9. 2. 2014

„AntiFico“ nie je na Slovensku nič nové

Martin Hruštínec

V roku 1989 sa slovenský národ búril proti komunizmu. V roku 1998 sa búril proti Mečiarovi.

Typickým znakom týchto období je skutočnosť, že národ vedel čo nechce. Avšak nevedel čo chce.

Keď človek vie len to čo nechce ale nevie čo chce, tak je manipulovateľný.

Je to presne to isté ako s nejakou záhradou. Prídete na záhradu a viete čo nechcete – burinu. Tak ju vytrháte a odídete, lebo neviete čo chcete. Záhrada bude za pár týždňov opäť zarastená burinou.

Tak ako po roku 1989 sa k moci dostala iná burina, ktorá rozpredala majetok, tak ako po Mečiarovi prišiel ďalší druh buriny, tak po Ficovi príde niekto možno ešte horší.

My totižto stále nevieme čo chceme!  My sa stále sťažujeme a vieme len čo nechceme.

Takže čo máme chcieť, aby sme sa mali lepšie? Máme to zakódované v štátnom znaku!

Prebuď sa slovenský národ, život má vyšší zmysel ako ti materialisti tvrdia!

Máme chcieť Božie Zákony poznať a na týchto Zákonoch spoločnosť budovať.

Zákon akcie a reakcie hovorí to isté ako tvrdil Ježiš, že čo zaseješ to zožneš. Vektorová fyzika o tom tiež hovorí. To znamená, že naše vnútorné nastavenie pri akejkoľvek činnosti musí byť v dávaní, aby sme mohli v spätnom účinku dostať. Naše citové, vnútorné chcenie musí chcieť dávať. Nie brať, mať prospech, lebo nám bude vzaté. Pri voľbách keď volíme máme dávať, to znamená ísť do volieb s tým, že svojim hlasom túžime Slovensku pomôcť. Nie s tým, že chcem mať istoty, chcem mať dvojnásobné platy, aby som sa ja a rodina mali dobre.

Keď človek bude svojim vnútorným chcením dávať, tak sa rozšíri jeho schopnosť vnímania a bude nezávislým. Nik s ním už nebude jednať ako s figúrkou na špagátiku.

Byť vnútorne slobodným znamená chcieť dávať, byť užitočný, vnútorne cítiť k ľuďom lásku.

Toto dávanie je hnacou silou, túžbou ku Svetlu. Lebo keď chce človek dávať, byť osožný, keď cíti lásku k druhým tak ho to automaticky k Bohu ťahá. Vzťah k Bohu je osobný vzťah, nie je myslený skrz nejaké náboženstvo. Národ takto konajúci dostane ochranu a inšpiráciu z hora.

Toto by mala byť naša istota, že Božie Zákony fungujú absolútne spravodlivo a neochvejne a keď podľa nich budeme konať, tak až vtedy šťastní budeme. Skôr nie.

Vôbec nemusíme poukazovať na politikov, vôbec nemusíme robiť ďalšie prevraty, vôbec nemusíme nadávať a hnevať sa. Stačí keď pôjdeme za istotami Božích Zákonov a tie budeme napĺňať v každodennom živote, potom absolútne istotne sa lepšieho života dočkáme.

Uvidel som smrť!

Milan Šupa

Nie som jasnovidcom, ale stalo sa mi, že raz som predsa len niečo uvidel. Niečo strašné! Uvidel som skazu a smrť!

Veľa cestujem a stretávam množstvo ľudí. Rád ich pozorujem a často vidím, ako sa tešia a smejú. Vidím ich mladosť a bujarosť, ich inteligenciu a rozhľad, ich sebaistotu a sebavedomie. A v takých chvíľach sa občas stáva, akoby zrazu spadol závoj a ja som mal možnosť uvidieť, čo je za tým. Čo je pod povrchom. A tam nie je nič iného, ako zničenie, skaza, bolesť a smrť!


Lebo žiaľ, takmer všetka ľudská radosť a smiech, takmer všetka ľudská sebaistota, rozhľad a inteligencia majú svoju oporu buď v tele, alebo v rozvinutom a vzdelanom rozume.

Avšak všetká táto radosť a smiech, všetka sebaistota, rozhľad a inteligencia nie sú vôbec pravé a preto ani pevné! Nestoja totiž, neopierajú sa a nevyvierajú z poznania Zákonov univerza a zo života podľa nich.

Všetko je preto len prelud, stojaci na ľudských prianiach, názoroch a domnienkach. Je to stavba na hlinených nohách, ktorej zrútenie je iba otázkou času.

Lebo ten, koho život, koho radosť, sebaistota, inteligencia, sila a úspechy nie sú postavené na znalosti a dodržiavaní Zákonov univerza, ten sa podobá nemúdremu človekovi, ktorý postavil svoj dom na piesku. A prišiel vietor a dážď, oborili sa na onen dom a on spadol, pretože nemal pevných základov. A jeho pád bol veľký!

Takto sa povodí každému, koho radosť, sebaistota, inteligencia, sila, úspechy, či čokoľvek iné nestoja na poznaní a naplňovaní Zákonov univerza.

Jeden z dávnych filozofov kedysi povedal: Dajte mi pevný bod a ja pohnem vesmírom.

Tento hľadaný a doposiaľ nenájdený pevný bod však vskutku jestvuje! Ak sa oň človek dokáže oprieť, je schopný konať zázraky! Je schopný prenášať hory! Vlastnou vôľou a vlastným chcením! Vlastnou vôľou a vlastným chcením, ktoré sú dôsledne podriadené chodu Zákonov univerza.

V nijakom prípade však nie ľubovôľou a svojvôľou! V ľubovôli a svojvôli žijú ľudia dneška a podľa toho to všade okolo nás aj vyzerá.

Prvým krokom k skutočnej sile, veľkosti a k pravému ľudskému šťastiu je poznanie Zákonov univerza a druhým krokom je ich dôsledné naplňovanie. Jedine tak bude naša radosť, náš smiech, naša sebaistota, múdrosť i všetky naše diela pravé, trvalé a stojace na pevných, neotrasiteľných základoch. Jedine potom sa budeme podobať človeku, ktorý postavil svoj dom na skale. A keď prišiel vietor a dážď a oborili sa naň, on odolal, lebo stál na pevných základoch.