26. 1. 2016

Zmŕtvychvstanie filozofie

RNDr. Emil Páleš, CSc., sofiológ

Študentská konferencia Filozofia dnes,
Univerzita Komenského, 26.-27. októbra 2009

Za starých dobrých čias existovali filozofi, ktorí aj žili to, čo učili. Diogenes odmietol všetky pocty a žil v sude. Sokrates nevyužil pripravený útek z väzenia a vypil jed, stojac pevne za svojimi myšlienkami až do konca. Buddha takmer zomrel pri pokuse zistiť, či hladovka a odriekanie vedú k osvieteniu. Vôľa uskutočniť myšlienkudávala týmto filozofom punc opravdivosti a autenticitu; bola pre nich skúšobným kameňom pravdivosti aj žriedlom nových a večne mladých podnetov k mysleniu.

Studňa filozofie v súčasnosti vyschla. Vyschla, pretože mentálna aktivita mysliteľov nie je spojená so žiadnym mravným úsilím; ani nevyjadruje nič zo skutočného cítenia a prežívania ľudských sŕdc; a aj spoločenské udalosti sa uberajú svojou cestou celkom nezávisle od koncepcií filozofov.

Človek dneška je rozštiepená osobnosť: myslí si jedno, cíti niečo druhé a koná tretie. Vedy a univerzita presviedčajú našu hlavu o jednom; náboženstvá a umenie vlievajú nášmu srdcu sny o niečom inom; a politicko-ekonomický systém núti naše ruky a nohy konať niečo celkom tretie.

19. 1. 2016

Ľudský mozog a rytmy v dejinách kultúry

Emil Páleš

Pripravené pre TEDx (príspevok nebol vybratý)
Bratislava, 2015



Duševný život človeka sa od inštinktívneho života zvierat líši najmä tým, že človek je schopný slobodnej tvorby. Kultúra pozostáva z tvorivých činov géniov v oblasti vedy, umenia a náboženstva. Ale pramene tvorivosti sú pre psychológov a antropológov stále veľkou záhadou.

Už Rimania sa pýtali, prečo sa vynikajúce osobnosti neobjavujú po jednom a náhodne roztrúsené na časovej osi, ale v tvorivých vlnách. Hviezdne osobnosti tvoria súhvezdia. Spomeňme napríklad konšteláciu veľkých hudobných skladateľov okolo roku 1800, veľkých astronómov okolo roku 1600 alebo maliarov okolo roku 1500.

Takéto prílivy tvorivosti sa vracajú periodicky a často sa odohrávajú na viacerých miestach na Zemi súčasne. Napríklad rozkvety medicíny sa odohrávali  periodicky a synchrónne na Západe aj na Ďalekom Východe Podobne rozkvety dejepisectva. Veľkí lekári či dejepisci tvorili súčasne vo vzdialených civilizáciách, aj keď nevedeli o sebe navzájom a ich diela sú pôvodné.

Prečo tvorivosť prekvitá práve v nejakom čase, na nejakom mieste, v nejakej tvorivej oblasti – a nie inde, inokedy alebo v inom smere? Kultúrna antropológia nemá hypotézu, ktorá by to systematicky objasňovala. Vlny tvorivosti sa nedajú vysvetliť dedičnosťou, pretože ľudský genóm nepodlieha v krátkom časovom horizonte podstatným zmenám. No nedajú sa plne vysvetliť ani žiadnymi lokálnymi sociálnymi podmienkami, ktoré by priali rozvoju talentov. Synchrónna a periodická tvorivosť musí byť podmienená dajakým celosvetovým a dlhotrvajúcicm faktorom.

10. 1. 2016

Prazákony stvorenia

Susanne Schwartzkopff


Nemá tu byt reč o desiatich prikázaniach, ktoré kedysi Mojžiš prijal od Boha na hore Sinaj, ale o veľkých prazákonoch stvorenia, ktoré ako nervové vlákna prestupujú celým stvorením, hýbu ním, udržujú ho a v nikdy nekončiacej premene ho rozkladajú a znovu formujú.

V týchto večných prazákonoch je obsiahnuté všetko: vesmír, človek, každý tvor. Sú veľkými strážcami poriadku, ktorí dbajú na to, aby sa vždy pravidelne za sebou uskutočňovala zmena vzniku, zániku a znovuvytvárania. Bez nich by sa muselo všetko rozpadnúť. Udržujú všetko pohromade, harmonicky radia a nechávajú všetko sa rozvíjal do kvetu a ku zrelým plodom.

Človek hovorí o "zákonoch prírody" a má v tom čiastočne pravdu. Prazákony stvorenia sú votkané do toho, čo nazývame "prírodou", lenže pritom obsahujú v sebe aj všetok duchovný život v stvorení. Tie isté zákony, ktoré vytvorili a udržujú prírodu, vytvorili a udržujú aj duchovný život. V tejto skutočnosti sa prejavuje veľkolepá jednotnosť, ktorá preniká celým stvorením. Len účinky zákonov formy, ktoré vytvoria, sú rôzne a to podľa druhu tej časti stvorenia, v ktorej pôsobia.

Všade v stvorení nachádzame trojicu. Počnúc nad všetkým stojacou Trojjedinostou Božou - Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý, až dolu k "trojzvuku" v našej hudbe. Stačí sa iba raz pozrieť na svoj vlastný život a na prírodu, ktorá nás obklopuje, aby sme všade opäť našli trojicu. Ako prvá trojica je tu hneď narodenie, žitie a smrť, alebo inak povedané - vznik, vývoj a zánik, alebo kvitnutie, dozrievanie a odumieranie. Rastlina má semeno, steblo a plod. Telo sa skladá z hlavy, trupu a končatín. Rodina z muža, ženy a dieťaťa.