Náš vzdelávací systém nepochopil pojem rovnosti

Už od malička sa vsugerúva deťom, že mať jednotky alebo aspoň dvojky na vysvedčení je úspech. Ale ako môže mať budúci "Mozart" na vysvedčení z fyziky jednotku? Ako môže mať budúci "Tesla" na vysvedčení z dejepisu jednotku? 

Rovnosť znamená, že každý človek má rovnaké právo rozvíjať svoj jedinečný talent. 

Rovnosť neznamená, že každý sme rovnaký a tak každému vnútime rovnaké množstvo rovnakých predmetov. 

Inšpiratívne video o vzdelávacom systéme

Svetová hospodárska kríza

Gazda

Čo to znamená? Poďme rozlúštiť spojenie týchto slov, tak často v dnešnej dobe používaných.

Svetový – znamená, že sa to týka celého, alebo väčšiny sveta, teda Zeme.

Kríza – je vyjadrenie pre nedostatok, stratu, slabosť, alebo pre niečo, čo sa nevyvíja vzostupne ale naopak.

Slovo hospodársky si musíme rozobrať v súvislosti s ekonomikou, ktorá vo svete prevláda, to je trhová ekonomika, alebo trhový kapitalizmus.

Takže z uvedeného vyplýva, že systém trhového svetového kapitalizmu má problémy. Poďme si ale rozobrať, čo je to trhová ekonomika alebo trhový kapitalizmus, alebo presnejšie na čom je založený. Ak budeme skúmať, zistíme, že celé to stojí a padá na spotrebe. Ak spotreba rastie, rastie všetko. Obchod, zisky, zamestnanosť, mzdy, atď. Ak spotreba klesá, všetko klesá a dochádza ku kríze. Čiže, v záujme existencie trhového kapitalizmu je, aby spotreba rástla a rástla. Z tohto dôvodu vznikli úvery, hypotéky a leasingy, aby obyvateľom, ktorí už nemali za čo míňať toto umožnili. Tak vznikol život na dlh. (Podotýkam, že to vzniklo v západnom svete. Presunulo sa to do Ameriky, tam sa to 100-násobne zmnožilo a postupne sa to rozšírilo a rozširuje do celého sveta.)

Lenže tu prichádzame k bodu, kedy si musíme položiť otázku, dokedy sa dá zvyšovať dlh určitej vymedzenej skupiny ľudí na úkor ostatných vrátane prírodných  zdrojov?

Moc modlitby

Susanne Schwartzkopff

Na všetkých našich pozemských cestách stojí nám ľuďom po boku pomoc, ktorú láska a múdrosť Stvoriteľa votkala nerozlučne do veľkých zákonov života. V našej pozemskej uzavretosti tušíme však o nej málo alebo nič. Hrubý hmotný obal leží ako nepriehľadný plášť okolo nášho svetelného jadra. Toto sa tak zúžilo, zhustlo takou mierou, že svet, ku ktorému náleží iskra ducha v našom vnútri, stal sa mu cudzím a nedostupným. Pritom planie a žhne, chvie sa a znie, svieti a žiari prúdenie duchovných síl okolo nás v najradostnejšom pohybe. Prúdi to hmotnosťou a poskytuje jej možnosť k životu a jeho rozmachu. Bez prúdov duchovných síl a bytostného krúženia bola by hmotnosť mŕtva a nehybná. Avšak človek si domýšľa, že pravý život je to, čo vidí svojimi pozemskými očami a že to, čo môže ohmatávať svojimi rukami a prekročiť svojimi nohami, je už celé stvorenie.

Aké je to úbohé, aké úzke a aké malé!

Jediný okamžik, v ktorom smie duch otvoriť svoje oči a zbadať odkiaľ pramení život, uvedie ho do nesmiernych diaľav.

Je to však ako v rozprávaní o stratenom raji; brána zapadla vinou ľudí a teraz stojí v rozprávaní o stratenom raji, pred ktorou anjel s plamenným mečom zabráni prístup každému, kto sa nepribližuje opäť v bielom rúchu. Pretože je raj pre nás stratený, tu sme sa uchýlili všetci späť do nášho vyhnanstva a pokúšame sa existovať v ňom ako možno najlepšie. Lebo toto živorenie nemožno nazvať životom.Ako vzdorovité dieťa, ktoré bolo odohnané z blízkosti rodičov, aby sa spamätalo, ktoré sa zakusne do svojho vzdoru a zostane vonku i napriek tomu, že je tam zima a tma a že sa bojí, tak i my zostávame vo vzdore a svojhlavosti stáť vonku, zostávame nešťastní, osamelí, vyradení, pretože to inak nechceme. Keby sme sa obrátili a šli naspäť cestou, ktorá nás kedysi priviedla do omylu, potom by sa pre nás opäť otvorila brána do raja a radosť a svetlo ožiarilo by naše šťastie.

Ale my sa strachujeme pred oslňujúcimi svetelnými lúčmi a žiarivým leskom čistoty. Vieme, akí zúbožení sme sa stali a štítime sa pred návratom.

Pred bránou raja tryská čistý plameň. Nazýva sa "sebapoznanie". Musíme sa skloniť nad jeho hladinou, musíme bez ohľadu prijať svoj obraz a uvidieť, kde sú škvrny na našom šate, ktoré musíme vyprať. Nikto nezostane ušetrený tejto skúšky. Avšak kto do seba prijal čo i len jediný lúč svetelného raja, kto smel uchopiť len dych jeho nádhery, ten nasadí rád všetko, aby tam smel dospieť. Prechvievajúca oblažujúca ľahkosť, ľúbozvučnosť a harmónia obopína tam žijúceho. Aká studená a kalná je oproti tomu naša zem, ako neľúbezne znejú hlasy ľudí. Dosiaľ je to tak. Nemá to byť inak? Nemusí sa to stať iné, ak chceme vyplniť účel nášho bytia?

Sme zaostalí a je to super!

Peter Zorvan

Štatisticky až 2,8 milióna Slovákov žije v zahraničí. Neúmerne vysoké číslo. Mnohých, hlavne mladých ľudí láka zahraničie lepšími platmi, kvalitnejšou životnou úrovňou, novým začiatkom... Len do Británie minulý rok emigrovalo vyše 50 tisíc Slovákov. Mňa do zahraničia vylákala vidina úspechu, lepšieho využitia potenciálu, a tiež „vytiahnutia" sa nad ostatnými v životopise. Už po prvých dňoch pobytu v Británii ma táto krajina ohúrila. Avšak čím dlhšie tu som, tým viac si uvedomujem, že svoje deti by som tu vychovávať nechcel a ako dieťa by som odtiaľto utekal kade ľahšie. Britská spoločnosť je na môj vkus až príliš moderná.

Poznáte Marka Christensena, toho Američana, autora piesne „Deväť", čo sa tak zamiloval do Slovenska? Nie je jediný. Asi každý Američan, o ktorom viem, že strávil nejaký čas na Slovensku, si osvojil podobný postoj. To, na čo sa tak na Slovensku neustále sťažujeme, Američania (a nielen oni) na našej krajine tak veľmi milujú. Môj najlepší priateľ je Američan. Prišiel na Slovensko z Bostonu vyučovať na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Tak sa mu u nás zapáčilo, že sa intenzívne začal učiť slovenčinu, aby čo najlepšie zapadol. A podarilo sa mu to. Teraz je na rok v Peru a stále sníva o tom, že sa raz vráti do Štiavnice. Myslí to vážne. Čo ho sem tak láka?

Napriek všetkým štatistikám a štúdiám, Slovensko je oveľa slobodnejšia krajina ako ktorákoľvek západná krajina. Myslím, že je to práve preto, že sme „zaostalí". Nie sme tak „tolerantní", že sa vzdávame vlastného názoru v mene politickej korektnosti. Nemáme tak rozvinutú techniku, že nás vlády sledujú na každom kroku, nemáme také „pokrokové" zmýšľanie, že s radosťou prijímame regulácie „health & safety", ktoré nám jak dementori z Harryho Pottera vysajú šťastie zo života. Toto si zaslúži krátke pozastavenie.

Štát, korporácie a ich otroci

Peter Zorvan

Všetci poznáte tie pred-apokalyptické panické správy o tom, ako nás chce neustále niekto ovládať, diktovať a ovplyvňovať naše správanie a tak pre seba vytvárať zisk. Možno aj to že nás nonstop sleduje nejaký Veľký Brat (Američan, beloch). Ak práve myslíte racionálne, najskôr tieto myšlienky zahodíte, aby vám zbytočne nezaplňovali mozgovú kapacitu. Ale predsa: máme úplnú voľnosť pohybu a rozhodnutí?  Skutočne sme si naše správanie vybrali my sami?  

Naša spoločnosť dosiahla bod, v ktorom sa sama požiera. Kapitalizmus, vo svojej podstate veľmi dobrá idea, sa zošmykol do extrému, korporatizmu. Banky zrazu začali dostávať podporu štátu, o ktorej nerozhodol nikto iný než samá exekutívna hlava štátu. Tento menovaný jedinec použil peniaze, ktoré mu nikdy nepatrili, na „stabilizovanie" ekonomiky. A zrazu tu máme sektor, ktorý si na voľnom trhu môže robiť, čo sa mu len zachce, neutrpí za prešľapy žiadne sankcie, ba čo viac, keď to preženie, štát ho zadotuje. Tým sú ostatné subjekty a aj celé sektory vytláčané z priestoru, ktorý mal patriť všetkým. Zhromaždenie bohatstva v rukách úzkych skupín nie je kapitalizmus.

Lenže ľudí to nijako neštve. Nevadí im, že zarábajú niekoľko desiatok krát menej ako tí, na ktorých podporu sa vždy ochotne pozbierajú. Teraz ani zďaleka nehovorím len o bankách. Väčšina svetových gigantov úzko spolupracuje so štátnou mocou. Facebook, Google, Apple, Microsoft, poľnohospodári, automobilky... Dnes aj vďaka Edwardovi Snowdenovi vieme, ako štát spolu s týmito gigantmi vytvárajú nadnárodné korporácie a zhromažďujú tak vo svojich rukách čoraz viac bohatstva a tým aj moci.

Ale čo urobí bežný obyvateľ našej skvelej upadajúcej Západnej civilizácii? Príde vyčerpaný z práce, ak je žena, tak ide variť pre rodinu, ak je muž, tak si zapne televízor a počká, kým sa po vykonaní domácich prácach k nemu pridá aj jeho žena. A ich obľúbeným programom ani zďaleka nie sú dokumenty z National Geographic alebo niečo informatívne z domácej RTVS. Dve komerčné televízie plné korporačného nezmyslu si delia väčšinu sledovacieho času slovenského diváka. Pamätám si, že naposledy, kedy komerčná televízia vysielala hodnotný kritický dokument, bolo 5. Júna 2009 o 23:55, kedy sa Markíza zúčastnila svetovej premiéry úžasného dokumentárneho filmu Domov. Svet oslavuje priemernosť. Je to jednoduché, priemerní ľudia sú najľahšie ovplyvniteľní a dajú sa z nich efektívne vytvoriť masy.

Výsledok?

Nesplněná přísaha

Susanne Schwarzkopff

Nepochopitelná Boží láska vyslala kdysi v pradávných dobách část svého Božství do vesmíru, aby tomuto darovala život a tvar. Vyrozený Syn Otce, Imanuel, ON, který jest Kříž Života a Pravdy, dal vznik svým bytím kolem sebe celému stvoření. Jedině skrze Něho a z Něho mohlo se utvořit, mohlo obstát. ON byl jeho věčným, nevyčerpatelným zdrojem síly. A Jeho vznešená Božská láska nesla stvořené a nezapomněla ani na ty nejmenší.

Až dolů, do nejhutnější, nejtěžší hmotnosti pronikaly paprsky Jeho bytí vším nezadržitelným, krouživým, proudícím životem. V harmonii se svým pravznikem zachvívaly se všechny kruhy dění po miliardy let.

A přece nastal okamžik, ve kterém zazněl náhle ostrý nesouzvuk stvořením, tento zvuk vystupoval ze zdola, z hrubohmotnosti nahoru, do říše čistých duchů. Byla přetížena nit, struna na světovém nástroji přetržena a její konce visely bezzvučně se chvějíce násilným roztržením hluboko dole. Ostatní struny v blízkosti usnuly, klesly dolů a brzy šklebila se široká propast ve světelném tkaní stvoření. Seshora nemohl mezerou pronikati žádný paprsek síly, poněvadž chybělo spojení. Tkanina se stočila, vznikly husté závity na obou koncích násilně zvětšené propasti, která se naplnila řítícím se černým, hutným temnem. Tam, kde bylo dosud neustále jemné, tvořivé předení, kde světelné paprsky síly, tepla, tlaku a napětí, udržování a podporování života byly dále předávány, nastalo utišení, odklon a odvrácení. A v hluboké noci tohoto propadliště, které se šklebíc rozevřelo a vzrůstalo, stál s triumfující a k nebi pozdviženou zaťatou pěstí, v měděné rudém, vířivém vyzařování ten, který chtěl tuto trhlinu a který ji vytvořil: Lucifer.

Měl býti nositelem Světla a sám povstal z nejčistšího Světla a stal se z něho nositel temnot, smrti a zničeni. Ochotně a dobrovolně následovali ho lidé, kteří se domnívali, že jsou otroky, kdyby poslouchali Božích zákonů, ale oni věřili, že jsou volní, jestliže jim panoval Lucifer. S úzkostlivými a starostlivými pohledy bylo sledováno z říše Světla dění v pozemském světě.

Zběsilým pádem řítilo se celé lidstvo do žádostivě rozevřených drápů a tlam vstříc noci temna. Jeho zánik zdál se být zpečetěn. Mělo býti dílo lásky Stvořitele přerušeno rouhavostí odpadlíka, ba zničeno? Neboť vlny tohoto dění bily až na okraj duchovní říše.

Boží láska dala kdysi stvoření život, tatáž chtěla mu i pomoci. Imanuel se nabídl pomáhati pozemskému světu, ukázati mu cestu a přinésti ještě jednou čisté Světlo.

Veliký jásot zaburácel říší Světla a zazníval až na její hranice. Tam před branou duchovní říše, bylo mezitím mnoho lidí, vrátivších se ze své pouti a dozrálých ke vzestupu do ráje. Byli to lidé, kteří putovali hmotností a opustili ji. Jásot blažených duchů zachvátil i je, neboť oni věděli o co se jedná: O záchranu lidí, nebo jejich zánik. A oni horoucně a úpěnlivě prosili Boha, aby jim dovolil, až nadejde k tomu čas, doprovázeti Imanuele na Zem a pomáhati Mu v Jeho velikém díle. Ze všech částí stvoření toužili lidé po této milosti, mnozí z radostného popudu pomáhati, mnozí také ale jenom proto, že je mohla zachrániti jen nejvyšší a nejodevzdanější služba od viny, do níž se tak těžce zamotali.

Blízko ráje stál osamělý muž. Jeho postava byla rozkazující. V jeho očích planul lesk a toužebně pohlížel ke vzdáleným, zlatým zahradám, které byli nad ním ve Světle a zářily oblaky květin. Tam toužil celou svou bytostí, do této oblažující čistoty, do této unášející lehkosti.

"Pane," pravil, "dopřej mi své milosti, abych také i já směl někdy sloužiti Tvému Synu na Zemi, aby mě potom mohl vzíti s sebou do své říše."

Mocná Múdrosť

Vznikol Mediálny projekt Mocná Múdrosť, ktorý kladie Ideové základy pre budovanie Zeme Slova (em-Slo-va) národmi Baránka!

Naša história má minimálne 20 000 rokov, 16 000 je spísaných veľmi stručne a posledných 4000 veľmi podrobne! Začnime sa o ňu zaujímať! Genetický výskum potvrdil, že sme najstarším národom Európy! Na terajšom našom území sme nepretržite minimálne 4000 rokov! Skoro polovica obyvateľov Maďarska má Slovenský genofond...

Tu je príspevok, ktorý sme chceli dať ako posledný na stránku Prezident Slovenska, ale pre zaplnenú kapacitu FB sa tam už „nezmestil.“

Rozprávka od Božieho Posla s dobrým koncom?

Kde bolo tam bolo, v strede Yporue sa Najvyšší Všemohúci Triglav rozhodol vybudovať Raj na Zemi! Na jeho vybudovanie si vybral národ, ktorý vie ešte skutočne a verne slúžiť! Schopnosť slúžiť je najdôležitejšia pre vybudovanie napodobeniny skutočného Duchovného Raja v pozemskom svete! Národ spiaci pod zástavou dvoch spojených rovnoramenných krížov, predstavujúcich spoločné pôsobenie dvoch Bratov, dvoch Synov Najvyššieho Všemohúceho Triglava. Tento znak hovorí národu: „Vidiac Vôľu Božiu, máte ju s Láskou sprostredkovávať!“

Tento verne slúžiaci národ – vo svojom spánku, však zabudol, komu má slúžiť! Postupne ho zviedli do svojej služby všetci traja najväčší falošný proroci, ktorí mu sľubovali Raj na Zemi, ale priniesli peklo! Ochotne slúžil jednému, druhému i tretiemu hovoriac si, musím sa pridať k niekomu, kto je silný, ba najsilnejší, aby ma malého mal kto ochrániť! Národ netušil, že jeho pohľad bol čisto materialistický, chcel vidieť Najsilnejšieho v hmote a k tomu sa prikloniť – tomu slúžiť!

Prvý falošný prorok bol fašizmus a vieme ako skončil! 

Druhý falošný prorok bol komunizmus a vieme ako skončil!

Tretí falošný prorok, ktorý práve končí a v Asu mu chcú vybudovať sochu, je démonkracia!

Tu Najvyšší Všemohúci Triglav poslal prorokov, aby zvestovali národu, že ten, komu má národ slúžiť je v Nebi a nie v hmote! Že jedine On má možnosť obdarovať národ Rajom na Zemi, ale to len v prípade, že národ sa o to pričiní tvorivou prácou, ktorú činí ako vďaku Všemohúcemu, že sa národ o to pričiní rozvinutím skutočného človečenstva, ktoré spočíva jedine v službe Najvyššiemu, ktorý je v Nebi a je Tvorcom všetkého Duchovného a Bytostného, ktoré jestvuje nad hmotným Svetom i samotného hmotného Sveta i s jeho záhrobím.

I prišli takmer všetci Duchovní velikáni národa, aby národ viedli v tejto ťažkej dobe ku Svetlu! Niekdajší Rastislav ako Nalim Valsitsar Kináfetš, niekdajší Štúr, ako Rednaxela Kečbud, niekdajší Svätopluk Veľký dnes ako R. R., niekdajší Predslav dnes ako T. O., niekdajší Samo, ktorý bol neskôr Karol IV. dnes ako N. K., niekdajší Pribina, ktorý bol neskôr Přemysl Otakar II. dnes ako J. R. i mnoho ďalších, ktorých by sme dnes mohli rátať na celom území Baránka na 144.000.

Mnohí z nich sa medzi sebou bili o prvenstvo, netušiac, že prvenstvo patrí tak ako v minulosti, tak i v prítomnosti ich Kňažkám Čistoty, Lásky a Pravdy. Tu vstúpila medzi nich jedna z posledných v minulosti pôsobiacich Kňažiek na Devíne menom A.Á.

Vyzývame všetkých dnes opäť žijúcich Duchovných velikánov národa, aby ju dnes nenechali znovu zamordovať tak, ako sa to stalo v minulosti, ale pomohli jej, každý svojou schopnosťou, uskutočniť myšlienky nastolenia a bránenia Čistoty, Lásky a Pravdy, myšlienky výstavby Raja na Zemi.
Hoc národ malý, buďme konečne príkladom ľuďom na Zemi, príkladom v budovaní skutočného ľudstva! Nik to za nás nespraví! K čomu nás chcú prebudiť Blesky – Hromy? Aby sme boli: „Kto za Pravdu horí!“ Až potom budeme skutočne Slobodní, pretože samotná Sloboda spočíva iba v skutočnom Človečenstve a toto skutočné Človečenstvo spočíva jedine v službe Najvyššiemu Všemohúcemu Triglavu.

https://www.facebook.com/pages/Mocná-Múdrosť/539547766141682?ref=profile

Slovensko

Hermann Wenng

1. Slovensko je zemou pravzniku. Všetky jeho pohľady smerujú na juh – slnku v ústrety, k Svetlu. Z vrchov, ktoré túto zem obliehajú, tryskajú a šumia živé vody; všetky (okrem Popradu) tečú k juhu. A jej ľud je ako tie hory – sú to prírode blízki horali, večnej Božej láske tak blízko stojaci ako bytostní, títo malí služobníci Božskej vôle a Lásky, ktorým sa v mnohom podobajú. Vo svojom spoločnom žití zrástli tiež úzko so zvieratstvom tak, ako nikde inde.

2. Je to zem pradávna, bezprostredného počiatku, tak blízka prírode, takmer detská – v pravde detinská – aká má byť. Slovensko je zem „prijímajúca“, citovo primerane žijúca a preto tiež živá! Jej ľudia sú blízki stavu detstva, tak ako boli ľudia v rannom detstve všetkého ľudstva na zemi. Bola to doba, o ktorej stále ľudstvo bude hovoriť vo svojich povestiach ako o zlatom veku, po ktorého návrate bude túžiť a o ňom vždy bude veriť, že mu prinesie večný mier.

3. Slováci sú deťmi so všetkými dobrými vlastnosťami detí; ale tiež bezprostredne vo svojom počínaní práve tak tekavé, lebo deti sú bytostnému prúdeniu a žiareniu viacej prístupné, než dospelý človek, ktorého mocne vyvinutý mysliaci orgán odďaľuje od všetkého prapôvodného. A ako pôda, z ktorej človek pochádza, tak i človek sám sa javí vo svojich životných prejavoch. Sú teda ľudia Slovenska horali; a čím vyššie sú vrcholky, pod ktorými, alebo na ktorých stála jeho kolíska, tým rázovitejším vo svojom životnom jednaní, tým podivuhodnejším bude Slovák. Tým viac bude mať túžbu a náchylnosť k samotárstvu, k sebectvu, k podivínstvu, k vstúpeniu do seba!
Ako všetci prapôvodní ľudia, tak i Slovák túži po umeleckom snažení; avšak jeho túžba je nesená prevažne za obrazovým, než za hudobným vyjadrením. Je naklonený viac jednoduchému a hrubšiemu, lebo jeho spojenie s bytostným si to žiada. Avšak účasť na umení sama o sebe nie je ešte meradlom pre vyšší duchovný stav. Tomu môže potom slúžiť ako vysvedčenie len vtedy, keď umelecké dielo je plodom vyššieho vnuknutia za vyššieho duchovného vedenia.

4. V povahe tohto ľudu, (u ktorého samozrejme jedinci vykazujú odlišnosti) zrkadlí sa niečo z ubiehajúcich a z vrcholkov do údolia sa stále rútiacich vôd – je tiež tak prudký, náruživý a čulý, často búrlivý a temer ničivý ako tieto – všeobecne však mierny, lebo je to národ Venušin, ktorá je hlavnou hviezdou tejto Zeme. To znamená, „ženský národ“ – ženský živel má veľký vplyv a nakoľko je čistejší ako inde, je tento vplyv chlácholivý, výchovný. Ale i mnoho nevypočitateľného je v povahe týchto ľudí. Sú mierumilovní, ale zato vždy ochotní podstúpiť boj, veľmi chytro vznetliví, zanietení silnou svojvôľou. Rovnorodosť jednotlivých osobností je značná; preto je vzájomné dorozumenie, v ktorom sa rovnorodosť odráža, sťažené tým, že každý jednotlivec vyznáva vlastnú zákonitosť. Nakoniec však vyúsťujú všetky nedorozumenia – tak, ako do Dunaja ponáhľajú sa vody Slovenska – v jeden a ten istý spôsob snaženia, v čistých výšinách života. Nevedomky čakajú všetci svojho vodcu, ako ľudské stádo, ktoré vodcu potrebuje a ktorého je ochotné nasledovať!

Prezident Slovenska vyzýva Slovenky a Slovenov k snahe pomôcť Slovenčatám!

Pozrime sa na slová sviatku, ľudovo nazvanému Traja králi! Čo si predstavíme dnes podľa správ z médií a čo sa vtedy v skutočnosti stalo? Správa z tlače hovorí:

„Kresťania na Slovensku i vo svete slávia dnes sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Na Východe sa slávil už od 3. storočia a na Západe sa rozšíril v 4. storočí. Ústrednou témou tohto sviatku je udalosť, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom. Veriaci si pripomínajú príchod Troch mudrcov z Východu do Betlehema, kde sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu.“

Ak sa dnes na Zemi narodí bežný človiečik, príbuzní prídu, prinesú dary a všetci, podľa svojich možností pomáhajú v priebehu celého svojho života tomuto narodenému človiečikovi. Dokonca sú dnes i rodiny, rody, či národy, ktoré obzvlášť nadaným deťom pomáhajú ich nadanie rozvinúť, aby ako dospelí viedli svoje rodiny, rody, či národy k lepším zajtrajškom.

V celosvetovom meradle boli pripravení Traja mudrci, či Traja králi z Východu, aby svojou mocou a svojim bohatstvom pripravili a zabezpečili celý pozemský život Pána Ježiša, aby sa mohol v hmote venovať svojmu poslaniu bez pozemských starostí! Čo však urobili? Napriek tomu, že boli obdarení schopnosťou spoznať Svetlo Hviezdy i to, komu svieti, že im bola ukázaná cesta, aby v pravý čas našli malého Ježiška, oni síce prišli, poklonili sa malému Ježiškovi a priniesli mu dary – „zlato, kadidlo a myrhu“, potom však odišli a nechali ho napospas zlým, zlostným a závistlivým ľuďom! Doslova sa na Neho „vykašľali“, odišli domov, „užívali si blahobytu“ a ani nevedeli, že úplne zlyhali!

My ich za toto zlyhanie dnes oslavujeme... Sme naozaj čudáci! Aby toho nebolo málo, neskôr sme ešte malému Ježiškovi „dali na chrbát batoh“, aby On – Syn Živého Boha, putoval každé Vianoce po celom svete a obdarovával ľudí Vianočnými darčekmi!

Zvádzame tým odmalička naše deti k nesprávnym postojom, že nie človek sa má snažiť žiť podľa Slova Všemohúceho, aby raz smel ísť domov – nahor ku Svetlu, ale že majú veriť tomu, že Boh sa o nich postará nech sú akýkoľvek, On pošle svojho malého Ježiška s darčekmi... A kde je ľudová múdrosť: „Bez práce nie sú koláče?“

Bojuj, človeče!

Susanne Schwartzkopff

Vidíš ty vlastne dieťa tejto zeme, že si zajatcom? Udivene potriasaš hlavou a nechceš tomu veriť. Dávno už necítiš ťarchu pút a preto si na všetko zabudol. Zabudol si na ľahké kroky, ktoré ťa ako na krídlach niesli k výšinám hôr. Zajatec! Si ním aj keď tomu neveríš, aj keď sa chceš naďalej klamať. Sotvaže sa pohnú perute tvojho ducha v túžbe po vzlete, narazia hneď na pevné, strnulé múry. Zranený mnohými tvrdými údermi, uzavrie sa tvoj duch sám v sebe a – uloží sa ku spánku. Múry sa zdajú byť nerozbitné.

Pred ich bránami stoja prísni strážcovia. Ostrými kopijami ženú naspäť všetkých, ktorí na nich dorážajú a ktorí sa snažia o prielom múru. K smrti zranené, unavené, odovzdané do zdanlivo neodvratného osudu, vracajú sa späť tie duše, ktoré sa vzopreli a chceli vydobyť svoju slobodu.

Kto sú strážcovia vysokých múrov väzenia? Poznáš ich dobre, často si počul ich mená. Aj keď si sa vo svojej mladosti často vzoprel proti ich tyranskej panovačnosti – teraz, dávno už, si sa ich jarmu podrobil rovnako, ako všetci ostatní. A prosíš, aby ťa šetrili, keď im práve nelichotíš, ako všetci, ktorí tak robia zo strachu alebo z vypočítavosti.

„Tradícia“ je meno jedného zo strážcov.

„Zvyk“ sa nazýva iný,

„verejná mienka“,

„spoločnosť“ opäť  iný.

Majú ešte mnoho dobrých priateľov, ktorí sú im veľmi podobní. Všetci sú zajedno v tom, že človeku nesmie byť za žiadnych okolností ponechaná voľnosť.

Dokiaľ sa im človek podrobuje, sú oni veľkí a mocní a panujú neobmedzene na tejto zemi. Vysoké strmé múry sú ich dielom. Majú ľudského ducha držať v putách. Až doposiaľ sa im to dobre darilo. Len v tichých snoch z nich človek prchá. V snoch, o ktorých nerád hovorí a ktoré len zriedka sám sebe priznáva.

Denne prichádzajú ľudia k prísnym strážcom, kľakajú pred nimi, vzývajú ich a prosia o ich priazeň. Bez ich pomoci nemôže dnes žiaden človek dosiahnuť pozemského úspechu. Preto im musí každý prinášať obete. A sú prinášané všetky obete, ktoré sú tyransky požadované. Rovnako ako žhavý Moloch ovíjal hadovito ľudské obete, tak strážcovia väzenia ľudstva prijímajú všetko, čo môžu dosiahnuť, ako vítanú korisť.

Fotografie snehových vločiek

Pozrite sa na tú krásu. Alexej Kljatov odkrýva čaro snehových vločiek. S vylepšením svojho makro režimu vo fotoaparáte fotí snehové vločky. Môže ešte niekto pochybovať, že príroda je dielom náhody?! Ako môže niečo tak krásne, dokonale symetrické a presné byť dielom nejakej náhody? Nie. Aj za týmito vločkami stojí vyššia inteligencia, ktorú proste nevnímame očami, ušami podobne ako nevnímame mobilné či rádiové vlny a predsa existujú. 

Ako naplniť svoje novoročné predsavzatia

Martin Hruštínec

Na to, aby človek svoje novoročné predsavzatia úspešne naplnil, musia byť dve veci splnené. Prvou je, aby predsavzatie bolo dobré (napr. prestať fajčiť, zdravo sa stravovať, zbaviť sa tvrdohlavosti a pod.). Druhou je pevné, neochvejné chcenie naplniť svoje predsavzatie.

Ak naše predsavzatie bude dobré (to je také, ktoré je prospešné a neubližuje ani nám ani druhým) tak človeku budú pomáhať sily Stvorenia, lebo jeho predsavzatie ide v súlade s týmito silami. Človek nejde proti nim. Všetko čo je dobré je zo všetkých strán podporované, celý vesmír nám pomáha uskutočniť náš plán. „Dobré“ znamená aj dávajúce, to znamená, že svojim predsavzatím chceme byť užitoční. Opakom „dobré“ je egoistické alebo sebecké.

Naplniť predsavzatie nie je niekedy naozaj také ľahké. V mnohých prípadoch čakajú človeka tvrdé, neúprosné boje. Pevné, neochvejné chcenie neznamená, že človek musí byť hneď dokonalý alebo, že na svojej ceste ku predsavzatiu nemôže niekedy spadnúť „na zem“. Môže. Ale tá pevnosť a neochvejnosť znamená, že i napriek ťažkostiam a rôznym pádom je vždy ochotný a schopný sa postaviť a ísť rázne za cieľom! Pričom si zo svojich pádov vždy berie poučenie pre budúcnosť.

Táto neochvejnosť a pevnosť, naša pevná vôľa ísť za cieľom aj napriek ťažkým bojom musí vychádzať z nášho vnútra a nie z rozumu, lebo len náš duch má silu dosiahnuť cieľ. Rozum takou silou nedisponuje.

Vyššie napísané je plne v rukách človeka, ktorý má slobodnú vôľu a ako chce tak bude mať. Ak sa niekto vyhovára, že má slabú vôľu tak je to preto, lebo to tak chce a takýmito rečami sa len ospravedlňuje.