Ešte v roku 2007 odborníci
zaznamenali, že čoraz viac detí – predstaviteľov digitálnej generácie, trpí
poruchami pozornosti, stratou pamäte, nízkou úrovňou sebakontroly, kognitívnymi
poruchami a depresiami. Vedci tvrdia, že v mozgu týchto detí sú
pozorované zmeny podobné tým, ktoré sa objavujú po traumatickom poškodení
mozgu, alebo v ranom štádiu demecie, ktorá sa zvyčajne vyvíja
v starobe.
Priemerný 7 ročný Európan
strávil u obrazoviek viac ako rok svojho života a 18 ročný viac ako
štyri roky života. Deti sú iné, ale mozog majú spočiatku rovnaký ako pred tisíc
rokmi – približne 100 miliárd neurónov a každý z nich je spojený
s desiatimi tisíckami jemu podobných. Ale mozog je potrebné rozvíjať
a kŕmiť. Všetky naše myšlienky, skutky, riešenia zložitých úloh
a hlboké reflexie zanechávajú stopu v našom mozgu.
„Nič
nemôže nahradiť to, čo deti získajú z vlastného, slobodného
a nezávislého myslenia, keď skúmajú fyzický svet a sú konfrontované
s niečím novým,“ tvrdí britská profesorka Tanya Byronová.
Od roku 1970 klesol okruh
aktivity detí (priestor okolo domu, v ktorom deti slobodne skúmajú
vonkajší svet) o 90 %. Svet sa zmenšil do obrazovky smartfónu. Deti
zabudli, aké to je bežať v daždi, púšťať si lodičky, loziť po stromoch,
alebo iba tak sa rozprávať medzi sebou. Celé hodiny sedia a sledujú
obrazovku smartfónu, alebo počítača. Ale oni potrebujú rozvíjať svoje svaly,
vedieť o rizikách, ktoré pre ne pripravil svet a spolupracovať so
svojimi priateľmi.
„Je zaujímavé, ako rýchlo sa
vyformoval úplne nový typ prostredia, kde chuť, vôňa a dotyk nie sú
stimulované, kde väčšinu času sedíme pri obrazovkách a neprechádzame sa na
čerstvom vzduchu a netrávime čas rozprávaním sa tvárou v tvár,“
hovorí profesorka Susan Greenfieldová.
Mozog sa formuje, keď existujú
vonkajšie podnety a čím ich je viac, tým lepšie pre mozog. Preto je
dôležité, aby deti skúmali svet fyzicky a nie iba virtuálne. To je
potrebné vyvíjajúcemu sa mozgu rovnako ako pred tisíc rokmi. Dieťa taktiež
potrebuje zdravý a plnohodnotný spánok, ale deti sa v súčasnosti
nemôžu odpútať od internetu a počítačových hier. To výrazne znižuje dĺžku
spánku a vedie k poruchám.
U mnohých vzniká otázka, ako môžu digitálne technológie
zmeniť mozog dieťaťa? Po prvé, počet vonkajších stimulov je obmedzený kvôli
monotónnej činnosti. Dieťa nezískava skúsenosti potrebné na dostatočný rozvoj
dôležitých oblastí mozgu, ktoré zodpovedajú za empatiu, sebaovládanie,
rozhodovanie… A to, čo nepracuje, postupne degraduje. Aj u človeka,
ktorý prestal chodiť, postupne atrofujú nohy. Deti nie sú zvyknuté pamätať si
informácie, pre nich je ľahšie nájsť ich vo vyhľadávačoch. A pamäť je
potrebné trénovať.
Súčasné 11 ročné deti, aspoň
podľa zdrojov zo západnej Európy, vypĺňajú úlohy na úrovni, ktorú pred 30 rokmi
demonštrovali deti vo veku 8, alebo 9 rokov. Vedci poznamenávajú, že jednou
z príčin tohto javu je život vo virtuálnom svete.
„Obávam sa, že digitálne
technológie infantilizujú mozog a menia ho na akúsi podobu mozgu malých
detí, ktorých priťahujú zvuky bzučania a jasné svetlo a ktoré sa nemôžu
sústrediť a žijú v prítomnom okamihu,“ hovorí profesorka Susan
Greenfieldová.
Zachrániť deti je možné
obmedzením času používania digitálnych technológií. Ľudia na vedúcich pozíciach
digitálneho priemyslu, ako bol Steve Jobs, obmedzujú dostup svojím deťom
k týmto technológiám. Chris Anderson, jeden zo spoluzakladateľov 3D
Robotics, obmedzuje používanie týchto technológií svojím deťom: „Ja ako nikto
iný vidím nebezpečenstvo v nadmernom záujme o internet. Sám som čelil
tomuto problému a nechcem, aby mali tie isté problémy moje deti.“ Deti
zakladateľov Bloggeru a Twitteru môžu používať svoje smartfóny iba 1
hodinu denne a riaditeľ OutCast Agency obmedzuje doma používanie
digitálnych technológií na 30 minút.
Článok prevzatý z biosféra