30. 10. 2017
29. 10. 2017
28. 10. 2017
27. 10. 2017
26. 10. 2017
25. 10. 2017
22. 10. 2017
Spomienky Dr. Ericha Walkhoffa
Uplynuli
len dva roky odvtedy, čo ma milosť NAJVYŠŠIEHO priviedla k Tomu, ktorý podobne
ako KRISTUS pobýval medzi nami ako človek, k PÁNOVI celého Stvorenia –
IMANUELOVI.
Smel
som prijať to, veľkosť čoho ľudskí duchovia inak nedokážu ani len vytušiť –
žiarivú blízkosť Božieho svetla a začiatok obratu svetov.
Neveriacky,
krútiac hlavou, budú ľudia počúvať, keď budem o tom rozprávať. Ja som však bol
naplnený jasavou vďakou a pokorou za to, že som k PÁNOVI smel prísť, aby som MU
slúžil tu dole, raz na onom svete a na večnosť.
Od Teba, PÁN IMANUEL, ktorý si mi
ešte osobne požehnal, si vyprosujem silu, aby som vo všetkom konal správne
podľa tvojej Svätej vôle.
Bola
to istá priateľka našej rodiny, ktorá mi pripravila cestu. Rozprávala o mne
PÁNOVI a pokúsila sa ma k Nemu priviesť. PÁN to však zamietol, pretože už
nechcel viac prichádzať do kontaktu s ľuďmi, len pokiaľ to bolo bezpodmienečne
nutné.
Na
Vianoce roku 1940 som ležal ťažko chorý v posteli. Navyše, moja duša bola do
najväčšej hĺbky rozdrásaná vnútorným prežívaním, ktoré mne a mojej rodine
spôsobovalo veľké trápenie. Často sme pri mojej posteli viedli rozhovory o
posledných veciach života, bez toho, aby sme boli schopní nadobudnúť o nich
jasnú a úplnú predstavu.
18. 10. 2017
12. 10. 2017
O (ne)chápaní Božej lásky
Martin Hruštínec
Jožko: Idem sa napiť benzínu, mňam.
Peter: Nie nepi ten benzín!!! Hrozne budeš trpieť a umrieš strašnou
bolesťou. To Ti naozaj neradím.
Jožko: A prečo by som sa nemohol napiť? Vypijem rovno liter. Boh je
predsa láska. Ak je benzín škodlivý , tak sa Otec Nebeský o mňa postará, v
danej chvíli zmení nejaké biochemické zákonitosti a benzín v mojom brušku bude
nááádherne chutiť. Mňam.
Peter: Boh nezmení žiaden zákon ani o milimeter. Umrieš hroznou
smrťou!!! Neblázni, zobuď sa!!!
Jožko: Ako sa opovažuješ ty hňup pochybovať o Božej Láske? Tá
nenechá človeka trpieť, ona miluje človeka a ja keď chcem piť benzín tak proste ho budem piť a som si istý,
že Nebeský Otec proste nedopustí moje utrpenie, to sa nezhoduje
s láskou!!!!
Peter: Žiješ v ilúzií! Myslíš si, že môžeš meniť dokonalosť
svojou svojvôľou. Myslíš si, že láska Ti dovolí robiť si čo len chceš! Práve
naopak! Skutočné šťastie spočíva vo
vradení sa do Božích zákonov, ktoré sú dokonalé a s Láskou sú zajedno!
Vypiješ ten benzín a láskou bude, že zdochneš strašnou smrťou, aby si
to konečne pochopil.
Jožko: Ja že žijem
v ilúzii, keď verím v Božiu Lásku, ktorá každého miluje
a každému chce len dobre!? Ako sa opovažuješ ma súdiť, že ja žijem
v ilúzii, naopak, ty žiješ v riadnom blude, keď si myslíš, že si
nemôžem dať liter benzínu na raňajky. Pohan akýsi!!! Bezverec!!! Bezbožník!!!
11. 10. 2017
Prečo sa musíme Slovenmi stať
Slovo je energia a meno človeka, mesta, národa,
kontinentu... nie je náhodné.
"Slovák" sa musí stať Slovenom! Slovo
formuje. Keď si budeme hovoriť "Slováci" tak si formujeme a
sformujeme smrť a zánik národa. Keď si budeme hovoriť "Sloveni", tak
si formujeme a sformujeme život a svetlú budúcnosť (ale už aj prítomnosť)
národa.
"Slovák" = čakateľ, preto nad Tatrou sa
blýska a hromy divo bijú, aby sa konečne prebudil a stal sa Slovenom.
"Sloven" = človek vedome žijúci podľa
Slova Božieho.
Martin Hruštínec
Martin Hruštínec
7. 10. 2017
Kde sa všetci podeli?
Martin Hruštínec
Nedávno keď som šiel ako obvykle ulicami môjho mesta, ma odrazu
napadla myšlienka: “kde sú tí, ktorých som poznal, stretával, zdravil alebo
často vídaval? Kde sú moji vrstovníci, s ktorými som vyrastal?“
Zrazu som sa začal rozpamätávať na tých všetkých spoluobčanov,
ktorí sa odrazu kamsi vytratili. Naozaj platí tvrdenie: „zíde z očí, zíde
z mysle.“ Niektorých poznám osobne, s niektorými sa len pozdravím, s inými
nie, ale viem o nich a možno aj oni o mne...že existujeme,
a že bývame (teraz už bývali) v jednom meste.
Tento stav mi silne pripomenul vojnu, počas ktorej sa vytratia
z miest a dedín určité ročníky mužov 18 až 30 ročných odvedených na
front, z ktorých sa už mnohí, ak nie väčšina, nevrátia.
Aj teraz to tak je, len tu už nejde len o mužov ale aj ženy.
Chápem, že mnohí sa oženili alebo vydali do iných kútov Slovenska ale pravda je
taká, že obrovské množstvo proste odišlo do zahraničia za prácou.
Som si istý, že ak by mali možnosť zamestnať sa doma, necestovali
by. Väčšina určite nie.
Tu robí vláda jedno veľké zavádzanie, keď sa chváli nízkou
nezamestnanosťou. Samozrejme, keď nezapočíta nezamestnaných, ktorí si našli
prácu v zahraničí, tak jej musí vyjsť nízke číslo. Ak by započítala
nezamestnaných, ktorí odišli pracovať von, musela by sa červenať od hanby.
Nemám nič proti cestovaniu a dočasnému pobytu
v zahraničí. Ale jedno si musíme uvedomiť: ak sme sa na Slovensku
narodili, tak to musí mať z vyššieho hľadiska nejaký význam, lebo takéto
veci náhodu nepoznajú. Ak by naším osudom bolo Nemecko, Švajčiarsko, Anglicko
tak sa v týchto krajinách narodíme. Každý máme svoju jedinečnú úlohu, len
ju treba rozpoznať. U väčšiny je táto úloha spätá s vlasťou a to
sa týka všetkých obyvateľov planéty. Výnimky len potvrdzujú pravidlo. Človek
musí ísť len do vnútra a hľadať spojenie...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)