27. 12. 2020
24. 12. 2020
23. 12. 2020
22. 12. 2020
21. 12. 2020
20. 12. 2020
13. 12. 2020
10. 12. 2020
7. 12. 2020
5. 12. 2020
4. 12. 2020
29. 11. 2020
18. 11. 2020
16. 11. 2020
13. 11. 2020
11. 9. 2020
Prečo nám zaviedli hypotéku
Martin Hruštínec
Keď sa obyvateľstvo Slovenska dočkalo po 89 – tom zmeny režimu, nastalo určité očakávanie smerom k slobodnejšej spoločnosti. Západ mal na Slovensku bránu otvorenú, čo samozrejme patrične využil. Nesmel dopustiť slobodu, lebo sloboda znamená nezávislosť a tá mocichtivým pánom nevonia. V 20. storočí sa už hrubé násilie nepoužíva, stratilo svoju moc. Zadlženosť je onou mocnou zbraňou, ktorá dosiahne to, čo kedysi zbrane. Preto na nás navliekli fintu, ktorá spočíva v tom, že po novom sa už bývanie bude inak získavať, ako tomu bolo za socializmu. Ak chce mladá rodina dom či byt a nemá peniaze, požičia si od banky, ktorá samozrejme patrí niekomu mimo Slovenska. Zadlží sa na 20, 30 rokov. Po tridsiatych rokoch od nežnej revolúcie je obyvateľstvo zadlžené až po uši. Vznikla nám tu nová kasta – otroci. Otrok nie je len človek s reťazou na nohách, pracujúci na plantáži, ale každý kto je nejakým spôsobom zviazaný s nemožnosťou veľmi si otvoriť hubu, lebo by dostal výpoveď a pokiaľ by si rýchlo nenašiel iný zdroj príjmu, na dvere by mu exekútor búchal. Otroci sú skvelá lacná pracovná sila, ktorá vám vyskakovať nebude, maximálne šomre. Strata bývania, rovná sa život pod mostom, v lese, v karavane, v opustených budovách a v tom lepšom prípade u rodičov, známych, v ubytovniach. Bývanie je ľudské právo na dôstojný život. Bez bývania sa nezaobídeme a tí, čo vymysleli systém hypoték, to dobre vedia. Ich finta je jasná, hypotéku si zoberieme z pudu sebazáchovy, keďže bývať sa musí a tým človeka ujarmia.
Aj západný človek má dlhy, ani on nie je slobodný. Prečo by mal byť obyvateľ Slovenska?
Tak ako si líška radšej nohu odhryzne, keď sa chytí do klepca, len aby mohla žiť slobodná aj bez nohy, tak by sa mal človek vedieť uskromniť a žiť radšej v jednoizbovom byte bez hypotéky ako v „zlatej klietke“ s hypotékou na krku. Radšej skromne ale slobodne, kedy môžem aj šéfovi vynadať a robiť si ako ja uznám za vhodné, ako čušať v kúte alebo tíško s nechuťou pracovať . Potom sa zlomený vracať do svojho 4 izbového bungalovu, ktorý sa takýmto tempom života splatí za 20 rokov. Ak sa dlžník dožije.
Hypotéka je zločin proti ľudskosti. Jednoznačne odsúdenia hodná diabolská hra. Zvrátenosť, ktorú si neuvedomujeme, lebo média nie že 100 krát ale státisíce krát hučia do našich mozgov výhody pôžičiek, takže si svoje zotročenie neuvedomujeme.