Martin Hruštínec
Článok chce osvetliť boľavé
miesto, s ktorým sa dennodenne
stretávame. Ide o kult nahoty, ktorému sa mnohí vedome, iní zas podvedome
celkom bezmyšlienkovite klaňajú.
Pre pochopenie celej veci je
dôležité určité základy si ujasniť. Vedieť si odpovedať na otázky „kto je
človek“, „aký je zmysel života“, „odkiaľ sme prišli a kam smerujeme.“
Podstatou človeka je naše „ja“ – nehmotný
ľudský duch. Pred mnohými tisícročiami sme ako nevedomé duchovné semienka
odišli z Raja, ktorý je našim skutočným a večným domovom, do hmotného
prostredia, ktorou je aj naša Zem. Prišli sme sem za účelom vlastného
dozrievania, podobne ako keď semeno vnoríme do pôdy a za nejaký čas sa
z neho vyvinie krásna rastlina. Aj my sa máme vyvinúť. Z duchovného
nevedomého semienka máme vzísť ako nádherní, sebavedomí ľudskí duchovia, ktorí
sa raz vrátia späť odkiaľ ako nevedomí prišli – do Raja. Tak je to Bohom
určené. K tomu nám dal aj slobodnú vôľu, v ktorej je zakotvené aj to,
že tempo vývoja si každý určuje sám, preto je na Zemi tak mnoho rozdielností
v duchovnej kvalite jednotlivcov.
Na to, aby mohlo dôjsť
k možnosti dozrievania v hmotnom prostredí Zeme, musel sa ľudský duch
inkarnovať do pozemského tela, ktoré je rovnorodé s hmotou, lebo
z nej vzišlo. Bez tohto tela by ľudský duch na Zemi nemohol pôsobiť a samozrejme vyvíjať sa. Predstavme si
to ako kozmonauta letiaceho do vesmíru, aby tam mohol prežiť, potrebuje si
obliecť skafander. Aj ľudské telo je taký skafander nehmotného ducha.
Telo je teda skafandrom nášho
„ja“. Keď splní svoju funkciu zanecháme ho Zemi, v ktorej sa rozloží na
pôvodné častice. Je v každom prípade veľkým darom Všemohúceho, nesúc v sebe
všetko to, čo potrebujeme k vlastnej existencii a vývoju na Zemi.
Ako už bolo spomenuté, náš duch pochádza
z Raja, ktorý je duchovný. Pod touto duchovnou sférou je oblasť bytostného
(aj ono je nehmotné). Duchovné a bytostné sú dva úplne rozdielne druhy.
Bytostné má za úlohu formovať náš viditeľný hmotný vesmír a aj duše
zvierat sú bytostného druhu. Samozrejme aj v týchto sférach sú
odstupňovania a druhy. Zvieracie telá sú oživované bytostnou dušou. Každé
zvieracie telo sa zdokonaľovaním vyvíja. Tak aj jeden zvierací druh na tejto
planéte vyvinul svoje telo do takej miery, že v určitom momente v nasledujúcej inkarnácii do
nastávajúceho zvieracieho tela už nevnikla zvieracia duša ale ľudský duch.
Preto sa správne hovorí, že naše telo nám dalo zviera, avšak nie naše vedomie,
naše „ja“, ktoré jestvovalo už predtým a v určitom čase vniklo do tohto
tela.
Toto je len taký malý základ, aby
sme pochopili, že naše telo je zvieracieho, hmotného druhu, avšak my sami sme
nehmotní.
