenú radu, ktorej uposlúchnutie nám prinesie vlastný
duchovný rozvoj a tým šťastie.
Celý život má človek napĺňať celú
Božiu vôľu, ale v určitom období nejaká jej časť príde do popredia, aby
tých, ktorí jej nedbajú prebudila, a tam, kde sa jej dbá, ešte
zdynamizovala úsilie a vyšvihla ho na vyššiu úroveň pre posilnenie poctivo
usilujúcich.
Preto aj pre svätenie sviatočného dňa
platí, že celý život si máme vyhradzovať chvíle, ktoré posvätíme, približujúc
sa tým Bohu, ale v čase od 19. októbra 2019 do 12. októbra 2020, nám
bytostný Soivojj pomáha prebudiť sa alebo zlepšiť svoju schopnosť svätenia.
Tento čas je teda zaostrený smerom k tretiemu prikázaniu.
Bolo to práve v Kohútovi, kedy po
prvý krát boli kostoly zatvorené. Návštevníci ich našli zamknuté
s odkazom, že korona... Ani komunistom sa nepodarilo to, čo ona dokázala.
Odrazu stál človek zvyknutý nedeľu čo nedeľu navštevovať kostol, pred
situáciou, s ktorou sa nikdy nestretol. Čo teraz? Pokiaľ sa zahĺbil do
svojho vnútra mohol vycítiť skutočnosť, že návšteva samotného kostola, ešte
nemusí byť dodržanie tretieho prikázania. Mnoho ľudí žije v mylnej
predstave, že v nedeľu stačí preniesť svoje telo z bodu A do
bodu B, teda vyjsť zo svojho domu alebo bytu, sadnúť do kostolnej lavice,
popočúvať hodinku farára, alebo aj nepočúvať a tým dodržal toto
prikázanie. Za koho má svojho Stvoriteľa, ktorý tieto príkazy alebo dobre
mienené rady nedal kvôli sebe, ale pre blaho ľudí? Veď On nepotrebuje ani
jedného jediného človeka. Pokiaľ sa takýto návštevník kostola nezahĺbi nad
počutou kázňou a nezoberie z nej ponaučenie pre svoj duchovný
vzostup, tak mohol radšej sedieť doma. Ľudia mali možnosť v tom čase
naozaj precítiť svätosť chvíle, ktorú sa snažili naplniť mimo zatvorený kostol,
či už doma alebo v prírode. Mohli pochopiť, že cirkevná „bohoslužba“ ešte
nie je automaticky svätenie, ale toto svätenie požaduje vnútro človeka, ktorému
je jedno kde sa nachádza. Aj vo voľnej prírode, keď sa človek otvorí, napojí na
silu a po odhodlaní byť lepším človekom, svätí na to vyhradený čas.
Zatvorené kostoly teda mali pomôcť ich návštevníkom pochopiť tieto skutočnosti,
oslobodiť sa od nesprávneho názoru, ak o to stáli. V konečnom
dôsledku v Božom prikázaní nie je povedané, že človek musí chrámy
navštevovať a zúčastňovať sa jednotlivých náboženských úkonov. Navyše,
prikázanie boli dané celému ľudstvu, preto nemožno predpokladať, že iní, okrem
kresťanov, sú vylúčení. Do logiky musíme ešte započítať čas zvestovania týchto
prikázaní prostredníctvom Mojžiša. Skutočne, oni boli dané ľudstvu skrz židov
asi 1300 rokov pred narodením Ježiša Krista,
teda veľmi dlhú dobu pred kresťanstvom.
V kostoloch sa nekonali omše ani
počas jedného z najväčších cirkevných sviatkov – Veľkej Noci, kedy si
cirkev pripomína Ježišovo zmŕtvychvstanie a očistenie ľudstva od hriechu.
Podľa nej to bolo práve pribitie Krista o drevený kríž, ktoré malo
zabezpečiť odpustenie hriechov všetkým ľuďom alebo aspoň tým, ktorí uveria.
Jedná sa o dogmu, ktorú samotné učenie Krista vyvracia. Nie je možné, aby
niekto iný a ešte zavraždený, vzal na seba hriechy čo i len jedného
človeka. To by bola nespravodlivosť. Ďalšia nelogická dogma
o zmŕtvychvstaní zavraždeného a jeho návrat v tomto pozemskom,
predtým zavraždenom tele, späť k Otcovi dosvedčuje úbohú malosť chápania
ľudstva. Ježiš nevstal z mŕtvych v tom zmysle, že jeho telo ožilo,
putovalo s učeníkmi a o pár dní odletel s týmto telom
k Otcovi. Ježiš sa po smrti, kedy telo bolo Jozefom z Arimatie ukryté
na bezpečné miesto, zjavoval jednotlivým učeníkom raz tu, raz tam, vždy
niekomu inému, čo by telesne nedokázal, navyše, ak by sa jednalo o jeho
pozemské telo, tak by ho spoznali hneď. Mnohí ho však nespoznávali. Zjavovala
sa im Ježišova duša. A takto nehmotne odišiel späť k Otcovi, lebo On prebýva
mimo hmotnosť. Hmotné telo predsa nemôže ísť k nehmotnému Otcovi do Jeho
nehmotnej ríše. Logicky vzaté, ak by to bolo možné, prečo sa Kristus musel
narodiť, prečo sa tu už hotoví nezjavil? A spomeňme na Jeho výrok: „Prv
ako Abrahám bol, Ja som bol!“ Podľa vlastného výroku teda musel existovať už pred
svojim narodením, kde nemal pozemské telo, teda žil v Božskej časti vo
svojom nehmotnom Božskom tele. Ešte skôr
ako bol Abrahám už nehmotne Ježiš Kristus existoval.
Ak nerátame televízne alebo
internetové priame prenosy z prázdnych kostolov, boli ľudia počas sviatkov
ponechaní sami na seba.Vo väčšej tichosti mali možnosť precítiť nezmyselnosť
Veľkonočných dogiem, ktoré brzdia duchovný vývoj človeka a bránia
správnemu napĺňaniu tretieho Božieho prikázania. Je naozaj veľavravne
symbolický obraz hlavy katolíckej cirkvi – pápeža, ktorý Veľkú noc slávil
opustený. V Bazilike svätého Petra vo Vatikáne síce slúžil omšu cez
internet, sledujúc ho množstvo ľudí, avšak celkom sám, akoby nám chcela táto
udalosť niečo povedať. Tam kde predtým boli davy, odrazu bolo mĺkve ticho.
A toto sa udialo práve v Kohútovi, ktorý ľudstvu hovorí, aby
sviatočný deň svätil! Poriadne svätil v zmysle Božej vôle. Ale dogmy
cirkví sú toho brzdou, preto preč s nimi.
V máji sa už kostoly otvorili
(zatvorené boli od 10. marca), avšak človek, pokiaľ nie je povrchný
a dokáže sa aj zamyslieť nad životom musí zvážnieť, lebo niečo tu nesedí.
Na jednej strane návštevníci prosia Boha o zdravie a na druhej strane
nosia rúška, nedotýkajú sa a sedia v dvojmetrových rozstupoch od
seba. To svedčí o neviere návštevníkov týchto kostolov, ktorých nie je
namieste nazývať „veriaci“. Veď už sám Kristus nabádal svojich nasledovníkov
k živej a pevnej viere. Tu sú len dve možnosti, buď dotyční neveria
v silu svojej modlitby, ktorá preto nemôže byť vyslyšaná alebo neveria
Bohu, že ich ochráni pred chorobami. Ale za to médiám, hygienikom, politikom
veria. Spomeňme na apoštola Pavla, ktorého na jednom ostrove po stroskotaní
lode poštípal do ruky veľmi jedovatý had. Obyvatelia ostrova očakávali skorú
smrť, lebo vedeli, čo je to za hada. Na ich prekvapenie sa Pavlovi nič nestalo,
pokračoval v práci ako pred tým. Pavol mal silnú vieru v Boha, vedel,
že pokiaľ celým srdcom priľne k Nemu, tak je pod Jeho ochranou podľa Jeho vôle.
Teda aj takéto zdanlivé maličkosti by mohli vnímavého pozorovateľa upozorniť na
spôsoby svätenia dnešných ľudí a po intenzívnom zaoberaní sa touto veľkou
témou sňať masku z falošných spôsobov.
Na gazdovstve je práve kohút tým
zvieraťom, ktoré veľmi skoro, nad ránom, svojim kikiríkaním oznamuje všetkým
obyvateľom príchod nového dňa. Preto je aj toto Znamenie symbolicky nazvané
podľa kohúta, lebo svätením, teda rekapituláciou a vytyčovaním si nových
predsavzatí, sa človek duchovne prebúdza do ďalšieho pôsobenia. Tak ako nový
deň prináša svetlo, tak aj svätenie prináša svetlo duchovné.
Naposledy bola Jupitera
v identickom postavení od 27. augusta 1948 do 21. augusta 1949. Bolo to
obdobie, kedy po prevzatí moci vo februári 1948 komunistami, začali útoky na
cirkvi, ktoré sa v ďalších Znameniach stupňovali. Akoby sa vnímalo ich
nesprávne pôsobenie a podľa svojrázu jednotlivcov sa oni prejavili.
Komunisti začali riešiť veci tak, ako ich riešili. Tu sa naskytá otázka či za
tými rôznymi neľudskými konaniami a podvodmi môže Znamenie. Odpoveď je
jednoduchá, nie, lebo zlo vychádza len z človeka. Znamenie prinesie určitú
kvalitu, na ktorú jednotlivec reaguje buď ušľachtilým spôsobom alebo krivý
zámer daného Znamenia. Nikdy ho však nedokáže nepoužiť. Vždy reaguje podľa
svojej povahy, dobre alebo zle, pekne alebo nepekne. Momentálne sa nachádzame v období,
a to už aj v čase nástupu komunizmu pred 70 rokmi, kedy už aj zlo
páchané, v konečnom dôsledku slúži Svetlu. To znamená, že aj keď tu niekto
cez média manipuluje s ľuďmi a pozatvára ich doma, aj to
v konečnom dôsledku slúži Svetlu, lebo pozatváraní ľudia majú výbornú
možnosť si mnohé veci ujasniť. Napríklad už vyššie spomínané spôsoby svätenia,
ale aj uvedomiť si, že k životu nepotrebujeme pachtiť sa za peniazmi, aby
sme si napokon išli oddýchnuť na drahú dovolenku. Koľkí si to uvedomili a využili karanténny čas? Tá možnosť tu bola. Veď samotná karanténa
dala príležitosť na rekapitulovanie života, či už jednotlivca alebo vo
väčšom meradle samotného ľudstva. Bol to darovaný čas na možnosť svätenia, aj
keď nevedomého, každému človeku, či ateistovi alebo veriacemu, bez ohľadu na
vierovyznanie, farbu pleti, pohlavie, vek, spoločenské postavenie.
V Kohútovi ľudstvo dostalo skvelú príležitosť. Či ju využije
a pripraví v sebe pôdu na nasledujúce obdobie Znamenia Psa, ktorý
hovorí, že „všetko musí byť nové!“, je už na jeho slobodnej vôli.
*) ženské meno preto, lebo je
spravovaná ženským bytostným
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.