Tvrdíte, že treba poslať Ukrajincom zbrane, aby sa vedeli brániť agresorovi. A pýtali ste sa na to samotných Ukrajincov čo vám na to povedia? Viete čo práve prežíva muž v zákope? V zime, hladný, v blate, v bolestiach, mysliac na svoju manželku, deti, ktoré možno už nikdy neuvidí? Už zajtra možno nebude medzi živími a niekde ho tam zakopú. V tom lepšom prípade sa domov vráti ako mrzák. A vy sa odvažujete za neho vyjadrovať? Jemu chcete zavesiť samopal na krk, aby bojoval za záujmi demokratického sveta? Za celistvosť Ukrajiny? A ešte si myslíte akí ste pokrokoví, keď ten sampopal ide z našich daní, z našich vojenských skladov. Tomu Ukrajincovi je úplne ukradnutý nejaký Krym, to si môžete byť istí. Nejaká Luhanská a Donecká oblasť. Veď tam aj tak žijú Rusi. Radšej by chcel žiť v mieri a v bezpečí ako nasadzovať život a zdravie za takéto veci. Vy čo tak pachtíte po vyzbrojovaní Ukrajincov ste krv videli len keď vám ju setstrička brala ráno pred vyšetrením u lekára a bojovali ste len na playstatione. Ste playstationova generácia, ktorá by pustila do gatí pri prvom výstrele. A vy tu chcete niekoho vyzbrojovať aby nasadzoval život, kým vy budete sedieť za počítačom a vypisovať na facebooku vaše vyznanie lásky k Ukrajine. A čo tá matka toho syna, ktorý musí čakať v zákope? Ktorá ani nevie, či ešte žije? Pozreli by ste jej do očí s tým, že vy ste mu len chceli pomôcť a opásať ho granátmi, samopalom a nábojmi? Najväčší vojnoví štváči sú práve tí, ktorí nikdy nebudú bojovať – politici. Sú chránení a ďaleko od vojnového besnenia. A práve týchto vy počúvate, ako by oni boli hlasom Ukrajiny. Hlasom radových, jednoduchých Ukrajincov. Vy počúvate vojnových štváčov, Ukrajinských politikov, ktorým sa média celého sveta postarajú o to, aby ich bolo počuť. A vy ste tomu naleteli, lebo si myslíte, že to chcú samotní Ukrajinci a svojimi názormi vytvárate myšlienkové podhubie, v ktorom sa darí predlžovať obrovské utrpenie Ukrajinského a Ruského národa. Sa zobuďte.
