Martin Hruštínec
Určite nik nepochybuje, že pôda
bola, je a navždy zostane prvkom, bez ktorého by človek nemohol na Zemi
existovať. Celé tisícročia pôda zohrávala životne dôležitú funkciu kvôli
ktorej jednotlivec i celé národy boli schopné podstupovať boje.
Potravu si človek zväčša
zadovážil sám, svojou prácou na poli. Sebestačnosť jednotlivca, rodiny alebo
komunity bola neodmysliteľnou súčasťou života. Nadúroda sa predala a za
zarobené peniaze sa kúpili iné, zväčša remeselné veci. Časť úrody sa odvádzala
pre panstvo alebo človek pracoval určitú dobu na tzv. pánskom – teda na
pozemkoch patriacim vedúcim spoločenským vrstvám v danej oblasti (zemepán,
palatín, kráľ a podobne). Keďže väčšina obyvateľstva bola nútená kvôli
vlastnému prežitiu pracovať na poli, tak úplne prirodzene si človek vzťah k prírode vytvoril. Vedel kedy bude búrka, kedy siať, žať, čo prospieva
a čo zas nie. Pôdu vnímal ako niečo na čom je fyzicky závislý a vážil
si ju. Veď nevlastniacich pôdu nazývali „bezzemkovia“ – najbiednejšie
spoločenské vrstvy. Živili sa zväčša ako pomocníci u nejakého statku,
dostávali jedlo a nocľah za prácu.
