3. 12. 2016

12. Vnútorný hlas (pokračovanie)


Bezhotovostná platba ako cesta k totálnemu zotročeniu

Milan Šupa
Už iba tí starší zažili a pamätajú časy, kedy dostávali mzdu priamo na ruku, čiže v hotovosti. Potom prišla doba, kedy sa bolo možné rozhodnúť, či budeme dostávať peniaze v hotovosti, alebo na účet. Sloboda výberu napokon skončila celoplošnou povinnosťou zriadenia účtov v bankách.
Tento krok bol samozrejme zdôvodňovaný výhodami, aké to prinesie. Argumentovalo sa najmä bezpečnosťou, spočívajúcou v odstránení rizika nosenia vysokých súm v hotovosti. Peniaze bude mať totiž každý bezpečne uložené v banke, odkiaľ si ich môže kedykoľvek vyberať prostredníctvom bankomatu.
Vždy, keď sa robí nejaká zmena podobného druhu, prebieha spravidla podľa vyššie uvedeného scenára. Na jednej strane sa cielená propaganda rozplýva nad pozitívami a výhodami pre bežného občana, ale na druhej strane sa pokrytecky mlčí o ziskoch, ktoré banky z toho majú. Avšak odhliadnúc od týchto ziskov, išlo o jeden z prvých, ale zásadných krokov k úplnému zotročeniu obyvateľstva.
Druhým pripravovaným krokom má byť absolútne odstránenie hotovosti, čiže reálnych papierových peňazí a mincí. Všetky platby by mali prebiehať už len bezhotovostne, prostredníctvom platobných kariet.
V súčasnosti žijeme v dobe, kedy je ešte možné platiť aj hotovosti, aj platobnou kartou. Všetko ale smeruje k absolútnemu odstráneniu hotovosti.
A opäť, ako v spomínanom prvom prípade, sa bude propagandisticky hovoriť iba o výhodách pre ľudí. A opäť, ako v prvom prípade, to bude iba lesklé vonkajšie pozlátko, skrývajúce iné zámery. Pozlátko, zastierajúce zásadný krok v zmysle absolútneho zotročenia obyvateľstva, ktoré sa týmto pádom stane vydané bankám na milosť a nemilosť.

22. 10. 2016

Pravidlá správania pre učiteľov pred 100 rokmi v cárskom Rusku



1. Učiteľka nesmie chodiť na stretnutia s mužom

2. Učitelia sa nesmú ženiť a vydávať počas školského roka

3. Všetci učitelia sa musia zdržiavať doma od 20.00 do 6.00 hod, ak sa práve nemusia venovať práci súvisiacej s vyučovaním.

4. Učiteľ sa nesmie dlhšie zdržiavať v kaviarni a reštaurácii

5. Je zakázané vycestovať za mesto bez súhlasu školskej administrácie

6. Je zakázané fajčiť

7. Učiteľka nesmie cestovať v kočiari alebo v aute spolu s mužom, ak to nie je jej brat alebo otec

8. Učitelia nesmú nosiť odev vyzývavých farieb

9. Je zakázané farbiť si vlasy

10. Učiteľka je povinná mať pod vrchným odevom minimálne dve spodničky

11. Šaty nesmú byť kratšie ako 7 centimetrov od členka

12. Učitelia sú povinní udržiavať poriadok v triede: každý deň musí byť podlaha pozametaná a vyumývaná horúcou vodou a mydlom. V zimnom období je učiteľ povinný zakúriť v peci o 7.00, aby o 8.00, keď prichádzajú deti, bolo v triede teplo.

20. 10. 2016

Tiaž kríža

Maria Halsebandová


Svatý kříž stojí nad zemí a jeho sedmero paprsků ji zasahuje mocnou silou. Božskou silou. Božské Světlo, již z něho proudí, drtí zlo, očisťuje chorobu a pozvedá dobro. Těžké jsou nyní pozemské dni pro lidstvo, těžké a tísnivé jako dosud nikdy. Paprsky Svatého Kříže vytryskují v nádherném, nejčistším bílém Světle Boha Otce a zasahují vesmír. Obletuji zemi jako blesky a každý paprsek, který dosáhne země, zazáří jinou barvou a každý přináší soud Syna Člověka. Paprsky se jmenují: Víra, Láska, Věrnost, Spravedlnost, Čistota, pokora a bázeň Boží.

"Jen se podívejte na ten balík dopisů, co došel na ten hloupý inzerát," pravil redaktor šéfovi, který šel okolo. Šéf se obrátil a díval se ze zájmem, jak pořadač srovnává dopisy do skříně, neboť schránka šifry byla již přeplněna.

"Jaký to byl inzerát?" tázal se stručně.

"Což se již nepamatujete, pane Kramer na inzerát, který byl ve všech velkých listech i v zahraničí?" tázal se redaktor a podal šéfovi výstřižek inzerátu. Kramer četl: "Prosím všechny, kdo viděli kříž, o krátkou zprávu, pokud možno s udáním dne a hodiny a jak zjev vypadal. S díkem dr. H." - "To je jakýsi divný žert a jistě ho mnozí napálí," mínil se smíchem. "Zdá se, že na to v naší ubohé zemi jsou pořád ještě peníze. Odebral si již poštu?"

"Přijde patnáctého," odpověděl pořadač. "Do té doby máme to zde uschovat."

"Uložte tu poštu u mne, chci se na toho podivného chlapíka podívat až přijde," pravil šéf a odešel.

13. 10. 2016

O deštrukcii ľudstva ako súčasnom cieli svetovej elity

Milan Šupa
Tento článok je pokusom o demaskovanie najrozličnejších spôsobov deštrukcie osobnosti ľudí, uplatňovaných v súčasnosti a zároveň tiež pokusom o poodhalenie príčin, prečo sa tak deje a koho je to zámerom.
Každý, kto sa vnímavejším spôsobom rozhliada okolo seba, nemôže nevidieť, ba musí mu to byť až nápadné, ako sa intenzívne a v masovom meradle cielene pracuje na deštrukcii osobnosti človeka, ako i vzájomných medziľudských vzťahov.
V prvom rade sú to médiá, ktoré programovo šíria povrchnosť, plytkosť, prázdne senzácie a nenáročnú, až primitívnu zábavu. Skrytým účelom je vypĺňanie voľného času ľudí bezobsažnosťou a povrchnosťou, ktorá z nich formuje povrchné a plytké bytosti, takmer neschopné samostatnejšieho myslenia. Túto úlohu plní televízia, predovšetkým komerčná, komerčné rádiá, bulvárne printové médiá a samozrejme internet.
Ďalším deštruktívnym činiteľom je propagovanie materialisticky konzumného spôsobu života. Prijatie tohto modelu za svoj degraduje myslenie a uvažovanie ľudí iba na hmotu a veci s ňou súvisiace. Takže nakoniec, ak aj trochu myslia, všetko ich myslenie je úzko obmedzené hranicami hmotného a materiálneho sveta. Nič vyššieho, hodnotnejšieho a vznešenejšieho pre nich neexistuje. Duchovný rozmer bytia sa stáva ilúziou, niečím absolútne nereálnym a teda v konečnom dôsledku zbytočným.
S filozofiou konzumu úzko súvisí honba za peniazmi a ziskom. To so sebou nevyhnutne prináša určitý druh bezohľadnosti, ktorá deformuje a ničí vzťahy. Na mnohých pracoviskách preto vládne šikanovanie, šplhúnstvo, podliezavosť, podrazáctvo, či udavačstvo, prostredníctvom ktorých sa jedni dostávajú k lepším pozíciám a lepším peniazom ako druhí. Sme maximálne pracovne vyťažení, žijeme v strese a ak aj máme viac peňazí a väčší blahobyt ako v minulosti, pocit životnej pohody sa vytráca. Nemáme na seba čas a zanedbávame svoje deti, ktoré sa stávajú obeťami virtuálnej reality internetu, obeťami počítačových hier, alkoholu, drog či mnohých iných nástrah.

8. 10. 2016

Niečo pre zástancov potratov


Z pohodlia si konštruujete všakoaké teórie o tom, prečo má žena právo na potrat. Vy konštruktéri, ak by vaše matky boli infikované vašimi teóriami, tak už nesedíte pri facebooku a nevypisujete svoje teórie, lebo by ste možno patrili medzi potratených! Áno vy, čo teraz žijete a dýchate. A možno, že podaktorí ste aj dielom znásilnenia ale vy dobre viete, že váš život má cenu i napriek týmto okolnostiam. Určite teraz neľutujete, že chirurgickým zákrokom lekára v čase, keď sa vaše telíčko v lone matky ešte len vyvíjalo, neskončilo v nejakom nemocničnom odpadkovom koši. Choďte vy zástancovia potratov poďakovať svojim matkám, že vás donosili, porodili a nepočúvali pseudoteórie nevedomcov, ktorých štafetu ste teraz prevzali vy. Choďte sa pozrieť na síce postihnutých ale šťastných ľudí, ktorí by podľa vašich teórií tu nemali byť, lebo ich život a život ich rodičov, by bol o ničom. Choďte za nimi a opýtajte sa ich čo hovoria na váš názor a či by boli radi ak by ich matky išli na potrat, keď ich nosili pod srdcom. Budete im závidieť tú radosť a vnútorné šťastie, ktoré ste vy zapantrošili. Spamätajte sa!

Martin Hruštínec

21. 9. 2016

Kauza Štefánik

Milan Rastislav Štefánik

Slová Milana Rastislava Štefánika pred odletom na Slovensko, ktoré povedal pani de Jouvenel pri rozlúčke: „Teraz ide o to: premeniť duše, a to bude nové víťazstvo, ktoré musíme dobyť, pretože akýkoľvek ďalší pokrok závisí od tejto činnosti.“

4. mája 1919 – Tragická nehoda?!
Na rodnú vlasť sa Štefánik veľmi tešil, lebo ju nenavštívil od smrti svojho otca (1913). Dňa 4. mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do lietadla typu Caproni 450 (č. 11 495), sprevádzaný dvoma talianskymi letcami, poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim a seržantom Umbertom Merlinom, a mechanikom-rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom. Cieľom jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo, pretože keď sa už blížilo k miestu pristátia, náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji v kat.území obce Most pri Bratislave. M. R. Štefánik a všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi.

Oficiálna teória
Havária lietadla sa precízne nevyšetrila a úplne nevysvetlila. Podľa oficiálnych správ bolo príčinou zlé počasie (čo však svedecké výpovede vyvrátili – v ten deň bolo slnečno a slabý vietor), technická porucha lietadla (avšak škody spôsobené na stroji, veľké možnosti na núdzové pristátie a svedkami opisovaný výbuch viditeľný zo vzdialenosti vyše 10 km tomu nenasvedčuje) a streľba Maďarov (táto teória je však veľmi nepravdepodobná).

Teória o atentáte
Podľa Emila Karola Kautského, zaoberajúceho sa analýzou historických okolností Štefánikovej smrti, majú nepriame dôkazy a štúdium povojnového vývoja v Česko-Slovensku naznačovať, že sa stal obeťou stretu francúzskeho a talianskeho geopolitického záujmu v strednej Európe či mocenských ambícií Edvarda Beneša a Tomáša G. Masaryka. Tomuto faktu nasvedčuje prudké nepriateľstvo medzi Štefánikom a Benešom po odhalení Benešovej tajne podpísanej zmluvy s Francúzskom (v neprospech Talianska) a po zistení spreneverenia darov zahraničných Slovákov na chod česko-slovenských légií.


Podľa zástancov tejto teórie sú dôkazmi o atentáte pitevná správa, priebeh nehody ako aj fakt, že svedecké výpovede obsahujúce zmienku o streľbe boli vyšetrujúcimi orgánmi ignorované.

Niektorí svedkovia tvrdili, že počuli streľbu alebo videli vojakov z kasární páliť na lietadlo. Podľa svedeckej výpovede pplk. Rudolfa Fabiána, sa na lietadlo strieľalo aj napriek tomu, že letci leteli nízko, kričali a mávali bielymi vreckovkami. Taktiež sa domnieval, že „možné by bolo, že vlastné hliadky rozostavené u Ivanky na lietadlo strieľali.“

Za ďalší dôkaz je považovaný príbeh rádiotelegrafistu Jiřího Formana, uverejnený 26. mája 1996 v českých novinách Nedělní hlasatel vydávaných v Kanade. Podľa neho dostali prvé hlásenie o Štefánikovom prílete, no v druhom hlásení bolo lietadlo označené za nepriateľské a vydaný rozkaz na jeho zostrelenie. Z obavy o stíhanie spolu so svojim kolegom, taktiež svedkom incidentu, emigrovali do Francúzska. Po návrate do vlasti sa nedokázali skontaktovať s priateľmi z jednotky, pretože už nežili (podľa príbuzných sa stali obeťami havárie, našli ich obesených a pod.). Táto teória preto predpokladá, že nepohodlní svedkovia boli postupne odstránení tajnou políciou.


Kniha: Kauza Štefánik
Legendy, fakty a otázniky okolo vzniku Česko-Slovenskej republiky

Kautský , Emil Karol. Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2007, 306 strán.



Ďalšie informácie: Autorov dodatok k dotlači knihy z augusta 2007 uverejnený tu:

19. 9. 2016

Tajomstvá manipulácie - Tabak

Všimol som si, že sa u nás začali na cigaretových krabičkách používať obrázky chorôb z fajčenia. Takto sú fajčiari vystavení ešte väčšiemu psychickému tlaku, aby prestali so samolikvidáciou.
Pozrite si tento veľmi dobrý ruský dokument so slovenskými titulkami o cigaretách. Zaujalo ma tam okrem iných vecí, že Hitler bojoval na svojom území proti fajčeniu lebo vedel, že to likviduje vitalitu jeho národa ale v dobitých územiach použitie tabaku podporoval, aby oslabil zdravie svojich nepriateľov. Ani si to neuvedomujeme, ale v podstate obchody s tabakom nevedomky nasledujú tento fašistický cieľ.


16. 9. 2016

Finančná kríza – čo si musíme neodkladne uvedomiť (8. časť)

Martin Hruštínec

Definícia tretej základnej skutočnosti – čo sú peniaze?

V prvej časti tohto seriálu sme si ukázali dve základné skutočnosti, ktoré je potrebné pochopiť ak chceme žiť v ekonomicky zdravej spoločnosti. Prvou je uvedomenie si veľkého množstva tovarov a služieb, ktoré sa nám vďaka technologickému pokroku ponúkajú. Druhou je zas uvedomenie si toho, že peniaze nie sú hodnotou ale prostriedkom na výmenu hodnôt (tovarov a služieb), pričom za hodnoty nemôžeme považovať pseudohodnoty (cigarety, bulvár, profesionálny šport, hazard a pod). Pokiaľ peniaze spravodlivo vymieňame za skutočné hodnoty, tak je vidieť dobre prúdiaci peňažný tok a naopak ak peniaze vymieňame aj za pseudohodnoty, tak peňažný tok je chorý. O podrobnostiach sa čitateľ dozvie z predchádzajúcich častí.

Tretiu základnú skutočnosť je taktiež nesmierne dôležité poznať, ak sa chceme priblížiť spravodlivosti vo finančnej sfére.

Čo je to vlastne peniaz? Druhá základne skutočnosť nám hovorí, že je to spoločnosťou akceptovaný prostriedok na výmenu tovarov a služieb. Tretia nám hovorí, že peniaz je potvrdenkou za vykonanú prácu!

14. 9. 2016

Populačná katastrofa v Európe

Treba sa napiť čistého vína, pozrieť pravde do očí, vrátiť sa späť na zem a prestať fantazírovať. Akékoľvek diskusie o Európskej únii sú ilúziou, vzhľadom k tomu, že EÚ (nielen) vplyvom veľkých kultúrnych zmien západnej Európy zanikne.



6. 9. 2016

Vznik Stvorenia, Bytosti v Stvorení, Človek v Stvorení

Pred 20 rokmi relácie odvysielané Slovenskou televíziou (STV Bratislava 1996). Moderátor: Juraj Sitár. Hostia: Emil Páleš, Žiarislav, Eduard Hurta a iní.

Vznik Stvorenia 

Bytosti v Stvorení

5. 9. 2016

V krajine zatratených!

Milan Šupa

Rozhliadnime sa pozorne okolo seba! To, čo uvidíme, je krajina zatratených! Zatratených ľudských duší! Zatratených nie preto, že by tak učinil ich Stvoriteľ, ale jedine pre ich vlastný nezáujem o Stvoriteľa a jeho Vôľu. Títo úbožiaci sa zatratili sami svojim dobrovoľným rozhodnutím oddeliť vlastnú existenciu od existencie Stvoriteľa a jeho Vôle.
Zatratenie je život bez Boha a bez potreby Boha! Je to existencia bez vyšších duchovných hodnôt a bez poznania a naplňovania skutočného zmyslu vlastného života. Je to bytie prázdne, plytké a bezobsažné, ktorého ideálom sú len rôzne druhy užívania si ako náhrada za prežívanie skutočnej plnosti života.
Človek tejto zeme nepozná pravú plnosť bytia, pretože jej je možné dosiahnuť iba snahou o poznania Pána a naplňovanie jeho Vôle. Človek tejto zeme si len užíva, oddelený od Stvoriteľa a jeho Vôle a užíva si o to viac a o to intenzívnejšie, o čo zreteľnejšie podvedome tuší úbohú osihotenosť svojej osobnej existencie, ktorá sa vzdialila od Pána. Ktorá ho nechce poznať a nemá o neho záujem.
A podvedomé tušenie vlastného zatratenia, vyplývajúce z takéhoto postoja, ženie ľudí do ešte väčšieho užívania si. Chcú toho čo najviac stihnúť, kým je ešte čas a týmto pomýleným smerom sa o to rýchlejšie ženú k realite vlastného zatratenia.
Lebo jedine v Bohu, jedine v poznaní a naplňovaní Jeho Vôle je život! Avšak v nezáujme o Pána a o poznanie a naplňovanie jeho Vôle je smrť! Je záhuba duše! Smrť a záhuba duše, ktoré sú údelom všetkých zatratených! Zatratených z vlastnej vôle a pre vlastný nezáujem o poznanie vecí duchovných a o naplňovanie duchovných zákonitostí.

21. 8. 2016

Demokracia alebo kráľovstvo? Hľadanie všestrannej politickej ústavy

nepublikované vo Svete Grálu
Rozhovor s Emilom Pálešom
Už dlhý čas je predmetom vášho záujmu aj skúmanie civilizačných vzorcov, respektíve politických systémov či foriem vládnutia v priebehu dejín ľudstva. K akému poznaniu ste dospeli?
Pozorujem, že forma vlády súvisí s premenami hodnotového rebríčka. Ak postavíme určité hodnoty na najvyššie priečky, dostaneme tomu zodpovedajúci typ náboženstva, umenia, vedy, filozofie, ale aj politickej a ekonomickej organizácie. Spoločnosť, ktorá túži po poriadku, istote a trvalých hodnotách, inklinuje k monarchii. Tam, kde sa nadovšetko cení sloboda jednotlivca, dožadujú sa demokracie. Ospevovanie sily vynáša do čela vojakov a vznikajú vojenské diktatúry. Kde sa uctievali peniaze, moc plynula k boháčom a gildy obchodníkov vytvárali meritokracie. Ak sa všetko podriadilo a slúžilo náboženským ideám, moc prešla do rúk kňazstva, a to voláme teokraciou. Ale sú či boli aj také mysticky a citovo založené obdobia, kedy sa cení krása a vládne veľa žien či vodcov s osobnou charizmou. 

19. 8. 2016

Energetický svet supermarketov

Človek vidiaci za hranicu bežného popisuje svoje dobrodružné zážitky z návštevy nákupného strediska:
Nad posuvnými dverami visela podstata (bytosť) podobná medúze. Jej chápadlá zvinuté do pletenca sa spúšťali dolu a dotýkali sa hláv prichádzajúcich ľudí. Bytosť sa snažila dotknúť každého vchádzajúceho človeka.
V hale pod stropom zaberala všetok viditeľný priestor tmavá pohybujúca sa živá masa, ktorá sa „nalievala“ na každého človeka bez výnimky a napojila sa na energetiku nad temenom hlavy. K niektorým ľuďom sa jej pripojiť nedarilo a tí odchádzali slobodní od jej energetického informačného vplyvu. Evidentne niečo hľadala. Videl som, ako sa bytosť začala zaujímať o staršieho muža v klasickom kabáte. Chápadla bytosti sa náhle predĺžili, uchopili muža a energetickým pletencom ho prebodli v oblasti čakry srdca. Muž sa zapotácal a chytil sa rukou v oblasti srdca. Bytosť rýchlo vytiahla z hrude obete jasnú energetickú zrazeninu, s ktorou sa zrejme kŕmila a uvoľnila chápadlá.

13. 8. 2016

Poplach sa valí Európou – na kúpaliskách sa objavili ženy v burkinách!

Martin Hruštínec

V období, kedy sa západná časť Európy postupne mení v iný kultúrny prvok – teda v iný národ, sme svedkami aj neuveriteľných, doslova groteskných situácií. Momentálne, v čase letnej sezóny, sa v Európe objavili na kúpaliskách, či plážach moslimky idúce za relaxom v tzv. burkina – plavkách, ktoré zahaľujú telo ženy priamo pri kúpaní. To vyvolalo poplach, až taký, že niekde ich až zakázali. Skúsme sa na celú situáciu pozrieť triezvo, s chladnou hlavou.

Po Európe bežne chodia moslimky v burkách a nikomu to neprekáža ale odrazu, akonáhle si chcú zaplávať tak, aby sa nemuseli odhaľovať, Európanom sa to nepáči. Ale čo sa im vlastne nepáči? Veď ak idú takéto ženy po ulici je im to viac - menej jedno, tak prečo im to nie je jedno pri kúpaní? Obmedzuje to nejako kúpajúcich sa Európanov?

Jediným argumentom Európana je, že ide o rozpor s Európskou kresťanskou kultúrou, s Európskym zvykom, tradíciou. Tento argument stojí na hlinených nohách. Tak chabých, že len ukazuje morálnu biedu takto zmýšľajúcich. Malo by sa Európanom pripomenúť, že klasické plavky sa začali u nás nosiť len nedávno, niekedy v 1. polovici 20. storočia. Dovtedy nič také ako plavky, spoločné obnažené kúpanie sa oboch pohlaví neexistovalo, ženy sa obliekali výlučne do dlhých šiat (aj keď v určitých obdobiach sa v Európskej móde nájdu aj rôzne výstrelky). Navyše kresťanstvo samo osebe je zahalené. Jasne a zreteľne máme niečo k tejto téme napísané aj v desatore a vieme veľmi dobre, že v zjaveniach sa nám žiadna žena nezjavovala ani v plavkách ani v minisukni ale vždy zahalená! Čo by asi povedal Ježiš, apoštoli, Mária Magdaléna a ranní kresťania na naše preplnené pláže s päť percentnou prikrývkou tela?

Kto sú politici?

Kto sú to politici? Politik je človek ako každý iný. Jednoduchým zákonom rezonancie - vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá, si väčšina národa zvolí sebe podobných! Netreba ľutovať žiaden národ za jeho vládu. Väčšina chce MAŤ - zákonite si zvolí takých, ktorí tiež chcú MAŤ a to riadne veľa, takže národu veľa toho nezostane. Len omrvinky. Neľutujme sa, vstúpme si každý sám za seba do svedomia a počúvajme našu hymnu čo nám chce povedať.

Martin Hruštínec

9. 8. 2016

Príčiny a dôsledky zmeny vzťahu k pôde u obyvateľov Slovenska

Martin Hruštínec

Určite nik nepochybuje, že pôda bola, je a navždy zostane prvkom, bez ktorého by človek nemohol na Zemi existovať. Celé tisícročia pôda zohrávala životne dôležitú funkciu kvôli ktorej jednotlivec i celé národy boli schopné podstupovať boje.

Potravu si človek zväčša zadovážil sám, svojou prácou na poli. Sebestačnosť jednotlivca, rodiny alebo komunity bola neodmysliteľnou súčasťou života. Nadúroda sa predala a za zarobené peniaze sa kúpili iné, zväčša remeselné veci. Časť úrody sa odvádzala pre panstvo alebo človek pracoval určitú dobu na tzv. pánskom – teda na pozemkoch patriacim vedúcim spoločenským vrstvám v danej oblasti (zemepán, palatín, kráľ a podobne). Keďže väčšina obyvateľstva bola nútená kvôli vlastnému prežitiu pracovať na poli, tak úplne prirodzene si človek vzťah k prírode vytvoril.  Vedel kedy bude búrka, kedy siať, žať, čo prospieva a čo zas nie. Pôdu vnímal ako niečo na čom je fyzicky závislý a vážil si ju. Veď nevlastniacich pôdu nazývali „bezzemkovia“ – najbiednejšie spoločenské vrstvy. Živili sa zväčša ako pomocníci u nejakého statku, dostávali jedlo a nocľah za prácu.

9. 7. 2016

Začnime si hovoriť Sloveni!


Proroctvá Jána Maliarika

Málokto z nás vie, že na Slovensku žil človek, ktorý ovládal 11 jazykov ,dopisoval si s Levom Nikolajevičom Tolstým, s Mahátmá Gándhím, či indickým rádžom Mahendrom Pratapom, ktorý na jeho pozvanie pricestoval až na Slovensko. V roku 1892 sprevádzal francúzskeho spisovateľa Julesa Verna počas návštevy Bratislavy.Celý život sa snažil o nápravu ľudstva a bol ochotný obetovať i vlastný život,aby uchránil ľudstvo pred vojnovým vraždením.
Skoro nikto však nevie,že vynikal zvláštnymi schopnosťami, poznal minulosť i budúcnosť. Pripomeňme si niektoré jeho proroctvá a predpovede.
Šesť mesiacov pred začiatkom prvej svetovej vojny predpovedal jej príchod a upozorňoval svetové mocnosti na blížiace sa nebezpečenstvo.Nikto však nepočúval neznámeho kňaza z malého Slovenska.No už v roku 1928, keď nikto nepredpokladal, že by sa mohlo zopakovať ďaľšie vojnové šialenstvo,upozorňuje:

6. 7. 2016

Úvaha o ľudskom stude

Milan Šupa
Existujú rôzne názorové skupiny a združenia, ktoré považujú väčšiu, alebo menšiu mieru telesného obnažovania za jedno najlegitímnejších ľudských práv. Medzi najextrémnejšie prejavy týchto trendov patrí nudizmus a medzi umiernenejšie súčasná, a to najmä ženská móda.
Tieto názorové skupiny majú samozrejme mnoho pádnych argumentov, zdôvodňujúcich prečo je to správne, legitímne a žiadúce. Spomeňme trebárs napríklad ten, že človek pochádza zo zvieraťa a u zvierat je nahota niečím absolútne prirodzeným a normálnym. Niečím tak prirodzeným a normálnym, že by to malo byť úplne normálnym a nijakú výnimočnú pozornosť nevzbudzujúcim i u človeka, ktorý je v podstate iba ďalším pokračujúcim článkom dlhodobého evolučného vývoja.
Pokúsme sa teraz zareagovať na tento názor a poukázať na obrovský rozdiel medzi nahotou zvierat a nahotou ľudí, ktorú spolu nemožno vôbec zrovnávať. Už z povahy veci samotnej, čiže z nepreklenuteľnej druhovej rozdielnosti medzi zvieraťom a človekom totiž vyplýva absolútna nelogickosť ospravedlňovania nahoty človeka, nahotou zvieraťa.
Každý predsa vie, že človek stojí vo vývoji vyššie. To znamená, že jeho vnútorná podstata je úplne iná, ako vnútorná podstata zvieraťa. V evolučnom vývoji obdržal človek zo zvieracieho sveta iba telo, kým jeho najvnútornejšie jadro – čiže to, čo nás od zvierat odlišuje, je úplne iné. Je ním duch! Duch človeka, ktorého úlohou je preduchovňovať, zušľachťovať a povznášať všetko okolo nás, to znamená aj z evolučného vývoja vzyšlé, hmotné zvieracie telo a pretvoriť ho do výsostne ľudskej podoby.
Lebo prví ľudia sa svojim telesným vzhľadom podobali viac na opicu ako na človeka, ale duch, prebývajúci v ich vnútri, postupným vývojom zušľachťoval ich polozvieracie telo a dával mu ľudskú formu.
Nahota, spojená s bytostnou podstatou zvieraťa, bola prirodzenou a vlastnou ranným štádiám ľudstva na zemi. Ale čím viac duch zušľachťoval telo i všetko vôkol seba, tým viac bola ľuďmi pociťovaná nutnosť zahaľovania sa, ktorá nepramenila iba z potreby chrániť sa pred chladom, ale z čoraz intenzívnejšie sa prebúdzajúcej vlastnosti ducha – studu. Čím bol totiž ľudský duch vyvinutejší, tým intenzívnejšie v ňom rástol pocit studu. Vo všeobecnosti sa totiž nevie, že práve stud je istým meradlom výšky duchovnej úrovne človeka: čím intenzívnejšie je ním vnímaný, tým vyššia je duchovná úroveň daného jedinca.

21. 6. 2016

Chemtrails: tajná vojna

Veľmi zaujímavý taliansky dokument o chemtrails, geoinžinierstve s pre mňa novými a dôležitými informáciami. Odporúčam! Slovenský dabing aj titulky.

https://www.youtube.com/watch?v=5hLzQBBaC1w

20. 6. 2016

MÁ SLOVENSKO NEJAKÚ ÚLOHU?

Emil Páleš

Čo mal na mysli Ľudovít Štúr, keď hovoril o „géniovi Slovanstva“, ktorý sedí a plače nad rozhádanosťou Slovanov, alebo o tom, že „každý národ má pod Božím slnkom svoj čas a lipa kvitne až keď dub už dávno odkvitol“? 1 V hegelovsko-herderovskom poňatí sú dejiny manifestáciou svetového ducha. Jednotlivé národy v nich vystupujú ako logické vývojové momenty ducha, prostredníctvom ktorých dejiny smerujú k svojmu cieľu. Striedavo jedna a potom druhá vetva národov preberá štafetu a stáva sa ohniskom duchovnej tvorby; každá má svoje zvláštne nadanie, ktoré pretaví na kultúru a prispeje tak ďalším poschodím do spoločného chrámu ľudstva. Kedysi tu bola praindická a praperzská epocha; neskôr viedli Sumeri a Egypťania a všetci sa od nich učili; po nich Gréci a Rimania. Latinskú kultúru vystriedala anglosasko-germánska, ktorá dominuje v súčasnosti. Ale aj Germánov majú raz vystriedať Slovania a vybudovať celkom nový, vyšší kultúrny stupeň.

Štúrovci verili doslova, že každý národ má svojho génia, duchovnú bytosť, ktorá ho inšpiruje. V rozprávkach, bájach, povestiach sa preto prejavuje i múdrosť, ktorá presahuje rozum jednotlivca. Po celý starovek a stredovek sa verilo, že každý národ má svojho archanjela či anjelské knieža, ktoré ho inšpiruje, vedie a stráži poslanie svojho národa vo svetovom pláne.

13. 6. 2016

Hra simulujúca ekonomiku štátu

Martin Hruštínec

Zostrojil som spoločenskú hru, ktorá simuluje národnú ekonomiku štátu. Je to akýsi model ekonomiky. Hra je pre štyroch resp. piatich hráčov. Každý zo štyroch hráčov má dve priemyselné odvetvia napr. automobilový, potravinársky, drevársky a pod. Spolu je teda zastúpených osem odvetví a každý zo štyroch hráčov disponuje sumou 10 000 korún. Celkový objem peňazí v danej ekonomike je teda  4 x 10 000 = 40 000 korún. Na začiatku, okrem tejto sumy, hráč disponuje výrobnou halou, ktorá mu už vyrobila 10 položiek toho čo vyrába. Napríklad ten kto vlastní potravinársky priemysel má 10 položiek jedla, pričom jedna položka je 1 tona jedla. Na začiatku hry bola stanovená pevná cena jednotlivých položiek a to sumou 1000 korún. Všetko teda stálo rovnako, len stavebný priemysel mal cenu jednej výrobnej haly, ktoré vyrábal, za 5000 korún. Vzhľadom k tomu, že každý kto disponoval výrobnou halou mohol na jeden raz vyrobiť len desať položiek, napr. 10 ton jedla, musel si zadovážiť ďalšiu výrobnú halu, kúpou od majiteľa stavebného priemyslu, aby mu ona začala vyrábať ďalšie výrobky a aj ich výroba bola podmienená nákupom ďalších surovín od ostatných výrobcov (hráčov). To znamená, že rast jedného hráča podmieňoval rast druhých hráčov. Ak by čo len jeden hráč stagnoval a prestal vyrábať, resp. málo vyrábal, museli by aj ostatní prestať vyrábať, resp. málo vyrábať. Táto hra simuluje reálne ekonomické procesy, keďže ekonomika je navzájom prepojená a navzájom závislá. Skúste vyrábať elektriku, keď nemáte čo jesť. Skúste vyrábať autá, keď nemáte súčiastky, ktoré zabezpečuje strojársky priemysel. Skúste ťažiť drevo, keď nemáte pohonné hmoty atď.

Hráči sú teda nútení, ak chcú vyrábať a predávať, kupovať od ostatných ich produkty, lebo každý z hráčov vie (má to napísané v hernom pláne hry), aký materiál potrebuje, aby dokázal vyrobiť svoje výrobky. Všimnime si, že na začiatku hry bolo v obehu 40 000 korún. Identifikátorom úspechu ekonomiky je tzv. história jednotlivého hráča, ktorá je stanovená počtom výrobných hál svojho priemyselného odvetvia. Ako už bolo spomínané, jedna výrobná hala môže vyrobiť 10 položiek svojich výrobkov a potom si hráč musí kúpiť ďalšiu ak chce vo výrobe pokračovať. Aj v reálnom živote musí dané priemyselné odvetvie v priebehu rokov či desaťročí budovať, stavať, investovať a opravovať a to je tiež jeho história, preto som takýmto spôsobom zaviedol históriu výrobných hál (kvôli prehľadnosti, jednoduchosti a schematickému znázorneniu).

12. 6. 2016

Úloha národov "Baránka" vo svetovom dianí

Čo znamená, že čínsky prezident dostal kľúč od
Prahy? Magnetizmus Prahy. Pražský drak. Úloha národov Baránka. Národy Baránka:
Čechy, Morava, Sliezsko, Sloven-sko, Goralsko, Podkarpatská Rus. Hlava je v Čechách,
krk na Morave, srdce na Sloven-sku, zadné pevné nohy v Podkarpatskej Rusi.
Hitler sa bál anektovať srdce – Slovensko, lebo vedel, že srdce sa nedá
ovládnuť. Na Slovensku je najstarší genofond v Európe. Čo majú Rusko a Čína
prevziať od národov Baránka? Spätné účinky na národy západnej Európy. Čo vidia
jasnovidci globalistov? Prečo sú dôležité jednotlivé národy.



11. 6. 2016

Vrcholové športové podujatia ako ich nepoznáme

redakcia časopisu Pre Slovensko

O tvorivej sile myšlienok sme už neraz pojednávali v predchádzajúcich článkoch tohto časopisu. Čitateľ mal možnosť zoznámiť sa s tým, ako myšlienky svojou kvalitou dokážu vplývať na jeho osud, pretože tvoria prieplavy energií tvorivej sily ducha.
Myšlienky naplnené prajnosťou otvárajú aj zamknuté brány na ceste životného napredovania. Avšak myšlienky sebectva brány zatvárajú, nech by predtým boli otvorené aj dokorán. Ten, ktorého myšlienky nie sú zaťažené, ktorého duch je povznesený, toho nebesá chránia. Všetky nepriazne osudu, ktoré ho ešte čakajú ako následok predchádzajúceho spôsobu života, dokáže hravo prekonať, aj keby „kráčal temným údolím“. Pokiaľ vytrvá, dožije sa vytúženého šťastia.
Napriek tomu si máloktorý z nás plne uvedomuje, kde všade pôsobia ľudské myšlienky v každodennom živote, a to dokonca obzvlášť silno na formovanie ťažkého osudu ľudí i celých národov. Chceli by sme Vám preto odhaliť jedno veľké parenisko vzniku podobných myšlienkových foriem.
Kto dokáže aspoň čiastočne vyciťovať vplyv myšlienok, ihneď rozozná, že jedným z najsilnejších parenísk vzniku obzvlášť zaťažujúcich myšlienkových foriem sú vrcholové športové podujatia, podporované širokou verejnosťou. Čo sa pri nich odohráva v myšlienkach samotných súťažiacich i myšlienkach fanúšikov? Čo sa skrýva pod povrchom zdanlivo nevinnej myšlienkovej „superformy“, za vzletnými slovami o sebaprekonávaní?
Odpovede na tieto otázky nie je ťažké nájsť, pokiaľ si uvedomíme jednu dôležitú skutočnosť. Základnou črtou úsilia vrcholového športovca – napríklad hokejistu, ktorý bojuje o titul majstra sveta – nie je snaha prekonať seba a získať titul, ale snaha poraziť súpera. Veď bez toho by sa k titulu nikdy neprepracoval. V rozhodujúcich okamžikoch, v čase vrcholových podujatí, sa všetko jeho úsilie, všetko tvorivé chcenie, zameriava na jediný bod – ako nájsť slabosť súpera a ako ju možno čo najrýchlejšie využiť na svoj prospech. Navyše, sila myšlienkovej formy je mnohonásobne zosilnená miliónmi fanúšikov, ktorí podujatie spoluprežívajú, a tak doslova prerastá do jednej obrovskej „davovej psychózy“.

8. 6. 2016

Ľahostajnosťou podporujeme zlo

A.K.

  Ak sa vážne zamyslíme nad ponukou súčasných masovokomunikačných prostriedkov, zistíme, že to, čo v nej prevláda, je iba lacná, plytká zábava, intrigy, zloba, násilie, konzum alebo kult tela!
Takmer v každej domácnosti, na každom pracovisku je denne zapnutý rozhlasový či televízny prijímač alebo počítač s internetom. Väčšina z nás si život bez týchto „vymožeností“ nevie ani predstaviť. A tak nám často všetok voľný čas vypĺňajú médiá. Pritom si málokto uvedomuje, že médiá sú dnes pohodlným a verným nástrojom deštrukčných síl, ktorým sa sami takto dobrovoľne a bezprostredne vystavujeme. Tejto manipulácii odoláva statočne iba hŕstka ľudí, čo je na dosiahnutie nápravy a zmeny stavu nášho sveta príliš málo.
Obzvlášť násilie prezentované vo filmoch, vysielaných denne na všetkých televíznych kanáloch, zaznamenáva veľký boom. Tento žáner vypĺňa čoraz väčšiu plochu v programovej ponuke od ranných až do neskorých nočných hodín.
Programová skladba štátnej televízie je nevýrazná, preto ľudia dávajú prednosť komerčným televíziám s vysokou sledovanosťou.
Vieme, čomu sa venujú naše deti, zostávajúce bez dozoru v čase prázdnin, počas choroby alebo po návrate zo školy?
Znepokojujeme sa nad všeobecným nárastom kriminality mládeže, no uvedomujeme si, aký vplyv majú na deti všetky tie negatívne vzory, ktoré sú im médiami nezodpovedne podstrkované?
Namiesto pekných a poučných príbehov a rozprávok, rozvíjajúcich cit, duchovné hodnoty a svedomie človeka, sú ponúkané deťom kreslené filmy, plné skrytého i otvoreného násilia, agresivity, škodoradosti či zloby. Z obrazoviek sa úplne vytratili náučné programy pre deti a mládež primerané jednotlivým vekovým kategóriám.
Tak ako učíme deti hygiene a starostlivosti o telesné zdravie, rovnako dôležité je pre každého duševné zdravie, duševná hygiena, citová výchova a udržiavanie zdravých medziľudských vzťahov.

5. 6. 2016

Tomáš Baťa (1876 – 1932)

Životný príbeh človeka, ktorý rozvahou, štedrosťou a poctivou prácou dosiahol svoj sen.
Obchodný zisk vedie väčšinou k nezmyselnému hromadeniu peňazí, neraz aj na úkor nemajetných jednotlivcov. To nakoniec prináša sklamanie mnohým. Čo sa však stane, keď sa človek nenechá zotročiť vidinou zisku a snaží sa pomáhať iným? Odpoveď na tieto dôležité otázky nájdete v nasledujúcom článku, opisujúcom životnú cestu známeho zlínskeho obchodníka Tomáša Baťu.
Ako to všetko začalo?
Otec Antonín považoval svojich synov ešte stále za deti, i keď prvorodený Antonín mal už 21 rokov. 18-ročný Tomáš vo svojom mladom veku vynikal nápaditosťou, ale aj rozvahou dospelého muža. Ich sestra Anna dopĺňala súrodeneckú dvojicu ako gazdiná a správkyňa toho mála peňazí, ktoré mali našetrené.
Títo traja mladí ľudia túžili vytvoriť novú éru obuvníctva. Ako prvý krok k dosiahnutiu tohto cieľa si založili živnosť a kúpili domček, kde umiestnili zakúpené stroje na výrobu obuvi, o ktorých Tomáš od malička sníval. Antonín sa ako jediný plnoletý z troch súrodencov stal majiteľom novej firmy. Tomáš do nej prinášal moderné spôsoby práce, medzi ktoré patrila pravidelná pracovná doba zamestnancov a týždenné vyplácanie platov. Na rozdiel od ostatných obuvníkov začal Tomáš vo výrobnom procese uplatňovať poriadok a disciplínu.
Po roku firmu poznačili odbytové ťažkosti. Zmenku na suroviny im dodávatelia nepredĺžili a veritelia mladým podnikateľom nič neodpustili. Dlh predstavoval viac ako 8000 zlatých. Nakoniec sa Tomášovi podarilo presvedčiť veriteľov, aby ešte počkali, no bolo jasné, že so „zastaralou kolekciou“ topánok sa z dlhov v krátkom čase dostať nedá.
Preto sa zrodil v Tomášovej mysli nový nápad: vyrábať lacnejšiu obuv z praktického materiálu. Tým sa zrodila prevratná novinka – ľahká plátenná obuv. Potrebné stroje z Nemecka boli do týždňa kúpené. Konkurencia tento obchodný ťah podceňovala. Veď kto kedy videl plátenné topánky? Pomerne skoro však bola verejnosť nadchnutá dosiahnutými úspechmi. Nová moderná plátenná topánka s elegantnou špičkou sa stala hlavne vo Viedni veľkým hitom. Meno Baťa sa po prvýkrát „rozletelo“ po Európe.
V roku 1897 sa podarilo mladým obchodníkom splatiť všetky dlhy. O rok neskôr presahovali aktíva firmy viac ako 10 000 a na konci storočia viac ako 30 000 zlatých. Konečne si mohol Tomáš spolu so sestrou trochu vydýchnuť. Zároveň však začali s ešte väčším odhodlaním budovať svoj veľký sen – strojovú výrobu lacných a kvalitných topánok.
Cez prvú svetovú vojnu, keď bola spoločenská situácia komplikovaná, dostal Tomáš od rakúskej armády zákazku za výhodných podmienok. To podstatne zlepšilo jeho finančnú situáciu a podarilo sa mu prečkať nepriaznivé obdobie prvej republiky.
V rokoch 1922 – 1923 prekonal stagnáciu v obchodovaní naozaj suverénnym spôsobom. Znížil cenu topánok o 50%. Podľa úsudku konkurencie to bol veľmi neuvážený krok. Mnohí sa nazdávali, že firma kvôli tomu určite skrachuje. Stal sa však pravý opak; firma sa udržala a z Baťu sa stal jeden z najznámejších priemyselníkov. Získal si priazeň vlády, čím sa mu otvorila cesta k získaniu bankových úverov.