31. 10. 2012

Mušle


Autor neznámy
***
Na mořské pláži se pomaličku pohyboval starý muž. Opatrně našlapoval, opíral se o hůl a každou chvíli se ohýbal a vybíral něco z písku a házel to do moře. Kolem šla mladá dvojice. Drželi se za ruce a se zájmem staříka pozorovali.

"Co to děláte?", zeptala se dívka.

"Vracím mušle do vody, aby neumřely."

Mladí se zasmáli a odvětili: "'To přeci nemá vůbec žádný smysl. Víte kolik je pláží na celém světě a kolik mušlí na nich je příbojem vyhozeno? Tahle vaše práce je marná a k ničemu."

Stařík se pousmál: "Ta mušle, co jsem tam právě hodil si to určitě nemyslí."


Viac tu: http://www.svitanie.sk/news/musle-/

29. 10. 2012

Zamyslime sa...


Jedna mladá žena išla autom z práce. Riadila veľmi opatrne, pretože mala úplne nové auto, kúpili si ho len včera. Jej manžel na tento model šetril poriadne dlho.
Na preplnenej križovatke na okamih zaváhala a narazila do blatníka iného auta. Strašne sa rozplakala. Ako len toto vysvetlí manželovi ? Vodič druhého auta ju síce zhovievavo vypočul, ale trval na tom, že je potrebné spísať poistnú udalosť.
Žena začala hľadať dokumenty vo veľkej hnedej taške, ktorú mali na doklady. Vypadol z nej akási lístok.
Rozhodnými ťahmi mužského písma bolo na ňom napísané :

"V prípade nehody si pamätaj, že milujem teba a nie toto naše auto."

28. 10. 2012

Poďakovanie od nemeckých a rakúskych občanov


Ďakujeme vám, že nekupujete vaše domáce slovenské výrobky. Srdečne vám ďakujeme, že kupujete naše - nemecké a rakúske. Aj vďaka vám naše firmy zvyšujú výrobu, zamestnávajú viac pracovníkov a odvádzajú viac do štátnej kasy. Aj vy prispievate k tomu, že máme kvalitné zdravotníctvo, školstvo, sociálny program a vysoké dôchodky. Danke schön!

Určite si uvedomujete, že nekupovaním vašich domácich výrobkov postupne prispievate k znižovaniu výroby vo vašich firmách, k prepúšťaniu ich zamestnancov, zatváraniu vašich firiem, k celkovému poklesu vašej ekonomiky, k znižovaniu výdavkov na zdravotníctvo, školstvo a sociálnu politiku. O to viac si ceníme váš postoj. Nehľadíte na seba, ale doprajete nám. Wunderbar!

25. 10. 2012

Viktor E. Frankl: Napriek všetkému povedať životu áno

Pekná recenzia knihy. Autor knihy prežil koncentračný tábor, v ktorom mu utrpenie  pomohlo priniesť nový pohľad na zmysel života. Tento pohľad, ktorý aplikoval ako psychiater pri liečení svojich pacientov, vo svojej klinickej praxi nazval logoterapia

http://dalfar.wordpress.com/2010/03/17/viktor-e-frankl-napriek-vsetkemu-povedat-zivotu-ano/

21. 10. 2012

DOMÁCU KULTÚRU TREBA PESTOVAŤ!


Západný stredný prúd z nás robí koloniálne otupené stádo         

         Podľa prieskumov „slovenské“ rádiá púšťajú z domácej hudby sotva 10 percent. Slovenský stredný prúd je teda v polohe menšinového žánru a menšinové žánre mediálne nejestvujú. To je rozdiel napríklad oproti Amerike, kde sa púšťa v podstate okolo 90 – 100 percent domácej hudby a menšinové žánre mimo hlavného hudobného priemyslu majú celkom slušnú sledovateľnosť. Sú tam napríklad rozhlasy s tvorivým americkým folklórom – kantry hudbou. Na Slovensku má podľa prieskumu z roku 2008 ľudová hudba a folklór 40 percentný záujem obyvateľstva, ale folklór a ľudovka nemá žiadnu rozhlasovú stanicu a vo folklóre platí nepísaný zákaz novej tvorby, takže pôvodná hudba v takýchto podmienkach je vývojovo odsúdená na zánik. Kým v Čechách je aspoň Rádio Etno, a v tomto smere sa vyhlasujú každoročne aj ceny, udeľované aj hudobníkom so vzťahom k moravskej a slovenskej pôvodnej hudbe, na Slovensku sme v polohe úplnej západnej kolónie. O tom, čo pustia slovenské rozhlasy, rozhodujú agenti západných vydavateľstiev, ako Bíemdží (a Íemaj, ktoré je už súčasťou Bíemdží). Takže je tu monopol cudzej kultúry.

20. 10. 2012

Hlbšie pochopenie sviatku pamiatky zosnulých

Martin Hruštínec

Hlbšie pochopenie sviatku pamiatky zosnulých každoročne pripadajúceho na 2. novembra, pomôže človeku k jeho živšiemu a vedomejšiemu prežívaniu.

Prvé čo si musíme uvedomiť je skutočnosť, že život po smrti nekončí. Od mŕtveho tela sa oddelí duša a putuje do oblastí, ktoré kresťanská terminológia označuje očistec. Hovorí sa mu aj záhrobie, onen svet alebo jemnohmotnosť. Niektoré duše však ostanú uviaznuté na Zemi a trvá dlhší čas kedy sa do tohto záhrobia (kam patria) dostanú. Je obrovské množstvo úrovní očistca, kde duše absolvujú ďalšiu etapu vývoja. Funguje to tak, že sa človek po smrti dostane do takej oblasti, aká zodpovedá jeho momentálnemu duševnému stavu. Lakomci sa medzi lakomcami ocitnú, závistlivci medzi závistlivcami, ohovárači medzi ohováračmi ale aj šľachetní medzi šľachetnými. Tu na Zemi sme všetci pospolu, vedľa seba. V záhrobí také niečo neexistuje.

Je náhoda, ak práve na jeseň si pripomíname zosnulých? Naši predkovia ako citlivejší a vnímavejší tento dej živo a vedome prežívali. Oni vedeli, že sa otvárajú brány záhrobia a ich blízki zosnulí môžu prichádzať priamo k nim na návštevu. Síce sa tieto návštevy môžu diať počas celého roka, ale práve na jeseň je to najintenzívnejšie.

Veľké množstvo sviatkov pôvodnej slovenskej kultúry sú prekryté cirkevnými sviatkami. To nastalo po páde našej ríše a následným postupným pokatolizovaním spoločnosti. Je vždy veľmi ťažké tisícročia zakorenené poznanie, zvyklosti odstrániť z vedomia národa a tak tieto  živé sviatky prelepili tými svojimi – katolíckymi. Jedným z nich je aj sviatok všetkých svätých, ktorý pripadá na jeden deň pred našim sviatkom - pamiatky duší zosnulých predkov. Tu treba prísne podotknúť, že v celom Stvorení len jeden Duch sa môže menovať Svätým – Duch Svätý, časť Vôle Všemohúceho. A ak pôjdeme ešte ďalej, tak zistíme, že mnohých tzv. svätých si cirkev vymyslela.   

Odbočme na chvíľu za ,,veľkú mláku“ do USA. Keď u nás si pripomíname našich zosnulých, tak v západnom svete hlavne v USA, Kanade, Írsku, Spojenom Kráľovstve, Portoriku, ale aj v Austrálii a  Novom Zélande [1slávia Halloween. Prečo práve v tomto období? Aj u nich ich predkovia tento kontakt s mŕtvymi vyciťovali. Oni vedeli, že práve na jeseň prichádzajú ich zosnulí príbuzní alebo priatelia, že sa otvára onen svet. Vedome to slávili, vedome to žili. Až neskôr keď sa človek otupil, keď stratil kontakt s jemnejším svetom toto poznanie začal považovať za nezmysel, potom už len zo zvyku slávil tieto veci. Pre Američanov je typické to známe wow, super a robenie z vecí senzácie. A tak aj tieto deje tak prifarbili fantáziou, že dnes majú z pôvodného sviatku len gýčový halloween. 
  
U nás je však obdoba pogýčovania v niečom inom. Taktiež sme už celkom zabudli na pravý význam, zabudli sme, že sa otvára bránana sny, v ktorých sa nám prihovárajú naši blízki z onoho sveta...zabudli sme. Sviatok chápeme už len ako pripomienku nášho milovaného zosnulého, ktorý už neexistuje...alebo nad tým ani nerozmýšľame, a keď sa opýtate človeka, tak pokrčí plecami a povie ,,neviem“. Sme nevedomí v týchto veciach. Slávime niečo čomu nechápeme! Iní sa uspokoja s domnienkou, že ich blížny je v nebi. Ale aj to je nevedomosť, lebo cesta do neba je nesmierne ďaleká.  Ďalší vyzdobujú hroby už len kvôli druhým, aby ich neohovárali. Sme proste neživí! A z tejto neživosti vzišla nová móda – umelé kvety. Zákonom rovnorodosti, tým že vo vnútri sa správame k sviatku neživo, umelo, na hroby kladieme neživé, umelé kvety!

Začnime vážne skúmať tento sviatok. Začnime cítiť tú jednoduchú skutočnosť, že naši milovaní naďalej existujú a že sa v modlitbe môžeme za nich prihovoriť, dokonca sa s nimi vnútorne spojiť. Príhovor za zosnulého je pre neho obrovským požehnaním. Modlitba je úžasná v tom, že ak je úprimná, tak vždy nájde nášho milovaného nech sa nachádza kdekoľvek...či už v pekle alebo v nádherných výšinách záhrobného sveta. Ani peklo netrvá večne, ak človek pochopí, kde robí chybu a začne s pokáním, tak sa odtiaľ dostane. Láskou naplnená modlitba je preto obrovskou pomocou.

Potom také niečo, ako umelý kvet celkom vymizne z našich cintorínov, ktoré sa na miestach so silnými a dobrými energiami zriaďovali.

Pre lepšiu predstavu týchto dejov odporúčam Brazílsky film Náš domov: https://www.youtube.com/watch?v=NRkWjHsrCh0

Alebo Franchezzov odkaz zo záhrobia, ktorého kniha v slovenskom jazyku sa dá vo vydavateľstve Vienala objednať.

Zdroje:
[1http://sk.wikipedia.org/wiki/Halloween


14. 10. 2012

O dobre a zle


Neznámy autor
***
Žili, boli dvaja bratia; jeden dobrý a druhý zlý. Jeden bol celý život slušný, kurčaťu by neublížil a delil sa s ostatnými o poslednú kôrku. Druhý bol pekný gauner, okrádal chudákov a kurčatám s chuťou krútil krky. A títo bratia sa raz stretli.

Pohrúžení do rozhovoru idú, idú ... a v tom sa pred nimi roztvorila jama ako hrom. Obaja do nej spadli – a predstavte si, čo sa stalo!

Ten brat gauner vyviazol bez modriny a dokonca na dne jamy našiel zlatku! Zatiaľ čo láskavý a slušný brat nenašiel ani gombík a ešte ku všetkému si rozbil nos!

Keď bratia vyliezli z jamy, nemálo sa tomu zadivili. Od malička verili na osudovú spravodlivosť a príhoda im nešla do hlavy. Dlho o tom mudrovali a napadlo ich, že si ich osud pre ich nápadnú podobu poplietol a rozdal im svoje dary naopak. Teda predniesli svoj problém jednému slávnemu veštcovi, ktorý bol známy ako veľký znalec osudu. Veštec sa zahĺbil do kníh a potom povedal:

„Už celej tej udalosti rozumiem. Tebe, chlap zlý a nečestný, dávna veštba prisúdila, že dnes nájdeš poklad. Ale pretože si to vôbec nezaslúžiš a veštba sa musí naplniť, zostala ti z pokladu za trest len zlatka. Zatiaľ čo tvoj milý brat si mal podľa veštby zlomiť väzy. Ale za odmenu vyviazol len s rozbitým nosom. Tak choďte, chlapci, choďte a pamätajte si: osud je skutočne spravodlivý a jedná s nami podľa zásluh. Ale my naivní ľudia vieme o jeho zámeroch tak málo, že mnohokrát ani nepoznáme, čo je pre nás zlé a čo dobré, čo je pre nás vlastne odmena a čo trest.


Viac tu: http://www.svitanie.sk/news/o-dobre-a-zle/

13. 10. 2012

Online petícia za ochranu mravnosti detí a mládeže vo verejnom priestore

Na mail mi prišla výzva k podpisu online petície za ochranu mravnosti detí a mládeže vo verejnom priestore.

Potešil som sa a petíciu som podporil. Ide o budúcnosť nášho národa, o našu česť a hrdosť. Možno táto petícia podnieti viac ľudí k premýšľaniu a vývoj spoločnosti sa uberie lepším smerom.

Je ľudstvo pripravené na perpetuum mobile?


Akou cestou by sa uberal život ak by ľudia dostali možnosť používať vo svojom dennodennom živote zariadenie generujúce energiu zadarmo alebo za veľmi nízku cenu? Poďme sa spoločne pozrieť na možný sled ďalšieho vývoja spoločnosti.

Čisto hypoteticky, ak by skryté sily v pozadí (dnes im hovoríme elita, ilumináti atď.) nedokázali ututlať nejakú technológiu, ktorá by značne uľahčila život ľuďom i prírode (čistá a lacná energia) a táto technológia by sa prevalila na verejnosť, že by nebolo možné ju už poprieť, a ak by nejaká firma začala s výrobou týchto zariadení vo veľkom, tak by sa zdalo, že ľudstvu svitá na lepšie časy. Predstavme si teda, že je možné zakúpiť či už pre byt, rodinný dom, bytovku, firmu, školu, nemocnicu...zariadenie produkujúce energiu zadarmo alebo za pár korún. Pekné. Potešia sa naše peňaženky i ochrancovia prírody.

11. 10. 2012

PREČO STIAHLI „NEZÁVADNÚ“ OČKOVACIU LÁTKU?

 prečo štátny ústav na rozdiel od občanov údajne nič nezaznamenal? Slavo Horník píše

pondelok, 8. 10. 2012 bola náhle stiahnutá očkovacia detská vakcína proti záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, hepatitíde B detskej obrne a ochoreniu, ktoré vyvoláva Haemophilus influenzae typ b. Táto vakcína bola označovaná ako „hexavakcína“.
Bratislava, 8.10.2012: „Štátny ústav pre kontrolu liečiv nariadil stiahnutie jednej šarže vakcíny Infanrix hexa, plv iul 10x0,5 ml, č. šarže A21CB191B. Dôvodom tohto rozhodnutia je mikrobiálna kontaminácia výrobného prostredia, ktorá bola zistená u výrobcu počas kvalitatívnej kontroly. Samotná vakcína mikrobiálne kontaminovaná nie je a nie je ovplyvnená ani jej bezpečnosť a účinnosť. Pacienti, ktorí boli touto vakcínou očkovaní, ohrození nie sú“, tvrdí ŠULK. Vedenie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv vzápätí tvrdí, že samotná vakcína je neškodná, a liek nemá priamy nedostatok. ŠULK opakovane tvrdí, že stiahnutá šarža lieku Infanrix Hexa je nezávadná. Množstvo ľudí, ktorí uvažujú, sa pýta, prečo teda stiahli túto očkovaciu vakcínu (v ČR dokonca dva dni predtým - v sobotu - cez víkend) a to 1. triedou urgentnosti, keď samotná vakcína vraj „spĺňala všetky požiadavky na kvalitu...“.

Ovládanie ľudí cez devalváciu slova!


Znehodnotili sme slovo i vlastný rečový prejav! Nadmerným zneužívaným sme ho devalvovali tak, že ľudské slovo stratilo svoju pôvodnú váhu, silu, hĺbku a význam. Stal sa z neho bezcenný brak, ktorého je všade nadmieru a ktorým sa neuveriteľne plytvá.

"Vaša reč nech je áno, alebo nie. Všetko ostatné je od zlého!" Túto veľkú múdrosť sme vôbec nepochopili a nedržali sa jej, čoho dôsledkom, ak sa to nezmení, bude musieť byť duchovná záhuba miliónov duší, ktoré sa utopia v nesmiernom oceáne balastu vytvoreného a neustále vytváraného ľudským slovným prejavom.
"Vaša reč nech je áno - áno, nie - nie! Všetko ostatné, čo je nad to, je od zlého!" Čo znamenajú tieto slová? Neznamenajú strojovú úsečnosť, alebo zúženie reči iba na slová áno a nie. Toto odporučenie je nabádaním k stručnosti, k vecnosti a k jednoduchosti vo vyjadrovaní. Nabádaním k tomu, aby sme vždy hovorili iba to, čo je naozaj podstatné a má zmysel a význam.

7. 10. 2012

Ako sa chytajú opice


Bruno Ferrero
***

Lovci opíc vymysleli jedinečný spôsob, ako chytať opice. Keď objavia v pralese miesto, kde sa opice najčastejšie schádzajú, zakopú do zeme kokosové orechy s malým otvorom, cez ktorý prekĺzne ruka opice. Potom do orechov vložia za hrsť ryže alebo bobúľ, na ktorých si opice najradšej pochutnávajú.

Len čo lovci odídu, opice sa začínajú zbiehať. Zvedavé, ako vždy, pozerajú na kokosové orechy a keď vyňuchajú skryté dobrôtky, strkajú ruky do malých otvorov a naberú si do hrsti, koľko len môžu. Ale veľkosť otvoru v orechu je zákerne premyslená. Prázdna ruka ním prejde, ale plná nie, a opice ťahajú a ťahajú...

Namáhajú sa zo všetkých síl, ale ani na chvíľu im nenapadne otvoriť ruku a vypustiť, čo držia v hrsti.
Na to čakajú skrytí lovci. Vrhnú sa na opice a ľahko ich pochytajú.
                                                                             ***
Koľkí lúdia prídu o pravý život, lebo sa boja otvoriť päsť, v ktorej zvierajú niečo, čo pokladajú za nanajvýš potrebné, a pritom je to zbytočné.

Elegantní a usmievaví lovci nikdy nespia. Skrývajú svoje pasce do farebných časopisov, obrazoviek, na rohy ulíc. A tak sa rodia lúdia so zavretými päsťami a s vyhasnutým srdcom.

Nemali by sme zabúdať na Ježišove slová: "Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. " (Lk 12, 32 - 34)