Hlbšie pochopenie sviatku pamiatky zosnulých

Hlbšie pochopenie sviatku pamiatky zosnulých každoročne pripadajúceho na 2. novembra, pomôže človeku k jeho živšiemu a vedomejšiemu prežívaniu.

Prvé čo si musíme uvedomiť je skutočnosť, že život po smrti nekončí. Od mŕtveho tela sa oddelí duša a putuje do oblastí, ktoré kresťanská terminológia označuje očistec. Hovorí sa mu aj záhrobie, onen svet alebo jemnohmotnosť. Niektoré duše však ostanú uviaznuté na Zemi a trvá dlhší čas kedy sa do tohto záhrobia (kam patria) dostanú. Je obrovské množstvo úrovní očistca, kde duše absolvujú ďalšiu etapu vývoja. Funguje to tak, že sa človek po smrti dostane do takej oblasti, aká zodpovedá jeho momentálnemu duševnému stavu. Lakomci sa medzi lakomcami ocitnú, závistlivci medzi závistlivcami, ohovárači medzi ohováračmi ale aj šľachetní medzi šľachetnými. Tu na Zemi sme všetci pospolu, vedľa seba. V záhrobí také niečo neexistuje.

Je náhoda, ak práve na jeseň si pripomíname zosnulých? Naši predkovia ako citlivejší a vnímavejší tento dej živo a vedome prežívali. Oni vedeli, že sa otvárajú brány záhrobia a ich blízki zosnulí môžu prichádzať priamo k nim na návštevu. Síce sa tieto návštevy môžu diať počas celého roka, ale práve na jeseň je to najintenzívnejšie.

Veľké množstvo sviatkov pôvodnej slovenskej kultúry sú prekryté cirkevnými sviatkami. To nastalo po páde našej ríše a následným postupným pokatolizovaním spoločnosti. Je vždy veľmi ťažké tisícročia zakorenené poznanie, zvyklosti odstrániť z vedomia národa a tak tieto  živé sviatky prelepili tými svojimi – katolíckymi. Jedným z nich je aj sviatok všetkých svätých, ktorý pripadá na jeden deň pred našim sviatkom - pamiatky duší zosnulých predkov. Tu treba prísne podotknúť, že v celom Stvorení len jeden Duch sa môže menovať Svätým – Duch Svätý, časť Vôle Všemohúceho. A ak pôjdeme ešte ďalej, tak zistíme, že mnohých tzv. svätých si cirkev vymyslela.   

Odbočme na chvíľu za ,,veľkú mláku“ do USA. Keď u nás si pripomíname našich zosnulých, tak v západnom svete hlavne v USA, Kanade, Írsku, Spojenom Kráľovstve, Portoriku, ale aj v Austrálii a  Novom Zélande [1] slávia Halloween. Prečo práve v tomto období? Aj u nich ich predkovia tento kontakt s mŕtvymi vyciťovali. Oni vedeli, že práve na jeseň prichádzajú ich zosnulí príbuzní alebo priatelia, že sa otvára onen svet. Vedome to slávili, vedome to žili. Až neskôr keď sa človek otupil, keď stratil kontakt s jemnejším svetom toto poznanie začal považovať za nezmysel, potom už len zo zvyku slávil tieto veci. Pre Američanov je typické to známe wow, super a robenie z vecí senzácie. A tak aj tieto deje tak prifarbili fantáziou, že dnes majú z pôvodného sviatku len gýčový halloween. 

  

U nás je však obdoba pogýčovania v niečom inom. Taktiež sme už celkom zabudli na pravý význam, zabudli sme, že sa otvára brána, na sny, v ktorých sa nám prihovárajú naši blízki z onoho sveta...zabudli sme. Sviatok chápeme už len ako pripomienku nášho milovaného zosnulého, ktorý už neexistuje...alebo nad tým ani nerozmýšľame, a keď sa opýtate človeka, tak pokrčí plecami a povie ,,neviem“. Sme nevedomí v týchto veciach. Slávime niečo čomu nechápeme! Iní sa uspokoja s domnienkou, že ich blížny je v nebi. Ale aj to je nevedomosť, lebo cesta do neba je nesmierne ďaleká.  Ďalší vyzdobujú hroby už len kvôli druhým, aby ich neohovárali. Sme proste neživí! A z tejto neživosti vzišla nová móda – umelé kvety. Zákonom rovnorodosti, tým že vo vnútri sa správame k sviatku neživo, umelo, na hroby kladieme neživé, umelé kvety!

Začnime vážne skúmať tento sviatok. Začnime cítiť tú jednoduchú skutočnosť, že naši milovaní naďalej existujú a že sa v modlitbe môžeme za nich prihovoriť, dokonca sa s nimi vnútorne spojiť. Príhovor za zosnulého je pre neho obrovským požehnaním. Modlitba je úžasná v tom, že ak je úprimná, tak vždy nájde nášho milovaného nech sa nachádza kdekoľvek...či už v pekle alebo v nádherných výšinách záhrobného sveta. Ani peklo netrvá večne, ak človek pochopí, kde robí chybu a začne s pokáním, tak sa odtiaľ dostane. Láskou naplnená modlitba je preto obrovskou pomocou.

Zdroje:

[1] http://sk.wikipedia.org/wiki/Halloween

Martin Hruštínec

Prvá pomoc pri depresiách, úzkosti a strachu

Martin Hruštínec

Dnes je možné vidieť zvýšený výskyt depresií, strachov a rôznych nepríjemných duševných nálad. Ich pôvod  je veľmi rôznorodý, v závislosti od konkrétneho človeka. Ale táto prvá pomoc je jednotná a zaberie vždy. Človeku sa uľaví, nadobudne silu a dostane sa na nohy*.

Čo je tou prvou pomocou? Je to veľmi jednoduché. Vôbec nesledovať správy. Kdekoľvek – či už na internete, v televízii, v rozhlase alebo v klasickej tlači.

Súčasné spravodajstvo sa snaží špičkovými, psychologickými a prefíkanými spôsobmi manipulovať verejnou mienkou.

Najjednoduchšie sa ľudia manipulujú prostredníctvom strachu.

Všimnite si spravodajstvo. V akom pomere sú pozitívne správy ku negatívnym? Všetci sa zhodneme, že tých negatívnych je ďaleko, ďaleko viac. Ide o úmysel. Najprv vás vystrašia ekonomickou krízou, piatimi vraždami, hladomorom v Afrike, lúpežnými prepadmi a nakoniec, aby sa tlak v krvi troška znížil pustia reportáž o vyliahnutých kuriatkach. A aj kvôli tomu, aby sa nepovedalo, že púšťajú len samé depresívne informácie.

Finančná kríza – čo si musíme neodkladne uvedomiť 6.časť Hypermarkety, obchodné reťazce

Martin Hruštínec
V predchádzajúcich dieloch o súčasnej finančnej kríze sme si ujasnili, že táto kríza nie je o nedostatku surovín, služieb, zdrojov. Je o nedostatku peňazí ako obeživa, ktoré má slúžiť na výmenu tovarov a služieb.

Zamerajme sa teraz na obchodné reťazce. Pozrime si však len čisto finančnú záležitosť z pohľadu bežného Slováka.

Tento nový druh obchodu zavítal na Slovensko okolo roku 2000. Pamätám si veľmi dobre na toto obdobie, mysleli sme si, že v nich budeme nakupovať snáď za veľkoobchodné ceny. Áno väčšina populácie si myslela, že predávať sa v nich bude omnoho, omnoho lacnejšie. Teraz vieme, že tomu tak nie je. Naivita postkomunistického človeka sa aj tu prejavila a žiaľ na úkor našich peňaženiek. Nebudeme si v tomto článku hovoriť o všetkých zhubných vplyvoch hypermarketov na spoločnosť. O stavbe nepekných kvádrov na úrodnej ornej pôde, o zaťažení dopravnej infraštruktúry, o zabetónovaní veľkej rozlohy v okolí (parkovanie), o neetickom využívaní modernej psychológie na manipuláciu zákazníka, o diktovaní podmienok pre dodávateľov produktov, o zvyšovaní nezamestnanosti, atď.