Ako po novom pristupovať k odkazu Slovenského Národného Povstania?

Nech už sa na SNP dívame z politického hľadiska akokoľvek, faktom ostáva, že obrovské množstvo ľudí nasadilo vlastný život za prežitie nášho národa. Ich motiváciou bolo vyhnať nemeckú čižmu, ktorá šliape po Slovenskej zemi. 

Chcieť sa zmocniť cudzieho majetku je odvekou ľudskou vlastnosťou a všetky tie vojny sa diali a dejú práve kvôli tomuto nešťastnému postoju - vlastniť cudzie. 

Už len k úcty k tým, ktorí boli ochotní položiť svoje životy za našu vlasť a to nielen v SNP ale mnohokrát v našej bohatej minulosti, musíme sa aj my teraz pričiniť o ochranu našej vlasti pred cudzími čižmami. Tieto cudzie čižmy, tak ako vždy v minulosti a nielen na Slovensku, ale všeobecne počas celých dejín ľudstva, videli len jeden cieľ - zmocniť sa cudzieho majetku. A čo dnes vidíme na Slovensku? Cudzie čižmy opäť šliapu po našej krásnej krajine. A nie je ich málo. Hovorí sa im aj zahraničný investor. Myslíte si, že on tu je preto, lebo nás miluje? Postaví tu (a najradšej na úrodnej pôde, ktorú zlikviduje) svoje haly, obchody, továrne, znečistí pôdu, vodu, vzduch, zamestná lacnú pracovnú silu či už domácich slovenských ľudí alebo cudzincov a zisk si zoberie so sebou. Pýtam sa, kvôli čomu oslavujeme SNP, keď teraz cudzie čižmy opäť pochodujú vlasťou, už nie na tankoch ale v kravatách a drahých oblekoch, s úsmevom? Kde máme hrdosť a súdnosť, keď nám tu kadejakí cudzinci zaberajú role, lúky, lesy za ktoré naši predkovia preliali krv? 

Treba s tým raz a navždy urobiť poriadky. Milí cudzinci, ak tu chcete zostať a ďalej budovať svoje biznis aktivity musíte 95 percent čistého zisku nechať na Slovensku. Musíte ho tu investovať. A to nie je všetko. To sa však týka len už existujúcich investorov. Budúci investori už musia rátať s úplne inými podmienkami, absolútne ale absolútne odlišnými od tých dnešných. Mnohí povedia: "a čo EÚ, jej zákony, sme im podriadení?" EÚ tu nebude večne. Len toľko k EÚ. Ale netreba čakať na jej koniec, už teraz treba podnikať kroky k obrane a ochrane vlasti. 

Na túto tému by sa mohlo napísať ešte mnoho, ale teraz stačí len takýto malý náznak. 

Martin Hruštínec

Aký je najnáročnejší rezort v štáte?

Najnáročnejším rezortom je ministerstvo kultúry. Prečo? Lebo práve kultúra národa je srdce národa, jeho city, myšlienky, jeho identita. Kultúra je vnútro národa, jeho najvnútornejší základ. Dobre vieme, že ak postavíme dom na zlých základoch, tak spadne. Ak narušíte základ, podklad niečoho, tak to nedopadne dobre. Ako keď rastlinám alebo stromom narušíte jeho základ - korene, tak vyschne. Toto všetko si temnoty veľmi dobre uvedomujú, a tak útočia hlavne a najintenzívnejšie na kultúru národa. Keď ju ovládnu, tak je národ stratený. Čo je to "ovládnuť" v podaní temnôt? Pošpiniť, zdehonestovať. Alebo lepšie povedané vymeniť čisté, mravné hodnoty za nemravnosť. A taká je dnešná kultúra. Nemravná. Zažil som to na vlastné oči v divadle v Žiline pred cca. 20 rokmi. Ako študent strednej školy sme išli na nejaké divadelné predstavenie nejakého významného slovenského spisovateľa, asi štúrovca. A oni na javisku zahrali sexuálnu scénku. Pochybujem, že sa nachádzala v tom diele. Vnímal som, že vyučujúcej slovenského jazyka sa to nepáčilo a ani mne nie, lebo také niečo nepatrí do divadla. V ďalších rokoch toto divadlo v krajskom meste už podľa názvov produkovalo mnohé oplzné predstavenia. Toľko moja skúsenosť s divadlom.

Jednoducho, ak chce niekto urobiť poriadok, vyčistiť kultúru, tak to je akoby dal ruku do hniezda vreteníc. Okamžite temnoty zasyčia. V kultúre je ich najviac. Navyše, snaha o čistotu kultúry znamená, že tak isto sa dotýkame srdca, myšlienky, idey, ideológie samotnej temnoty. Snaha o čistotu má za následok útok priamo do najvnútornejšej podstaty temnôt. V iných rezortoch, keď napríklad začnete presadzovať ochranu pôdy, to sa im to tiež nebude páčiť, ale oni to ustanú, predýchajú a pôjdu ďalej, ale siahať na kultúru je siahanie na ich intimitu.

 Ak sa žena zhostí ministerstva kultúry a bude sa snažiť o budovanie čistoty v kultúre, musí sa pripraviť na obrovské syčanie temnôt. Je dôležité, aby muži okolo takejto ženy vytvorili ochranný val. Ochranný val! Najideálnejšie by ale bolo, ak by takáto žena bola ministerkou - ale v pozadí. Nemusela by byť ani oficiálne vymenovaná, avšak ona by riadila všetky procesy v zmysle ženy ako krku, ktorý ukazuje cestu, pričom ministrom by bol muž, ktorý ako taký, je viac prispôsobený na boj. Teda muž (minister kultúry) by bojoval, pôsobil navonok a žena (tiež ministerka kultúry) by ho usmerňovala a sprostredkovávala mu potrebnú duchovnú silu.

Ministerstvo kultúry je teda najzložitejším a najnáročnejším rezortom, lebo do súčasnej kultúry sa sústreďuje samotná podstata, ideológia zla. Vyčistiť to, si bude vyžadovať dobrú stratégiu.

Martin Hruštínec

Aká je úloha Slovenskej republiky?

 Niekoľko citátov z Ústavy Slovenskej republiky:

 „My, národ slovenský,

pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,

v zmysle cyrilo-metodského DUCHOVNÉHO dedičstva...“

„...usilujúc sa o... rozvoja DUCHOVNEJ kultúry...“

 

„Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna.

Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný KRÍŽ vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.

(2)

Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky.

(3)

Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.“

Podľa vyššie uvedeného, úlohou Slovenského národa a jeho štátu je budovať kráľovstvo Božie na Zemi.

Lebo čo iné je rozvíjanie duchovnej kultúry? Čo iné má za úlohu štát, ktorého štátnym znakom je dvojkríž? V Ústave je uvedené, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zaujímavé je jej priklonenie sa k demokracii (článok 1 Ústavy), čo je tiež ideológia. Idea je myšlienka. Podľa toho by sme každú realizovanú myšlienku mohli nazvať ideológiou. Budovanie kráľovstva Božieho na Zemi však nemá nič spoločné s ideológiu, takou akou ju chápeme podľa rôznych výkladových slovníkov. Budovanie kráľovstva Božieho na Zemi taktiež nemá nič spoločné s náboženstvom. Náboženstvo je ideológia, súbor pravidiel, dogiem, hierarchií a štruktúr mocenských pozícií, pričom prví ranní kresťania, nazývajúci sa aj Ariani, žili Slovo prinesené Synom Božím Ježišom Kristom bez náboženských dogiem a cirkevných štruktúr. A práve na Slovensku tento druh žitia Slova Božieho vznikol. My sme tu už mali život v zmysle Božieho Slova bez náboženstva a ideológie, teda ak teraz začneme vedome budovať kráľovstvo Božie na Zemi iba oprášime to, čo sme tu už mali a čo je našim kultúrnym dedičstvom.

A teraz to najhlavnejšie, lebo podľa vyššie uvedeného sme si túto tému objasňovali len podľa Ústavy, ktorá je výsledkom človeka a preto v sebe nesie nedokonalosti. Poďme si túto tému objasniť podľa modlitby samotného Syna Božieho, teda Otčenáša. Tam je uvedené: „Príď kráľovstvo Tvoje. Buď vôľa Tvoja. Ako na nebesiach, tak i na Zemi.“

70 % obyvateľov Slovenska (1) sa hlási ku odkazu Syna Božieho, teda si veľká časť ľudí niekto denne, iný týždenne alebo v inom intervale odriekava uvedené vety: „Príď kráľovstvo Tvoje. Buď vôľa Tvoja. Ako na Nebesiach, tak i na Zemi.“

Vety „Otčenáša“ sú úplne zreteľné. Veď ak človek hovorí „Príď kráľovstvo Tvoje“, tak ho tu chce, avšak tým vlastne zároveň tvrdí, že ako človek tu žijúci, sa bude usilovať o jeho budovanie. Ak tvrdí „Buď vôľa Tvoja“ tak vlastne tvrdí, že sa túto vôľu snaží pochopiť a ju rešpektovať. Z Božej vôle vzniklo toto Stvorenie, Jeho zákony (napríklad fyzikálne, duchovné, osud, karma...) a aj samotný človek. Je to niečo mohutné a človek ak sa modlí Otčenáš, tak deklaruje zosúladenie svojho života s touto vôľou. A ak odrieka slová „Ako na Nebesiach, tak i na Zemi“ je každému jasné, že chce, aby tu odlesk Raja, odlesk Nebies, bol. Preto aj konanie takéhoto človeka musí byť s týmto v súlade, musí sa vyvarovať konania, ktoré na Nebesiach neexistuje, ktoré by rušilo potrebnú harmóniu.

Povedzme to ešte inak. Ak sa hlásite k veriacim a nechcete budovať odlesk Raja na Zemi, Kráľovstvo Božie, nechcete sa zaoberať Božou vôľou, Božími zákonmi alebo zákonitosťami, tak sa radšej motlitbu Otčenáš nemodlite, lebo tým by ste len klamali Všemohúceho.

„Budovať“ znamená aktivitu, nie pasívne stáť a čakať. 70 % národa je mohutná väčšina. Našou úlohou je aktívne sa podieľať na premene Zeme v zmysle Otčenáša, teda snažiť sa o pochopenie Božej vôle, ktorá formou Božích zákonov, ľudovo Božích mlynov, utvára všetok život v celom Stvorení a v zmysle tejto vôle budovať Božie kráľovstvo (odlesk Raja) na Zemi.

Každý jednotlivec môže začať hneď a sám. Nepotrebuje k tomu žiadne nariadenia, príkazy či usmernenia vlády ani náboženských organizácií, cirkví. Modlitbu Otčenáš predsa tiež odriekava sám. Ide o rozhovor so Všemohúcim. Samostatná aktivita je znakom neideologického a nenáboženského konania a zase sme pri Ústave SR, kde sa píše, že Slovenská republika sa neviaže žiadnou ideológiou ani náboženstvom. Smelo do práce, nečakať na druhých, treba sám konať. Vieme čo máme robiť? Vieme. Tak robme.

 

(1) Podľa https://www.culture.gov.sk/.../2019/12/veriaci2021.pdf sčítania obyvateľov sa ku kresťanským cirkvám hlási takmer 70 percent obyvateľov.

Martin Hruštínec

Výročie obnovenia Slovenskej štátnosti 14. marca 1939

Dnes (14. marca 2024) si pripomíname 85. výročie obnovenia Slovenskej štátnosti.

Je nepochopiteľné, že tento deň, štrnásty marec, sa úplne obchádza a slovenské politické elity sa správajú akoby tento štát alebo republika 14. marca 1939 vôbec nevznikol a vôbec neexistoval. A nielen politici, ale mnohí v spoločnosti strkajú pred ním hlavu do piesku. K čomu je to dobré? Tento štát proste existoval. Prečo to ticho okolo tejto skutočnosti? Však normálne sa k tomu postavme a nie zbabelo uhýbať z cesty.

Národ je duša a štátny útvar telo. Duša slovenského národa dostala telo. A udialo sa tak pol roka pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Bol to dar Nebies, lebo národ dostal silnú oporu v dobe, ktoré bolo mimoriadne nepriaznivé.

Vznikol v čase kedy ho obklopovali zlé sily. Zo severu si brúsili zuby na jeho územia Poliaci, z juhu Maďari, na západe sa Rakúsko stalo súčasťou Nemecka a Česi nám 20 rokov hádzali polená pod nohy. Východná Podkarpatská Rus bola taktiež v ohrození.

V roku 1918 vznikla Česko-Slovenská republika, ktorá bola pre slovenský národ trpkým sklamaním. Boli porušené dohody medzi Prahou a Slovenskom, ktoré predchádzali vzniku ČSR. Slovensko bolo konfrontované s niečim čo je jeho povahe absolútne cudzie a to český politický pragmatizmus. Masaryk s Benešom sa správali akoby slovenský národ neexistoval, pričom veľmi dobre museli vedieť, že Slovensko malo v zmluvách zakotvenú a garantovanú samostatnosť, autonómne rozhodovanie o svojich vlastných záležitostiach. Namiesto toho sa Slovensko stretávalo s pojmom jednotného československého národa vzniknutého v Pražských pragmatických mozgoch. Praha je rozum. Suchý, racionálny, ktorý sa pchal do popredia a o všetkom chcel rozhodovať. Naopak, Slovensko je cit. Je cituplné a vrelé. Nie nadarmo je hlavným mestom Slovenska Nitra, teda nitro, vnútro. Samozrejme, že administratívnym centrom je Bratislava, ale Nitru chápme po duchovnej stránke ako hlavné mesto. Kedysi bola aj administratívnym centrom. Tak ako rozum nikdy nevie chápať cit, hovorí sa, že láske je slepá keď sa cit prejaví, tak Praha nikdy počas tých 20 rokoch nechápala slovenské snahy. Absolútne ich nechápala, ale netreba im to zazlievať, lebo oni sú rozum. Čo im treba však vyčítať je nepokora a snaha útočiť na srdce. Toto srdce si plnilo svoju úlohu, snažilo sa prejaviť, nebyť zatlačené rozumom a tak si v roku 1938 vydobilo autonómiu, teda to, čo malo zakotvené v zmluve, teda nič mimoriadne. A neskôr aj samostatnosť.

Praha ako centrum suchého rozumového racionalizmu za tých 20 rokov úplne rozbila dobré vzťahy medzi týmito národmi, čo Hitler samozrejme videl a využil. On k rozbitiu ČSR dopomohol. Jeho záujmy však neboli čisté, ale taktiež pragmatické, zištné. Slovensko však z toho vyviazlo dobre, aj keď značná časť juhu Slovenska pripadla Maďarsku a niektoré severné časti Poľsku. V každom prípade sa srdce osamostatnilo, aj keď pozemské prekážky tu samozrejme stáli a to druhá svetová vojna zo všetkými následkami.

Samostanosť je niečo, čo je typické pre slobodného ľudského ducha. Duša slovenského národa nezniesla a nikdy neznesie pojem „československý“, ktorý aj tak v podaní suché českého pragmatizmu je len asi toľko, že mávne rukou a povie si, „aj tak českoslovenký je český“. Slovensko túto pascu videlo. Oni v tej Prahe jednoducho chápali Moravákov, Slezákov , Slovákov ako len niečo, čo aj tak raz bude hovoriť česky, čo k Čechám a k jeho záujmu patrí. Nikdy tam nemala miesto rovnocennosť.

Tento pragmatizmus a racionalizmus je niečo, čo sa samozrejme prejavuje aj dnes. Veď ČR nemá dodnes vlastnú vlajku ale vlajku Česko-Slovenska. Slovensko by nikdy neznieslo niečo s prímesou, niečo cudzie, preto má na vlajke dvojkríž, ktorý hrdo nesie. To je jeho, tam sa cíti doma. Ale rozumu je z povahy veci idealizmus ukradnutý, on nepotrebuje hľadať hlbšie, jednoducho si vezme niečo, čo využije pre svoje ciele. Vlajku ČSR predsa len poznal v roku 1993 každý, tak si ju jednoducho novodobá ČR zobrala. Ukradla?

Samozrejme Slovenský štát alebo republika nebol ideálny a mal aj svoje chyby. Lenže strkaním hlavy do piesku sa nedokáže z týchto chýb národ poučiť, ale bude ich opakovať. Preto tí, ktorí si pred tým zatvárajú oči, by si toto mali uvedomiť. Samozrejme, úcta je namieste, lebo je to štát, telo národa slovenského, ktorý dostal silnú oporu v mimoriadne ťažkých časoch. Zároveň je to aj výsledok dvadsať ročného úsilia našich čelných predstaviteľov, ktorí bojovali o to, aby národ existoval. Aby národ existoval!

Martin Hruštínec

Ženy sa mužom rovnať nemôžu

Neexistuje rovnosť medzi ženami a mužmi.

Nemôžeme pripustiť, aby sa ženy rovnali mužom.

Ženy totižto dispunujú takými vlastnosťami, ktoré ich predurčujú byť lepšie ako muži.

Ženy majú stáť v spoločnosti o polstupienka vyššie ako muži.

Hlavne západ razí cestu rovnosti pohlaví, lenže to znamená, že žena ak sa chce vyrovnať mužovi, musí zostúpiť nižššie zo svojho stupňa. Musí zísť dole a klesnúť.

My, Sloveni, nikdy nedovoľme za žiadnych okolností, aby niekto siahal na ženy. Vážme si ženy ako také. Vážme a ochraňujme ich úlohu, ktorú žiaden chlap nie je schopný prevziať.

Žena, ktorá je láskyplná a túži po ušľachtilých hodnotách je automaticky, úplne prirodzene  MÚDREJŠIA ako muž, SILNEJŠIA ako muž, MOCNEJŠIA ako muž a DOBROTIVEJŠIA ako muž. Vyššie napísané nie je znehodnocovanie mužov, ale jedná sa o zákonitosť. Žena proste disponuje schopnosťami, ktoré ju dokážu vyšvihnúť veľmi vysoko, pokiaľ sa o to usiluje. Teda nie je to automatické. Muž disponuje tiež určitými, inými zas schopnosťami. To, že žena svojimi schopnosťami stojí o kúsok vyššie nad mužom neznamená , že je viac. Je to proste danosť, je to fakt, je to úloha.

Prichádzajú rôzni mudrlanti, ktorí začnú ženám nahovárať a našepkávať, že sa majú vyrovnať mužom. Tu musíme byť neoblomní a pevní ako skala, lebo národ, v ktorom sa ženy znížia na falošnú cestu rovnosti, v ktorom ženy zavrhnú vlastnú majestátnosť a dôstojnosť, je odsúdený na bolestivý zánik. Tomuto musíme zabrániť!  

Martin Hruštínec

Európa a hranice

Európania by sa mali rozpamätať na svoju minulosť. Na minulosť Európskej kultúry, ktorá bola a je tak významná. Keď je moderné dnes hovoriť o hrdej Európe, tak ju chráňme. Zaslúži si to.

Hranice nie sú na parádu, ale vymedzujú priestor, ktoré tieto hranice obraňujú. Je to vidieť všade, v celej prírode. V prírodných zákonoch sú hranice prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou všetkého. Ak by ľudský organizmus nebol ohraničený a na týchto hraniciach chránený, zomrie. Nemať hranice je nemysliteľné.

Na úvod k dielu Vo Svetle Pravdy

Čo s infláciou?

Martin Hruštínec

Slovo „inflácia“ sa stalo v posledných mesiacoch jedným z najfrekventovanejších. Čo znamená inflácia? Je to ekonomický stav, kedy za ten istý tovar alebo službu zaplatíte viac peňazí ako napríklad pred pol rokom. Infláciu by sme neriešili, ak by tovary a služby išli po percentuálnej stránke rovnako hore ako naše príjmy. Vtedy by sme zdražovanie nepocítili, boli by sme na rovnakej úrovni. Ale to sa nedeje, príjmy sú rovnaké, avšak inflácia naštartovala raketový let. A tak dochádza k schudobneniu spoločnosti.

Existuje určitá zákonitosť. Čo platí v malom, platí aj vo veľkom, alebo naopak, čo platí vo veľkých veciach platí aj v malých veciach. 

Pozrime na malé veci, z ktorých si odvodíme tie veľké. Takže máme tu infláciu, teda dražobu. Napríklad také čerešne. Trápi vás ich cena, ak máte na záhrade statnú čerešňu, ktorá navyše tento rok dá bohatú úrodu? Alebo také ríbezle. Riešite ich cenu, ak na svojej záhrade máte zopár kríčkov, ktoré vám prinesú 10 kíl týchto chutných plodov? Budete sa zaoberať malinami, ktoré v obchodných reťazcoch stoja do 20 EUR/kg, na samozbere okolo 8 EUR/kg, keď máte maliny na záhrade alebo ak nie, tak si vídete do blízkej rúbane a nazbierate si aj 3 kýble? Taktiež zemiaky, ktorých si na svojom pozemku vyoriete zopár vriec a dáte do pivnice, sú surovinou, ktorú už nebudete celý rok riešiť. Alebo keď máte vlastnú studňu, riešite cenu vodného a stočného? Alebo ak si vie niekto opraviť auto, bude sa báť ceny opravy auta? Toto sú veci, ktoré nám ukazujú jednu ekonomickú zákonitosť: Pokiaľ si človek dokáže samostatne, lacno, svojpomocne zadovážiť nejakú vec, cena tejto veci na trhu ho netrápi. A ďalej platí: Pokiaľ je nejakých vecí na trhu veľa, ich cena klesá. 

Poďme tieto zákonitosti, ktoré v malom boli vyššie uvedené, premietnuť do celonárodnej, teda veľkej úrovne. Musíme zabezpečiť, aby sme si ako štát, dokázali čo najviac vyrobiť sami. Tak ako rodinku, ktorá ma na svojej záhrade zasadený cesnak, bude ju zabezpečovať celý rok, tak aj štát si má takto počínať a potom nás nebude trápiť cena dovážaných surovín. 

Strategické podniky musia byť v rukách štátu, aby sme si dokázali sami vyrobiť energie, okolo ktorých sa dnes točí celá svetová ekonomika, keďže terajšia prax ukázala zvýšené riziko ich držania v rukách jednotlivcov alebo malých skupín. Elektrinu si sami musíme vyrábať, teda naše elektrárne musia byť vo vlastníctve štátu, taktiež treba pomôcť súkromným osobám dokázať si vyrobiť elektrinu samostatne, napríklad cez fotovoltaiku. Plynárne taktiež. Tu samozrejme berieme do úvahy, že plyn k nám prúdi z vonku. Ale aspoň neplatíme za jeho distribúciu a iné poplatky. Spracovanie ropy musí byť taktiež v našich rukách. Telekomunikácie, ktoré sú v 21. storočí mimoriadne dôležité, aspoň jeden podnik musí vlastniť štát, teda občania, daňoví poplatníci, lebo štát tvoria práve občania. Strategické podniky, do ktorých musíme zahrnúť aj ďalšie odvetvia ako lesníctvo a pod. musia teda zostať v našich rukách. Otázkou už len zostáva ako na to, ako sa vysporiadať s pochybnou privatizáciou, ako nadobudnúť stratené. Alebo ako paralelne vybudovať nový podnik.

Štát musí obnoviť priemysel a výrobu, aby sme si dokázali veci vyrobiť sami a lacnejšie ako je to zatiaľ v Číne.

Štát musí obnoviť potravinovú sebestačnosť teda poľnohospodárstvo, živočíšnu výrobu, potravinový priemysel. Nekopírujme 50. roky minulého storočia, stačí podporiť popri štátnych podnikov a družstiev, súkromných pestovateľov, chovateľov a výrobcov. Podporiť materiálne, morálne, a aby zákony štátu im pomáhali. Keď bude dobrá úroda jahôd, nemusíme brať zo zahraničia, tie naše pokryjú dopyt a budú automaticky lacnejšie ako dovážané. Samozbery ovocia a zeleniny sú dobrou cestou pre spoločnosť. Tu nech sa upriami naša pozornosť.

Toto bol len kratučký náčrt ako sa vysporiadať s infláciou na celonárodnej úrovni. Jednoducho povedané, keď si spoločnosť dokáže veci sama zadovážiť, tak budú lacné. Nemusíme potom platiť cudzincom, peniaze zostávajú vo vnútri spoločnosti, neodtekajú preč, sú tu a môžeme nimi ďalej budovať efektívnejšiu výrobu, teda v konečnom dôsledku ešte lacnejšiu.

Pozor, nemôžeme sa držať názoru, že jedine štát dokáže spravodlivo a efektívne riadiť podnik a súkromná osoba nie. Mali sme tu Baťu, ktorý viedol podnik vzorovo. Bolo by dobré si jeho činnosť naštudovať a zobrať inšpirácie pre budovanie nového podnikania.

Pomoci zo Svetla Máj 2023

https://www.youtube.com/watch?v=yBnm7IsnN0g&ab_channel=yaspis

Vy čo tak obhajujete dodávky zbraní na Ukrajinu, akým právom toto robíte?

Tvrdíte, že treba poslať Ukrajincom zbrane, aby sa vedeli brániť agresorovi. A pýtali ste sa na to samotných Ukrajincov čo vám na to povedia? Viete čo práve prežíva muž v zákope? V zime, hladný, v blate, v bolestiach, mysliac na svoju manželku, deti, ktoré možno už nikdy neuvidí? Už zajtra možno nebude medzi živími a niekde ho tam zakopú. V tom lepšom prípade sa domov vráti ako mrzák. A vy sa odvažujete za neho vyjadrovať? Jemu chcete zavesiť samopal na krk, aby bojoval za záujmi demokratického sveta? Za celistvosť Ukrajiny? A ešte si myslíte akí ste pokrokoví, keď ten sampopal ide z našich daní, z našich vojenských skladov. Tomu Ukrajincovi je úplne ukradnutý nejaký Krym, to si môžete byť istí. Nejaká Luhanská a Donecká oblasť. Veď tam aj tak žijú Rusi. Radšej by chcel žiť v mieri a v bezpečí ako nasadzovať život a zdravie za takéto veci. Vy čo tak pachtíte po vyzbrojovaní Ukrajincov ste krv videli len keď vám ju setstrička brala ráno pred vyšetrením u lekára a bojovali ste len na playstatione. Ste playstationova generácia, ktorá by pustila do gatí pri prvom výstrele. A vy tu chcete niekoho vyzbrojovať aby nasadzoval život, kým vy budete sedieť za počítačom a vypisovať na facebooku vaše vyznanie lásky k Ukrajine. A čo tá matka toho syna, ktorý musí čakať v zákope? Ktorá ani nevie, či ešte žije? Pozreli by ste jej do očí s tým, že vy ste mu len chceli pomôcť a opásať ho granátmi, samopalom a nábojmi? Najväčší vojnoví štváči sú práve tí, ktorí nikdy nebudú bojovať – politici. Sú chránení a ďaleko od vojnového besnenia. A práve týchto vy počúvate, ako by oni boli hlasom Ukrajiny. Hlasom radových, jednoduchých Ukrajincov. Vy počúvate vojnových štváčov, Ukrajinských politikov, ktorým sa média celého sveta postarajú o to, aby ich bolo počuť. A vy ste tomu naleteli, lebo si myslíte, že to chcú samotní Ukrajinci a svojimi názormi vytvárate myšlienkové podhubie, v ktorom sa darí predlžovať obrovské utrpenie Ukrajinského a Ruského národa. Sa zobuďte.