31. 1. 2016
29. 1. 2016
26. 1. 2016
Zmŕtvychvstanie filozofie
RNDr. Emil Páleš, CSc., sofiológ
Študentská
konferencia Filozofia dnes,
Univerzita Komenského, 26.-27. októbra 2009
Za starých dobrých čias existovali filozofi, ktorí aj žili to,
čo učili. Diogenes odmietol všetky pocty a žil v sude. Sokrates nevyužil
pripravený útek z väzenia a vypil jed, stojac pevne za svojimi myšlienkami
až do konca. Buddha takmer zomrel pri pokuse zistiť, či hladovka a odriekanie
vedú k osvieteniu. Vôľa uskutočniť myšlienkudávala týmto
filozofom punc opravdivosti a autenticitu; bola pre nich skúšobným kameňom
pravdivosti aj žriedlom nových a večne mladých podnetov k mysleniu.
Studňa filozofie v súčasnosti vyschla. Vyschla, pretože mentálna
aktivita mysliteľov nie je spojená so žiadnym mravným úsilím; ani nevyjadruje
nič zo skutočného cítenia a prežívania ľudských sŕdc; a aj spoločenské udalosti
sa uberajú svojou cestou celkom nezávisle od koncepcií filozofov.
Človek dneška je rozštiepená osobnosť: myslí si jedno, cíti niečo druhé a
koná tretie. Vedy a univerzita presviedčajú našu hlavu o jednom; náboženstvá a
umenie vlievajú nášmu srdcu sny o niečom inom; a politicko-ekonomický systém
núti naše ruky a nohy konať niečo celkom tretie.
22. 1. 2016
19. 1. 2016
Ľudský mozog a rytmy v dejinách kultúry
Emil Páleš
Pripravené pre TEDx (príspevok nebol vybratý)
Bratislava, 2015
Pripravené pre TEDx (príspevok nebol vybratý)
Bratislava, 2015
Duševný život človeka sa od
inštinktívneho života zvierat líši najmä tým, že človek je schopný slobodnej
tvorby. Kultúra pozostáva z tvorivých činov géniov v oblasti vedy, umenia
a náboženstva. Ale pramene tvorivosti sú pre psychológov
a antropológov stále veľkou záhadou.
Už Rimania sa pýtali, prečo
sa vynikajúce osobnosti neobjavujú po jednom a náhodne roztrúsené na
časovej osi, ale v tvorivých vlnách. Hviezdne osobnosti tvoria súhvezdia.
Spomeňme napríklad konšteláciu veľkých hudobných skladateľov okolo roku 1800,
veľkých astronómov okolo roku 1600 alebo maliarov okolo roku 1500.
Takéto prílivy tvorivosti
sa vracajú periodicky a často sa odohrávajú na viacerých miestach na Zemi
súčasne. Napríklad rozkvety medicíny sa odohrávali periodicky
a synchrónne na Západe aj na Ďalekom Východe Podobne rozkvety
dejepisectva. Veľkí lekári či dejepisci tvorili súčasne vo vzdialených
civilizáciách, aj keď nevedeli o sebe navzájom a ich diela sú
pôvodné.
Prečo tvorivosť prekvitá
práve v nejakom čase, na nejakom mieste, v nejakej tvorivej oblasti –
a nie inde, inokedy alebo v inom smere? Kultúrna antropológia nemá
hypotézu, ktorá by to systematicky objasňovala. Vlny tvorivosti sa nedajú
vysvetliť dedičnosťou, pretože ľudský genóm nepodlieha v krátkom časovom
horizonte podstatným zmenám. No nedajú sa plne vysvetliť ani žiadnymi lokálnymi
sociálnymi podmienkami, ktoré by priali rozvoju talentov. Synchrónna
a periodická tvorivosť musí byť podmienená dajakým celosvetovým
a dlhotrvajúcicm faktorom.
13. 1. 2016
10. 1. 2016
Prazákony stvorenia
Susanne Schwartzkopff
V týchto večných prazákonoch je obsiahnuté všetko:
vesmír, človek, každý tvor. Sú veľkými strážcami poriadku, ktorí dbajú na to,
aby sa vždy pravidelne za sebou uskutočňovala zmena vzniku, zániku a
znovuvytvárania. Bez nich by sa muselo všetko rozpadnúť. Udržujú všetko
pohromade, harmonicky radia a nechávajú všetko sa rozvíjal do kvetu a ku zrelým
plodom.
Človek hovorí o "zákonoch prírody" a má v
tom čiastočne pravdu. Prazákony stvorenia sú votkané do toho, čo nazývame
"prírodou", lenže pritom obsahujú v sebe aj všetok duchovný život
v stvorení. Tie isté zákony, ktoré vytvorili a udržujú prírodu, vytvorili a
udržujú aj duchovný život. V tejto skutočnosti sa prejavuje veľkolepá
jednotnosť, ktorá preniká celým stvorením. Len účinky zákonov
formy, ktoré vytvoria, sú rôzne a to podľa druhu tej časti stvorenia, v ktorej
pôsobia.
Všade v stvorení nachádzame trojicu. Počnúc nad
všetkým stojacou Trojjedinostou Božou - Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý, až
dolu k "trojzvuku" v našej hudbe. Stačí sa iba raz pozrieť na svoj
vlastný život a na prírodu, ktorá nás obklopuje, aby sme všade opäť našli
trojicu. Ako prvá trojica je tu hneď narodenie, žitie a smrť, alebo inak
povedané - vznik, vývoj a zánik, alebo kvitnutie, dozrievanie a odumieranie.
Rastlina má semeno, steblo a plod. Telo sa skladá z hlavy, trupu a končatín.
Rodina z muža, ženy a dieťaťa.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)