Stránky
25. 12. 2024
20. 12. 2024
ISTOTA
Takto pred rokom som riešil svoju výpoveď zo štátnej služby. Mnoho ľudí takémuto druhu zamestnania priradzuje pojem „istota.“ Lebo človeka má pravidelný príjem, stabilitu, neprepúšťa sa, zamestnávateľom je štát a iné. Aj mňa napádalo toto slovíčko „istota“, niekto mi aj povedal, že tu mám „istotu“, vedel som však, že to nie je „istota“, že to tak nie je. Napriek tomu som určitý tlak pociťoval.
17. 12. 2024
Ako zvládnuť dnešnú dobu
Chodiac po Zemi a všímajúc si okolie som už dávnejšie dospel k jednej myšlienke. Áno frustrácia z videného bola veľká. Každý kto túži po lepšom svete, musí cítiť ten kontrast medzi ideálom, ktorý nesie v sebe a realitou nás obklopujúcou. Radostný pohľad na okolie, to veru nie je.
A potom
som pochopil jednu vec. Žijeme posledné časy. Vedeli sme, mnohí možno už pred
tisícročiami, hlavne na onom svete keď sme boli, že k tejto dobe príde a že my
sa do nej musíme zrodiť. Musíme tu jednoducho byť prítomní. To je milosť.
Nepotrvá dlho a to, čo teraz nás obklopuje bude minulosťou. Preto si to treba
vychutnať a prežiť to, precítiť to, lebo už nikdy také niečo nebude. Kvôli
skúsenosti, ktorá nás obohatí aby sme vedeli do budúcna aké je to keď sa človek
podriadi rozumu. Aby sme vedeli, aké je to keď sa "ja" - ľudský duch,
stane lenivým. Aby sme chápali dôsledky a tým boli múdrejšími. Prítomnosť treba
prežiť, byť vďačný za túto skúsenosť. Aj keď je trpká a bolestivá, keď pohľad na
ľudí zarmucuje, musíme byť statoční, hrdí a tešiť sa z tejto skúsenosti. Byť za
ňu vďační. Lebo prežitie, skúsenosť sa stáva našim vlastníctvom na veky.
Martin Hruštínec
29. 8. 2024
Ako po novom pristupovať k odkazu Slovenského Národného Povstania?
Nech už sa na SNP dívame z politického hľadiska akokoľvek, faktom ostáva, že obrovské množstvo ľudí nasadilo vlastný život za prežitie nášho národa. Ich motiváciou bolo vyhnať nemeckú čižmu, ktorá šliape po Slovenskej zemi.
Chcieť sa zmocniť cudzieho majetku je odvekou ľudskou vlastnosťou a všetky tie vojny sa diali a dejú práve kvôli tomuto nešťastnému postoju - vlastniť cudzie.
Už len k úcty k tým, ktorí boli ochotní položiť svoje životy za našu vlasť a to nielen v SNP ale mnohokrát v našej bohatej minulosti, musíme sa aj my teraz pričiniť o ochranu našej vlasti pred cudzími čižmami. Tieto cudzie čižmy, tak ako vždy v minulosti a nielen na Slovensku, ale všeobecne počas celých dejín ľudstva, videli len jeden cieľ - zmocniť sa cudzieho majetku. A čo dnes vidíme na Slovensku? Cudzie čižmy opäť šliapu po našej krásnej krajine. A nie je ich málo. Hovorí sa im aj zahraničný investor. Myslíte si, že on tu je preto, lebo nás miluje? Postaví tu (a najradšej na úrodnej pôde, ktorú zlikviduje) svoje haly, obchody, továrne, znečistí pôdu, vodu, vzduch, zamestná lacnú pracovnú silu či už domácich slovenských ľudí alebo cudzincov a zisk si zoberie so sebou. Pýtam sa, kvôli čomu oslavujeme SNP, keď teraz cudzie čižmy opäť pochodujú vlasťou, už nie na tankoch ale v kravatách a drahých oblekoch, s úsmevom? Kde máme hrdosť a súdnosť, keď nám tu kadejakí cudzinci zaberajú role, lúky, lesy za ktoré naši predkovia preliali krv?
Treba s tým raz a navždy urobiť poriadky. Milí cudzinci, ak tu chcete zostať a ďalej budovať svoje biznis aktivity musíte 95 percent čistého zisku nechať na Slovensku. Musíte ho tu investovať. A to nie je všetko. To sa však týka len už existujúcich investorov. Budúci investori už musia rátať s úplne inými podmienkami, absolútne ale absolútne odlišnými od tých dnešných. Mnohí povedia: "a čo EÚ, jej zákony, sme im podriadení?" EÚ tu nebude večne. Len toľko k EÚ. Ale netreba čakať na jej koniec, už teraz treba podnikať kroky k obrane a ochrane vlasti.
Na túto tému by sa mohlo napísať ešte mnoho, ale teraz stačí len takýto malý náznak.
Martin Hruštínec
Aký je najnáročnejší rezort v štáte?
Najnáročnejším rezortom je ministerstvo kultúry. Prečo? Lebo práve kultúra národa je srdce národa, jeho city, myšlienky, jeho identita. Kultúra je vnútro národa, jeho najvnútornejší základ. Dobre vieme, že ak postavíme dom na zlých základoch, tak spadne. Ak narušíte základ, podklad niečoho, tak to nedopadne dobre. Ako keď rastlinám alebo stromom narušíte jeho základ - korene, tak vyschne. Toto všetko si temnoty veľmi dobre uvedomujú, a tak útočia hlavne a najintenzívnejšie na kultúru národa. Keď ju ovládnu, tak je národ stratený. Čo je to "ovládnuť" v podaní temnôt? Pošpiniť, zdehonestovať. Alebo lepšie povedané vymeniť čisté, mravné hodnoty za nemravnosť. A taká je dnešná kultúra. Nemravná. Zažil som to na vlastné oči v divadle v Žiline pred cca. 20 rokmi. Ako študent strednej školy sme išli na nejaké divadelné predstavenie nejakého významného slovenského spisovateľa, asi štúrovca. A oni na javisku zahrali sexuálnu scénku. Pochybujem, že sa nachádzala v tom diele. Vnímal som, že vyučujúcej slovenského jazyka sa to nepáčilo a ani mne nie, lebo také niečo nepatrí do divadla. V ďalších rokoch toto divadlo v krajskom meste už podľa názvov produkovalo mnohé oplzné predstavenia. Toľko moja skúsenosť s divadlom.
Jednoducho, ak chce niekto urobiť poriadok, vyčistiť kultúru, tak to je akoby dal ruku do hniezda vreteníc. Okamžite temnoty zasyčia. V kultúre je ich najviac. Navyše, snaha o čistotu kultúry znamená, že tak isto sa dotýkame srdca, myšlienky, idey, ideológie samotnej temnoty. Snaha o čistotu má za následok útok priamo do najvnútornejšej podstaty temnôt. V iných rezortoch, keď napríklad začnete presadzovať ochranu pôdy, to sa im to tiež nebude páčiť, ale oni to ustanú, predýchajú a pôjdu ďalej, ale siahať na kultúru je siahanie na ich intimitu.
Ministerstvo kultúry je teda najzložitejším a najnáročnejším rezortom, lebo do súčasnej kultúry sa sústreďuje samotná podstata, ideológia zla. Vyčistiť to, si bude vyžadovať dobrú stratégiu.
Martin Hruštínec
4. 5. 2024
Aká je úloha Slovenskej republiky?
Niekoľko citátov z Ústavy Slovenskej republiky:
pamätajúc na politické a kultúrne
dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a
vlastnú štátnosť,
v zmysle cyrilo-metodského DUCHOVNÉHO
dedičstva...“
„...usilujúc sa o... rozvoja DUCHOVNEJ
kultúry...“
„Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna.
Štátny znak Slovenskej republiky tvorí
na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný KRÍŽ vztýčený na strednom
vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.
(2)
Štátna vlajka Slovenskej republiky sa
skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného. Na prednej
polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej
republiky.
(3)
Štátnu pečať Slovenskej republiky
tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený
nápis Slovenská republika.“
Podľa vyššie uvedeného, úlohou Slovenského národa a jeho štátu je budovať kráľovstvo Božie na Zemi.
Lebo čo iné je rozvíjanie duchovnej kultúry? Čo iné má za úlohu štát, ktorého štátnym znakom je dvojkríž? V Ústave je uvedené, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zaujímavé je jej priklonenie sa k demokracii (článok 1 Ústavy), čo je tiež ideológia. Idea je myšlienka. Podľa toho by sme každú realizovanú myšlienku mohli nazvať ideológiou. Budovanie kráľovstva Božieho na Zemi však nemá nič spoločné s ideológiu, takou akou ju chápeme podľa rôznych výkladových slovníkov. Budovanie kráľovstva Božieho na Zemi taktiež nemá nič spoločné s náboženstvom. Náboženstvo je ideológia, súbor pravidiel, dogiem, hierarchií a štruktúr mocenských pozícií, pričom prví ranní kresťania, nazývajúci sa aj Ariani, žili Slovo prinesené Synom Božím Ježišom Kristom bez náboženských dogiem a cirkevných štruktúr. A práve na Slovensku tento druh žitia Slova Božieho vznikol. My sme tu už mali život v zmysle Božieho Slova bez náboženstva a ideológie, teda ak teraz začneme vedome budovať kráľovstvo Božie na Zemi iba oprášime to, čo sme tu už mali a čo je našim kultúrnym dedičstvom.
A teraz to najhlavnejšie, lebo podľa vyššie uvedeného sme si túto tému objasňovali len podľa Ústavy, ktorá je výsledkom človeka a preto v sebe nesie nedokonalosti. Poďme si túto tému objasniť podľa modlitby samotného Syna Božieho, teda Otčenáša. Tam je uvedené: „Príď kráľovstvo Tvoje. Buď vôľa Tvoja. Ako na nebesiach, tak i na Zemi.“
70 % obyvateľov Slovenska (1) sa hlási ku odkazu Syna Božieho, teda si veľká časť ľudí niekto denne, iný týždenne alebo v inom intervale odriekava uvedené vety: „Príď kráľovstvo Tvoje. Buď vôľa Tvoja. Ako na Nebesiach, tak i na Zemi.“
Vety „Otčenáša“ sú úplne zreteľné. Veď ak človek hovorí „Príď kráľovstvo Tvoje“, tak ho tu chce, avšak tým vlastne zároveň tvrdí, že ako človek tu žijúci, sa bude usilovať o jeho budovanie. Ak tvrdí „Buď vôľa Tvoja“ tak vlastne tvrdí, že sa túto vôľu snaží pochopiť a ju rešpektovať. Z Božej vôle vzniklo toto Stvorenie, Jeho zákony (napríklad fyzikálne, duchovné, osud, karma...) a aj samotný človek. Je to niečo mohutné a človek ak sa modlí Otčenáš, tak deklaruje zosúladenie svojho života s touto vôľou. A ak odrieka slová „Ako na Nebesiach, tak i na Zemi“ je každému jasné, že chce, aby tu odlesk Raja, odlesk Nebies, bol. Preto aj konanie takéhoto človeka musí byť s týmto v súlade, musí sa vyvarovať konania, ktoré na Nebesiach neexistuje, ktoré by rušilo potrebnú harmóniu.
Povedzme to ešte inak. Ak sa hlásite k veriacim a nechcete budovať odlesk Raja na Zemi, Kráľovstvo Božie, nechcete sa zaoberať Božou vôľou, Božími zákonmi alebo zákonitosťami, tak sa radšej motlitbu Otčenáš nemodlite, lebo tým by ste len klamali Všemohúceho.
„Budovať“ znamená aktivitu, nie pasívne stáť a čakať. 70 % národa je mohutná väčšina. Našou úlohou je aktívne sa podieľať na premene Zeme v zmysle Otčenáša, teda snažiť sa o pochopenie Božej vôle, ktorá formou Božích zákonov, ľudovo Božích mlynov, utvára všetok život v celom Stvorení a v zmysle tejto vôle budovať Božie kráľovstvo (odlesk Raja) na Zemi.
Každý jednotlivec môže začať hneď a sám. Nepotrebuje k tomu žiadne nariadenia, príkazy či usmernenia vlády ani náboženských organizácií, cirkví. Modlitbu Otčenáš predsa tiež odriekava sám. Ide o rozhovor so Všemohúcim. Samostatná aktivita je znakom neideologického a nenáboženského konania a zase sme pri Ústave SR, kde sa píše, že Slovenská republika sa neviaže žiadnou ideológiou ani náboženstvom. Smelo do práce, nečakať na druhých, treba sám konať. Vieme čo máme robiť? Vieme. Tak robme.
(1) Podľa https://www.culture.gov.sk/.../2019/12/veriaci2021.pdf
sčítania obyvateľov sa ku kresťanským cirkvám hlási takmer 70 percent
obyvateľov.
Martin Hruštínec
23. 3. 2024
Výročie obnovenia Slovenskej štátnosti 14. marca 1939
Dnes (14. marca 2024) si pripomíname 85. výročie obnovenia Slovenskej štátnosti.